Modrá úsporám – sebareflexia v ČR

Autor: Rudolf Pado | 21.4.2016 o 12:32 | Karma článku: 6,40 | Prečítané:  484x

Podľa analýz zmizlo v ČR 270 000 hektárov lúk a pastvín, 145 000 hektárov medzí, 35 000 hektárov remízok, 950 000 hektárov mokradí a napriamovaním 25 000 km vodných tokov.  Výsledok? 

Za 120 rokov sa znížila vodná kapacita poľnohospodárskej pôdy v ČR z 10,8 miliardy m³ na 5,0 miliárd m³. Okrem toho vodná erózia ohrozuje 50 percent plochy poľnohospodárskej pôdy, pastvín či lúk a 30 % lesov predstavujú porasty s nepôvodnou druhovou skladbou.  

Po minuloročnom extrémnom suchu odborníci upozornili na fakt, že v ČR sa dopady klimatickej zmeny na krajinu prejavujú razantnejšie než v okolitých štátoch, a to najmä z dôvodu dlhodobého nešetrného hospodárenia na poliach a v lesoch.

Z dôvodu sceľovania polí zmizli z krajiny prvky, ktoré vodu prirodzene zadržiavali – medze, mokrade, remízky ... Okrem toho je štvrtina poľnohospodárskej pôdy v ČR umelo odvodnená a 21 000 km vodných tokov tvoria betónové korytá. Sucho v roku 2015 v ČR bolo tak rozsiahle, že  zasiahlo aj zimné obdobie -  ekonomiku lyžiarskych stredísk:  ich prevádzkovatelia nemali k dispozícii dostatok vody pre umelé zasnežovanie.   

Minister životného prostredia ČR sa po minuloročnom extrémnom suchu a prognózovanom suchu aj min. pre rok 2016 vyjadril: „ ... obdobie vodného blahobytu v Česku skončilo a my na to musíme reagovať ...“   a jeho námestník dodal: „ ... priehrady zadržujú prívalovú vodu, nezmenia však suchú lokalitu na vlhku ...“

ČR sa preto rozhodla razantne reagovať na zlý fyzický stav krajiny a neveselé prognózy klimatických zmien programom Modrá úsporám. 

Už v budúcom roku chce ministerstvo podporiť malé obce a obyvateľov, aby prostredníctvom  drobných opatrení v obciach a v súkromí v maximálnej možnej miere zadržiavali vodu v krajine. ČR sa netají tým, že inšpiráciu má aj štátoch ako SRN  a Izrael. V prvom z nich ide o miliardové investície do obnovy riečnych nív, meandrov ... , v druhom o rozsiahle opatrenia na zadržiavanie a recykláciu dažďovej vody v domácnostiach.          

Už v tejto chvíli ČR posiela  milióny  (do roku 2020 cca 370  miliónov eur) poľnohospodárom či lesníkom na stovky drobných projektov, ktoré majú zadržať vodu v krajine a zmierňovať následky prívalových dažďov. Ministerstvo životného prostredia dotuje napr. obnovu mokradí, riečnych nív, nelesnej drevinovej vegetácie (remízky, aleje ...), obnovu prirodzenej drevinovej skladby v lesoch (potláčanie smreka v prospech iných drevín), výsadbu zelene v mestách, protierózne opatrenia ...        

Paralelne sa pracuje na Národnom akčnom pláne adaptácie na zmenu klímy, ktorý bude obsahovať cca 300 opatrení prepracovaných až do podrobností.              

A aká je situácia na Slovensku?

Stav lesov a poľnohospodárskej pôdy je obdobný ako u našich susedov. Krajinou a mestami kráča betonárska lobby.

Adaptačné opatrenia  navrhnuté v národných správach o zmene klímy sa realizujú v minimálnej podobe z dôvodu sektorovej roztrieštenosti, nedostatku  finančných zdrojov na mäkké opatrenia z dôvodu presadzovania drahých technokratických riešení. Za problematické pokladám aj značné podceňovanie problému zo strany štátu, verejnej správy  a j občanov - „ ... dajak bolo, dajak bude ...“       

SR za Radičovej vlády disponovala splnomocnencom vlády pre Integrovaný manažment povodí a krajiny. Tento program však doplatil na netransparentnosť a značné rozdiely v kvalite a udržateľnosti realizovaných opatrení.   

Vodný plán SR bol prijatý bez akceptovania pripomienok verejnosti a ide skôr o plán developerských činností na vodných tokoch než o vodný plán. Obdobná ignorácia  verejnosti zo strany Ministerstva životného prostredia SR sa odohráva aj v prípade aktivity – „Za živé rieky a pitnú vodu.“  Občania nie sú partneri, ale nepriatelia, verejné pripomienkovanie strategických dokumentov sa odohráva v neprehľadnej spleti internetových liniek, v chvate a bez akceptácie iných než technokratických názorov.     

Táto arogancia moci sa z výšin ústredného orgánu štátnej správy presúva do lokálneho prostredia miest a obcí  a jej prejavy sú napr. zabetónovanie mesta UNESCO – Bardejova, poštiepkovanie pietneho miesta Háj - Nicovô či alejí okolo ciest,  likvidácia desiatok kilometrov prírodného charakteru vodných tokov a ich premena na miesto bez života, likvidácia verejnej zelene  v mestách a obciach, betónovanie námestí a iných verejných priestranstiev ...

Zmena postojov štátu k fyzickému stavu krajiny je samozrejme možná, ale vyžadovala by si oveľa väčší záujem a razantnejší tlak od občanov na príslušné inštitúcie, štátnu či verejnú správu. Pasivita väčšiny ľudí umožňuje rozhodovať o nás bez nás a často aj v náš neprospech.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?