TrashOut: cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami

Autor: Rudolf Pado | 4.10.2016 o 13:26 | (upravené 4.11.2016 o 11:12) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1283x

V inej krajine a s inými ľuďmi by bol TrashOut občianskou gilotínou nekompromisne stínajúcou papierové hlavy problému zvaného nelegálne skládky odpadov. Na Slovensku sa zmenil na mediálne pretláčanú frašku. 

Začiatkom roka 2012 bola uvedená do prevádzky aplikácia TrashOut, ktorej cieľ bol od minimálne neskromný: „lokalizovať a nahlásiť všetky nelegálne skládky.“ 

Partnerom projektu je aj Ministerstvo životného prostredia SR , ktoré projekt masívne propagovalo a naďalej propaguje na vlastnej internetovej stránke, a na verejnosti ho prezentovalo ako začiatok definitívneho boja s čiernymi skládkami.  Podľa ministerskej sľubotechny sa každou skládkou mali zaoberať príslušné orgány štátnej správy životného prostredia.      

V tom čase som bol prakticky jediným človekom v tejto krajine, ktorý nepodľahol pionierskej hystérii nadšenia a upozornil som na fakt, že aplikácia TrashOut nemá oporu v zákonoch SR, predovšetkým v zákone o správnom konaní a zákone o odpadoch. Nepomohlo. Ministerstvu životného prostredia SR nikdy na detailoch nezáležalo a od mladých programátorov som dostal e-mail plný pozitivistických viet, ktoré dnes vo svete migračného ťahu na Európu nazývame slniečkové. Až časom som pochopil, že programátorská pohoda, vyhováranie sa na niekoho iného, popieranie platných zákonov SR, ospravedlňovanie neospravedlniteľného ... sú základnou komunikačnou stratégiou  od života odtrhnutých ITčkárov prvoplánovo zbierajúcich programátorské ceny.

Hneď na začiatku zjavne prepáleného štartu dostala aplikácia prvý úder. Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave ma vyzval, aby som im prišiel všetkých 269 skládok z aplikácie TrashOut - o ktorých som ich informoval - ukázať, v opačnom prípade nebudú konať. A to bol len začiatok. 

Pribúdajúcim počtom hlásení od naivných občanov gravitácia nekonania a výhovoriek úradníckeho Matrixu a programátorskej úmyselnej či neúmyselnej naivity ťahala aplikáciu do údolia v ktorom sú už veky pochované státisíce nápadov.         

Až napokon, v roku 2013,  Ministerstvo životného prostredia SR poprelo samo seba, ako aj predchádzajúce tlačové správy naďalej žijúce vo virtuálnom priestore, keď uviedlo:   „ ... Oznámenia o umiestnení opusteného odpadu zaslané v rámci aplikácie TrashOut nie je možné považovať za podanie v zmysle § 19 správneho poriadku. Oznámenie, ktoré nemá charakter podania v zmysle § 19 správneho poriadku, nemá predpísané obsahové a formálne náležitosti a taktiež zákon o odpadoch takéto náležitosti vyžaduje.“            

Neskoršie svoju argumentáciu rozšírilo o označenie aplikácie za súkromnú podnikateľskú aktivitu mimo rezortu životného prostredia. Ministerská hydra tým odobrila nekonanie štátnej správy životného prostredia, ktorá toto „usmernenie“ začala masívne vy(zne)užívať, a z nástroja na boj sa definitívne stala fraška.  

Ani v tejto fáze sa však programátorský tím neprebudil so sna, nenašiel odvahu – napriek mojim apelom - veci pomenovať a ja som netušil prečo. Odpoveď na túto otázku sa mala zjaviť po rokoch ...

... po rokoch, počas ktorých sme s tímom dobrovoľníkov, ako neautori aplikácie, urobili azda všetko preto, aby sme TrashOut spoločenský a právne spriechodnili.

Výsledok tridsať mesačného bezplatného nasadenia, na úkor vlastného voľného času a finančných prostriedkov, má podobu niekoľkých desiatok kilogramov listov, uznesení, rozhodnutí ... a niekoľkých stoviek odstránených skládok ohlásených občanmi prostredníctvom mobilného telefónu.           

Tadiaľ však cesta neviedla a nevedie. V apríli 2015 sme naše „nedobrovoľne“ manažovanie výstupov aplikácie TrashOut zabalili. Mám za to, že každý sa má starať o vlastné dieťa.

V roku 2016 má preto šokovala správa od dobrovoľníka, ktorý v systéme zverejnených zmlúv objavil informáciu o tom, že TrashOut, ktorý MŽP SR neuznáva, dostal dotáciu vo výške 58 000 eur z rozpúštaného Recyklačného fondu, a to podpísanú odchádzajúcim ministrom dva týždne po voľbách.    

Za obdobnú sumu OZ TATRY, počas 23 mesiacov, v rámci projektu „Na skládky nie sme krátki!“ neponúkalo občanom  virtuálny sen, ale – okrem iného: „... Bolo zorganizovaných 1 000 prednášok – „Na skládky nie sme krátki!“ a  „Invázne druhy rastlín“ –  v 205 inštitúciách (203 ZŠ a SŠ), ktorých sa zúčastnilo 22 955 účastníkov. Pri monitoringu nelegálnych skládok odpadu a inváznych druhov rastlín bolo v teréne odpracovaných  6 981 hodín a podnety boli zaslané štátnej správe životného prostredia v 50 okresoch ...“

A ťah na finančnú bránu zo strany TrashOut pokračuje ...

... ignorujúc výhrady ľudí, ktorí sa príslušnej problematike dlhodobo venujú a využívajúc argumenty, ktoré nemajú oporu v žiadnom slovenskom zákone.

 

V tejto súvislosti mi preto nedá nereagovať na niektoré zjavné bludy, ktoré autori aplikácie TrashOut neustále šíria medzi verejnosťou:

„Autori aplikácie tvrdia, že TrashOut má zmysel aj bez toho, aby bol kompatibilný s legislatívou. Úradníci sa vďaka nej dozvedia presné miesto skládky pomocou GPS súradníc, jej obsah, veľkosť, navyše majú aj fotku skládky.... To je niekedy viac informácií ako oficiálny list o nahlásení skládky. Je na úradoch, či sa chopia toho, že tieto informácie existujú a je nejaká skládka v ich rajóne,“ povedala Lucia Kelnarová z marketingového oddelenia TrashOut.“  (Sme, 18.09.2016)

 

Zákon o správnom konaní uvádza v § 18 ods. 1 „Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.“ a jasne určuje akú podobu musí mať návrh na začatie konania (podnet):   Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.“ (§ 19 ods. 1).

Mnohé OÚ (odbory starostlivosti o životné prostredie) nedisponujú GPSkom, čo využívali mnohokrát pri argumentácií prečo predmetnú skládku neriešili. K materiálno – technickému vybaveniu úradov sa nedávno vyjadril aj samotný minister životného prostredia.

Registračný list OZ TATRY pre ohlásenie nelegálnej skládky odpadov obsahuje nasledovné, aj s vysvetlivkami: okres, kataster obce, veľkosť skládky, druh uloženého odpadu, možnosť vyznačenia spaľovania odpadu na mieste skládky,  možnosť uvedenia inváznych druhov rastlín vyskytujúcich sa na mieste skládky, geografická identifikácia skládky, GPS súradnice, ďalšie identifikačné znaky, dátum, fotografie zo strednej vzdialenosti a odporúčaný mapový výrez s vyznačením polohy skládky.

Rovnako ako monitoring krajiny doteraz zvládajú desiatky občanov od 12 do 75 rokov, môže AKÝKOĽVEK občan SR zmapovať k. ú. obce v ktorej žije, mikroregión ... a zaslať podnet na príslušný OÚ – odbor starostlivosti o životné prostredie, a to vo vlastnom mene alebo napr. v spolupráci s OZ TATRY (zdroj informácií anonymizujeme). Stačí sa ozvať a dohodnúť sa na forme a rozsahu spolupráce.

Od 01.01.2016, vďaka práci organizácií ako Priatelia Zeme – SPZ, OZ TATRY ..., po prvýkrát v histórii SR môže podať podnet na nelegálne uloženie odpadu akákoľvek  fyzická či právnická osoba a úrad je povinný konať (do 31.12.2015 úrady boli povinné konať iba na základe oznámenia tzv. povinných osôb t. j. vlastníkov, správcov alebo nájomcov pozemkov, oznámenia iných osôb riešili  z tzv. vlastného podnetu tzn., že ich mohli aj ignorovať).      

§ 15 zákona o odpadoch:

1) Oznámiť umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom (ďalej len „nezákonné umiestnenie odpadu“) môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.

(2) Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný bezodkladne po zistení, že na jeho nehnuteľnosti bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť orgánu uvedenému v odseku 1.

Štátna správa životného prostredia koná a musí konať len v medziach zákona (akékoľvek iné konanie je možné napadnúť napr. prostredníctvom prokuratúry). Úradníkom je preto aplikácia TrashOut úplne „ukradnutá“ pokiaľ nevyvoláva konzekvencie určené zákonom.

Akékoľvek iné tvrdenia autorov aplikácie TrashOut sú zavádzaním verejnosti. 

**********

„Problém podľa Kelnarovej je, že úrady potrebujú presné meno nahlasovateľa. Ten si zatiaľ v aplikácii môže zvoliť anonymitu.“ (Sme, 18.09.2016)

 

Občianska spoločnosť si vyžaduje občianske postoje. Aplikácia TrashOut úspešné šíri mýtus, že stláčaním gombíka na displeji mobilu sa dá zmeniť svet. Nedá sa! Za každou zmenou sú vždy konkrétni ľudia, ich odvaha, otvorenosť, ochota vystúpiť zo zóny všednosti a osobného komfortu.

Ako som uviedol vyššie, nelegálne skládky odpadov sa dajú riešiť aj anonymizáciou prvotného zdroja, ale vždy musí ísť o zákonný postup tzn. niekto sa pod podnet musí podpísať.

Úrady môžu od oznamovateľa napr. požadovať upresnenie lokality, čo pokladám za úplne legitímnu požiadavku.   

**********

„Na otázku prečo sa za štyri roky spolupráce celá záležitosť nevyriešila, ministerstvo neodpovedalo. TrashOut stále podľa jeho autorov nie je dokončený. Stretnúť sa s ministerstvom plánujú, až keď bude hotová. Malo by to byť začiatkom roka 2017.“ (Sme, 18.09.2016)

 

Aplikácia TrashOut je od roku 2012 masívne propagovaná.

Vyjadrenie autorov aplikácie svedčí o tom, že do života bolo uvedené niečo nedorobené a zúčastnené strany si neuvedomili, že ak niečo občanom tejto krajiny sľúbia, tak v slušnej spoločnosti za to nesú aj zodpovednosť. V roku 2012 tím TrashOut nekomunikoval, že aplikácia nie je dokončená a MŽP SR vysielalo verejnosti odkaz:  “...každou skládkou sa budú zaoberať príslušné orgány štátnej správy životného prostredia.“ Bodka.    

Mám za to, že aplikácia TrashOut od začiatku prevádzky nemá človeka, ktorý by s ňou denno-denne žil. Staral sa o výstupy aplikácie, komunikoval s obcami a úradmi – informoval ich o hláseniach, pravidelne loboval na príslušných ministerstvách, aktualizoval databázy ... , prípadne si nechal nadávať „do udavačov“ a vypočuť si poučenia o tom „ako sa nestarať do ich obce.“ Aj o tom je totiž téma nelegálnych skládok odpadov.     

Pri aplikácii „Odkaz pre starostu“ je jednoznačne vidieť, že autori tohto projektu, na rozdiel od TrashOut, mali od začiatku projekt jasne premyslený, uvedomovali si jeho právne prostredie a logistické ukotvenie, zreteľne vymedzili projektové podmienky pre všetky zúčastnené strany ... a pôsobia len v prostredí v ktorom je aplikácia akceptovaná ako spoločenský nástroj miestnou samosprávou (nejde o bezhlavé celorepublikové riešenie všetkého).          

  **********

„S čím sme sa stretli my, bolo, že nie že by nechceli to riešiť, ale nemajú na to finančné zdroje,“ povedala Kelnarová.“ (Sme, 18.09.2016)

„Nie je problém to, že TrashOut nie je menovite v zákone a teda to nemusia obce riešiť, ale to, že obce majú limitované rozpočty. Napriek tomu, sa nájdu starostovia, ktorí s dátami pracujú a odpratavaju skládky. Dáta su verejné dostupné, skládky ľahko pomocou GPS najditelne a okrem obci ich môžu riešiť aj firmy, či občania samotní. Problém je, že ak obec nemá peniaze tak si musí určovať priority a ak sa rozhodujú, ci odpracu skládku alebo zaplatia kúrenie v skole - tak riešenie je evidentne.“ (Facebook – TrashOut, reakcia autorov aplikácie na príspevok čitateľa)

 

Tieto vyjadrenia opäť usvedčujú autorov aplikácie z toho, že nepoznajú právne prostredie v ktorom uviedli aplikáciu do života.

Neexistuje žiadna právna norma, ktorá by umožňovala samosprávam v prípade komunálnych a stavebných odpadov, skládku neodstrániť. Všetky obštrukcie, ktoré obce robia sú nezákonné a v právnom štáte by už dávno boli riešené príslušnými prokuratúrami.    

Tak ako na osobnej úrovni nikto nerieši vašu životnú situáciu v prípade neplatenia hypotéky, úveru, inkasa ... a banky či exekútor vás veľmi rýchlo „poriešia“, tak aj obec ako právnická osoba je povinná konať v súlade so zákonmi SR a v ich medziach.

Ako si obce plnia zákonné povinností v odpadovom hospodárstve ukázala napr. Analýza odpadového hospodárstva v obciach Košického kraja (2013), napr. zistenia v okrese Trebišov.

TrashOut svojimi vyjadreniami presúva zodpovednosť za odstraňovanie skládok na aktivistov, akési firmy ..., bagatelizuje zodpovednosť samospráv  a štátnej správy životného prostredia, a mám za to, že nemá žiadnu vedomosť o tom akým neefektívnym spôsobom sú v SR využívané pri riešení celospoločenských problémov aktivačné práce či drobné obecné služby. Pri desiatkach tisíc nezamestnaných s minimálnym vzdelaním a pri ich efektívnom manažovaní mohla byť SR X-krát vyčistená od skládok, inváznych druhov rastlín ...   

Ja osobne v tejto krajine platím dane a nevidím dôvod na to, aby som ešte výraznejšou mierou suploval nečinnosť zodpovedných úradov a inštitúcií, ktoré sú z týchto daní platené.

**********

  „Bolo odstránených asi 700 skládok ohlásených cez aplikáciu ...“

Áno, súhlasím, ide o výsledok 30 mesačnej práce niekoho iného ...

**********

Aplikácia TrashOut mala a bude mať svojich obhajcov. Pôjde predovšetkým o ľudí, ktorým vlastná pohodlnosť bráni urobiť niečo viac, než pár klikmi poslať akési anonymné hlásenie do systému a ktorým v podstate ani nevadí, že ich pár desiatkami kilobajtov sa NIKTO nebude zaoberať. Za tu chvíľu spoločenskej zodpovednosti, veľmi vzdialenej od skutočného dobrovoľníctva, to predsa stálo, najmä ak zdieľať, lajkovať, byť všade a vo všetkom in je také cool.

Nám ostatným – staromódnym - ostáva prach ciest, otravný hmyz, metrová burina, spaľujúce slnko či vytrvalý dážď, nedôverčivé pohľady spoza dedinských zácloniek, zápisník v ruke, fotoaparát ... archaizmy a zážitky zo skutočného terénu pri poctivom monitoringu krajiny.

Kapitán Acháb v Bielej veľrybe povedal: „...sú ľudia celý život ťahajúci svoju káričku, usilovne, vytrvalo ... a sú ľudia, ktorí sa celý život len vezú ...“          

Každý z vás má možnosť pomôcť nám potiahnuť káričku – fyzickým monitoringom krajiny či pravidelným finančným darom. Všetko ostatné sú nefunkčné skratky a dobové výhovorky.  

Zabudnite na rozprávku zvanú TrashOut. Život je zložitejší.

 

 P.S:

V spolupráci s denníkom Sme vzniká „seriál“, ktorý odhaľuje spoločenský marazmus spojený s problematikou nelegálnych skládok odpadov. K dnešnému dňu vyšli články:   

- Zelená hliadka: na úradníkov platí nátlak, nie zákony

- Nečinným starostom štát opäť s upratovaním pomôže

- Bardejovským úradníkom sa nechcelo riešiť skládky, stíha ich polícia

- Ministerstvo dotuje aplikáciu, ktorú  samo neuznáva

- Starostovia nechávajú svoju prácu na extrémistov

Zapojte sa do diskusie k problematike (aké sú vaše skúseností so samosprávou, úradmi, čo sa v tejto problematike deje či nedeje vo vašom okolí), prípadne zašlite tipy na ďalšie články ich autorovi Romanovi Cuprikovi.  

 

    Doplnené dňa 04.11.2016

E – mail z Ministerstva životného prostredia SR z dňa 09.03.2012 o 16:31 hod:

Vážený pán Pado,

občas si čítam Vaše blogy a sledujem aj Vašu korešpondenciu smerom na ministerstvo ŽP. Viem o Vašej snahe pomôcť životnému prostrediu riešením problematiky čiernych skládok. Aj preto si Vám dovoľujem dať do pozornosti nasledujúcu informáciu.

Po roku Ministerstvo životného prostredia SR opäť odštartovalo akciu Vyčistime si Slovensko. Uvedomujeme si, že toto podujatie má význam len vtedy, pokiaľ sa do upratovania svojho okolia, parkov, brehov potokov, nádvorí, ciest, chodníkov zapojí široká verejnosť – ako tomu bolo aj vlani. Každý, komu záleží na životnom prostredí by mal priložiť ruku k dielu a aj svojimi činmi urobiť niečo pre prírodu. Práve v utorok, 6.marca šlo aj vedenie ministerstva príkladom: http://www.enviro.gov.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2012/tlacove-spravy-marec-2012/minister-odstartoval-mlynskej-doline-akciu-vycistime-si-slovensko.html

Navyše sme pripravili novinku – od včera môže ktokoľvek – aj Vy, nahlásiť prostredníctvom mobilného telefónu Ministerstvu životného prostredia SR čiernu skládku. Po odfotografovaní takejto nelegálnej skládky (prostredníctvom stiahnutej aplikácie TrashOut do mobilného telefónu – zadarmo na www.trashout.sk) je táto fotografia, spolu s GPS súradnicami a ďalšími detailmi automaticky doručená ministerstvu. Po odbornom posúdení nahláseného objektu sa informácia posunie na príslušný obvodný úrad resp. Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorí sa budú danou vecou zaoberať. V súčasnosti je spustená skúšobná pilotná verzia projektu a jej vyhodnotenie je predbežne naplánované na 22. apríla 2012, t.j. na Deň Zeme. V tom čase vyvrcholí aj podujatie Vyčistime si Slovensko.

Ako aktivista v oblasti životného prostredia sám určite dobre viete, že problematika odpadového hospodárstva je behom na dlhé trate, všetky problémy sa nedajú vyriešiť šmahom ruky alebo mávnutím čarovného prútika. Ani Ministerstvo životného prostredia nepozná recept, ktorým by sa tieto problémy odstránili zo dňa na deň. Je tu však snaha zmeniť to.

Veríme, že spoločnými silami.

S pozdravom

Beatrice Hudáková

 

Odbor komunikácie

Ministerstvo životného prostredia

Tel.: 02/59562192

Mobil: +421 905 705313

Mail: hovorca@enviro.gov.sk

Adr.: Nám. Ľudovíta Štúra 1, 81235 Bratislava

 

 

   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?