v krutej studnici času a v splašenom cvale doby, strateného partnera, priateľa ... na cestách životom i priestorom. Zmierňuje pocit osamelosti, bezradnosti či beznádeje, umocňuje pocit relatívnej bezpečnosti.
Ľudia psov bezhraničné nenávidia, akceptujú alebo milujú.
V spoločnosti máme patologických tyranov, ktorí nenávidia akúkoľvek inú formu života okrem seba samého a dávajú o sebe vedieť v bezduchých nenávistných diskusiách na internetových fórach či počas temných výprav prinášajúcich nevinné obete.
Máme tu privilegovanú skupinu lovcov, z ktorých časť pochopila vlastníctvo zbrojného preukazu a zbrane, ako nikým a ničím neregulovanú vládu nad voľným priestorom Slovenska – poliami, lúkami, lesmi ... a výsledkom ich krutovlády je každoročne niekoľko tisíc bezmenných či identifikovateľných obetí.
Máme tu patologických uctievačov kultu psa (či mačky), priateľov módnych výstrelkov, luxusnej psej stravy ... a na nich napojený biznis s oblečením, hračkami, žrádlom ...
Máme tu hyeny v nelegálnych rozmnožovňach, pre ktoré sú peniaze až na prvom mieste.
Máme tu kolektívnu prezumciu viny – neustále obmedzovanie pohybu psov v intravilánoch a extravilánoch miest a obcí (najnovšie sa v Liptovskom Mikuláši zakázal vstup psa „na cyklochodník“ a akosi sa zabudlo napr. na osoby s vodiacim psom), namiesto odhaľovania a trestania konkrétnych priestupcov na konkrétnych miestach.
Máme tu krajinu, v ktorom tvora s obrovskou paletou citov, verbálnych či neverbálnych prejavov, legislatívci nazvali „vecou“ a jeho násilnú smrť či krádež, často spojenú s obrovským smútkom v rodine, chápeme ako „poškodzovanie cudzej veci.“
A máme tu čiernu dieru dane za psa, s jasnými príjmami a veľmi pochybnou výdavkovou časťou, ktorú istý vysoký predstaviteľ mesta Liptovský Mikuláš, pred niekoľkými rokmi, nazval „daňou z luxusu.“
Pozrime sa, na túto daň a jej využívanie, v krajine, v ktorej každý deň nenávratne miznú státisíce eur, v jednom konkrétnom meste:
V roku 2015 bolo v meste Liptovský Mikuláš registrovaných 1 923 psov (31 635 obyvateľov).
Daň za psa bola v roku 2015 stanovená vo výške: dom – 10,76 €, byt – 43,05 €, podnik – 21,52 €.
Daňové príjmy z dane za psa dosiahli v rokoch 2011 až 2015 výšku 172 839,47 €.
Výdavky realizované z príjmov z dane za psa dosiahli v rokoch 2011 až 2015 výšku 65 533,15 € (príspevok na prevádzku útulku – 60 052,00 €, 50 ks košov na psie exkrementy zakúpené ešte v roku 2008 – 5 481,15 €).
Rozdiel medzi príjmami z dane za psa a výdavkami spojenými s predmetnou daňou dosiahol výšku + 107 306,32 €!!!
Niekoľko ďalších faktov z mesta Liptovský Mikuláš v kontexte problematiky psíčkarov:
V meste neexistuje ani jedno venčovisko s prevádzkovým poriadkom (podľa informácií, ktoré má autor tohto článku k dispozícii, existujú 2 súkromné cvičiská a jedno venčovisko bez prevádzkového poriadku).
V mestských častiach je akútny nedostatok košov na psie exkrementy najmä (a nielen) okolo líniových prechádzkových trás (napr. cyklistický chodník a celé nábrežie Váhu a Smrečianky), pričom posledný mobiliár zakúpilo mesto v roku 2008.
Prevádzkovateľ útulku – OZ Očami psa, má ročné náklady spojený s touto činnosťou okolo 15 000 €, príspevok mesta, z dane na psa, na jeho prevádzku je cca 10 000 eur. Mám za to, že mesto by malo saturovať náklady útulku vo výške 100 %, nakoľko tento je zriadený a prevádzkovaný vo verejnom záujme.
Zhrnuté a podčiarknuté: majitelia psa v Liptovskom Mikuláši, za výber dane v rozmedzí od 10,76 € do 43,05 €, nielenže nedostávajú žiadne benefity (napr. sáčky na psie exkrementy), kvalitnú infraštruktúru (venčoviská, verejné nekomerčné cvičiská, otvorené prechádzkové trasy s mobiliárom (koše, lavičky, koly určené k močeniu psov ...), ale čelia neustálemu kolektívnemu obmedzovaniu pohybu na verejných priestranstvách, ktoré hraničí s mestom organizovanou šikanou.
Mám za to, že daň za psa nie je „daňou z luxusu“, ktorou sa majú trestať majitelia psov, najmä ak spoločnosť ako aj samotné mesto Liptovský Mikuláš nie sú schopné reagovať na neustály záber verejného priestoru a zaviesť vyberanie obdobnej dane (poplatku) v prípade parkovacej politiky, ale príjmom, ktorého výber má zabezpečiť vysoký štandard podmienok pre spolunažívanie psa a človeka v intraviláne obce.
Výber dane za psa nemá končiť ani vo financovaní „všeobecného čistenia ulíc“, ktoré by sa čistili aj bez existencie psov, nemá sa stratiť v rôznych neprehľadných položkách mestského rozpočtu a napokon skončiť niekde v oblasti dopravy či športu, nemá byť dokonca súčasťou „rezervného fondu“, nakoľko potom je potrebné spochybniť samotnú výšku tejto dane a jej adekvátnosť.
A preto sa otvorene pýtam, kde skončilo v meste Liptovský Mikuláš vyše 100 tisíc eur vybratých od majiteľov psov v rokoch 2011 až 2015 a neverifikovaných vo výdavkovej časti?
A ako to funguje vo vašom meste?
Prílohy:
Žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 zákona NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám – zaslané otázky:
Počet registrovaných psov v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 (v ks).
Výšku dane za psa v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 (v €).
Celkový výnos z dane za psa v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 (v €).
Názov rozpočtovej kapitoly a položky mestského rozpočtu v ktorých je predmetná daň zúčtovaná na strane príjmovej i výdavkovej.
Kvantifikácia využitia príjmov z dane za psa v rokoch v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015, v štruktúre názov položky / výdaj v €.
Zoskenované kópie výdavkov vynaložených v roku 2014 z vybratých príjmov z dane za psa.
Ročný rozpočet útulku v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 (v €) a výška príspevku mesta na prevádzku útulku (v €).
Kvantifikácia mobiliáru slúžiacemu majiteľom psov, napr. počet rozmiestnených košov na psie exkrementy na území mesta, počet venčovísk s prevádzkovým poriadkom ... a celková obstarávacia cena tohto mobiliáru (v €).