reklama

Ako sa spravuje zeleň v Liptovskom Mikuláši III.

Nakoľko každý rozpočet, nie PR aktivity samosprávy, prezrádza veľa o skutočných cieľoch a prioritách orgánov verejnej moci, pozrime sa na malú časť rozpočtu týkajúcu sa životného prostredia , a to na podprogram

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

„správa verejnej zelene“, cez túto prizmu.

Do Komisie životného prostredia a zdravia pri MsZ Liptovský Mikuláš „putuje“ návrh rozpočtu na rok 2016 s výhľadom na roky 2017 a 2018, a to len v časti týkajúcej sa životného prostredia a jeho podprogramov (asi aby nebolo s čím porovnávať a relativizovať). 

Z rozpočtu vyplýva, že v rokoch 2013 až 2015 sa na zabezpečenie Dokumentu starostlivosti o dreviny vynaložilo 8 770 eur.  Je preto pozoruhodné, že tento dokument sa nedá nielenže nájsť medzi „strategickými dokumentami“ mesta Liptovský Mikuláš , ale v meste sa spravuje verejná zeleň spôsobom, akoby žiadny relevantný materiál ani neexistoval. Pre roky 2016 až 2018 je na zabezpečenie Dokumentu starostlivosti o dreviny, ktorý nikto nikdy nevidel, vyčlenených z rozpočtu mesta ďalších 25 000 eur.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozoruhodný je aj fakt, že takýto dokument už mal dávno existovať, nakoľko:  „Dokument starostlivosti o dreviny je základný dokument obce alebo mesta, ktorý musí mať každá obec na to aby sa mohla správne starať o dreviny v jej správe. Slúži na zinventarizovanie drevín a návrh následnej starostlivosti o tieto dreviny.“ (zák. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, §54 ods. 19 - Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce).

Pozoruhodné je aj to, že v roku 2015 bolo vynaložených na „údržbu verejnej zelene z ODCR“ 0 eur (!!!), naplánovaných bolo pritom 6 000 eur, pričom práve v tejto oblasti je mesto Liptovský Mikuláš príkladom toho, ako sa to robiť nemá. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V podprograme „správa verejnej zelene“ nenájdete ani euro na výsadbu novej zelene, pričom napr. Trnava vyčlenila v roku 2015 na výsadbu 1 000 ks stromov 100 tisíc eur a OZ TATRY „ťahalo“ do mesta celé roky mimorozpočtové finančné zdroje. 

V kontexte vyššie uvedeného je potom viac než úsmevným (alebo tragikomickým), že v roku 2015 sa vynaložilo na VPP – tarifný plat a odvody do poisťovní 30 361 eur. Čo robili príslušní pracovníci, ak na činnosti, ktoré majú vykonávať, neboli naplánované finančné zdroje resp. tieto neboli čerpané? 

Pozoruhodnou je aj položka VPP – tovary a služby vo výške 73 465 eur (2015), pri ktorej môžete veštiť z gule, čo sa za ňou skrýva. Zhrnuté a podčiarknuté: na platy, odvody, služby a tovary išlo z rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš v roku 2015, z podprogramu „správa verejnej zelene“, vyše 100 tisíc eur, na samotné činnosti spojené s údržbou zelene cca 18 000 eur (opäť porovnajme so 100 tisíc eurami vyčlenenými na výsadbu stromov v meste Trnava). Zdá sa Vám tento pomer adekvátny? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalej, ak rozpočet mesta Liptovský Mikuláš na rok 2016 s výhľadom na roky 2017 a 2018 dáme do kontextu nedávno pripravovaného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Liptovský Mikuláš na roky 2015 – 2022 (PHSR), tak tragikomickosť deklarácií mestá sa ešte umocní. Rozpočet je v príkrom rozpore s „budovateľskými cieľmi“ deklarovanými v PHSR. Aký rozvoj a revitalizácia parkov či verejných priestranstiev, ak v rozpočte nie sú pre tento účel plánované výdavky resp. sú rozpočtované v zanedbateľnej výške? 

Čo tam potom, že dotazníkový prieskum “Mesto pre všetkých“, ktorého vyhodnotenie je prílohou PHSR, ukázal, že občania si v oblasti životného prostredia želajú: vysádzanie nových parkov (41%), zlepšenie údržby zelene (27%), zvýšenie podielu separovaného odpadu (22%) a lepšiu kontrolu psíčkarov (10%).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tomto kontexte sa preto už nikto normálny, kto žije v tomto meste, nečuduje, že stále pokračuje pátranie po 200 stromoch, ktorých výsadba bola avizovaná počas mája 2015. Väčšina ľudí nemá čas a chuť kontrolovať relevantnosť rôznych PR prehlásení či tlačových správ mikulášskej radnice. 

Obrázok blogu

Mesačník pre všetkých občanov mesta – MIKULÁŠ č. 05/2015 (str. 12)

Ak si náhodou myslíte, že mestá či obce nemajú finančné zdroje (a týka sa to aj mesta či obce v ktorých práve sedíte pri PC), tak sa na chvíľu pohrúžte do džungle zverejňovaných objednávok a faktúr.

V meste, kde žijem ja, nemáme síce (nielen) na kvalitný manažment zelene (a v širšom kontexte verejných priestranstiev), ale máme vyše 2 200 eur na kravaty a hodvábne šatky. 

Obrázok blogu

Kravata polyester + MG v boxe, množ.: 75 ks, jedn. cena: 12,1200 EUR, spolu: 909,00 EUR, hodvábna šatka 51x51 cm, množ.: 75 ks, jedn. cena: 15,3600 EUR, spolu: 1 152,00 EUR (https://egov.mikulas.sk/default.aspx?NavigationState=779:0:&F144102032=0)

Mám za to, že v meste Liptovský Mikuláš je dosť finančných prostriedkov pre zabezpečenie kvalitného života pre občanov mesta a nezužovanie verejnej politiky na „šport“ a „parkovanie“ , problém však spočíva v tom, že väčšina z nás nepatrí do skupiny ľudí, ktorí sa charakterizujú ako „Mesto pre všetkých“ (volebný slogan primátora mesta). Je po voľbách a tak si zvykáme. Ale to už je o niečom inom, nie o zeleni.

Doplnené dňa 08.12.2015

Neschopnosť verifikovať umiestnenie sľúbených 200 stromov v rámci náhradných výsadieb:

Obrázok blogu

Účelové nezaslanie Programu starostlivosti o dreviny, za ktorý občania mesta v rokoch 2013 až 2015 údajne zaplatili 8 770 eur. Mám za to, že tento dokument by mal byť k dispozícii každému občanovi mesta k nahliadnutiu na internetovej stránke mesta Liptovský Mikuláš:

Obrázok blogu

Náhradné výsadby realizované počas novembra 2015: výsadba alergénov (brezy) a sortimentu s nízkou spoločenskou hodnotou (druh stromu, výška stromu, obvod kmeňa):

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny: Orgán ochrany prírody (v tomto prípade mesto Liptovský Mikuláš) uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu