Organizácie zodpovednosti. A čo ďalej?

Autor: Rudolf Pado | 17.10.2016 o 6:00 | (upravené 17.10.2016 o 11:35) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  355x

Bola to dobrá idea. Firmy uvádzajúce vyhradené výrobky na trh budú uhrádzať poplatky Organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) a tieto budú financovať logistiku triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach, vrátane osvetových ...

a vzdelávacích aktivít.

Od 1. júla 2016 sa zásadným spôsobom zmenilo v odpadovom hospodárstve všetko – od úrovne štátu, cez firemné prostredie, obce i povinnosti a práva občanov. Aspoň teoreticky.

Zásadná zmena zákona o odpadoch a príslušných vykonávacích predpisov bola vyvolaná (aj) katastrofálnym stavom triedeného zberu odpadu v SR. Podľa slovenskej štatistiky na úrovni 8%, podľa EUROSTATU iba 6% (priemer EÚ je 28%, lídri EÚ dosahujú ukazovatele vysoko prevyšujúce 50% ). SR – ak sa chce vyhnúť sankciám - musí do roku 2020 dosiahnuť úroveň triedenia a zhodnocovania odpadu min. 50 % pri komunálnom odpade a min. 70 % pri stavebnom a demolačnom odpade.

Reakciou na kreatívnu štatistiku triedeného zberu v ostatných rokoch v ktorej sa ten istý odpad opätovne vykazoval v niekoľkých „systémoch“, viazanie príspevkov z Recyklačného fondu (aj) na projekty „zhodnocovania“ často pochybného charakteru,  bola idea vytvorenia  Organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV).

OZV - v zjednodušenej výkladovej forme - sú právnické osoby (subjekty) prijímajúce príspevky od výrobcov uvádzajúcich napr. obaly na trh, ktoré následne majú za povinnosť uhradiť obciam s ktorými majú podpísané zmluvy všetky náklady separovaného zberu. Medzi ich povinnosti patrí aj osvetová, propagačná a výchovno – vzdelávacia činnosť.

Podľa publikovaných odborných informácií sa má v systéme pohybovať cca  30 miliónov eur ročne (doteraz cca 5 mil. eur), čo je už slušný balík finančných prostriedkov, aby pritiahol špekulantov, ktorý majú záujem o pravidelný a v podstate bezproblémový cash flow.   

Aká je teda situácia?

K dnešnému dňu bolo registrovaných 18 OZV, z toho 11 získalo autorizáciu v kategórii obalov. Najväčší počet obcí a miest má zmluvy s organizáciami ENVI – PAK, a.s. (1 551 subjektov, viac ako 2,9 milióna obyvateľov) a NATUR – PAK, a. s. (1 107 subjektov, viac ako 2,1 milióna obyvateľov). Pri minimálnej znalosti matematiky je zrejmé, že ostatných 9 subjektov si rozdelilo niečo cez 250 obcí a miest zahŕňajúcich cca 450 tisíc obyvateľov.      

Vznikla tak situácia, že niektoré OZV môžu mať nedostatok kontraktov (zmlúv) s obcami vzhľadom k vypočítanému trhovému podielu. V normálnom svete by im bola odobratá autorizácia a život by plynul ďalej. Z prostredia odpadového biznisu však presakujú – k nám smrteľníkom – informácie, že situácia má svoje „ale“.

Niektoré OZV údajne vopred ponúkli firmám dumpingové ceny za uvádzané vyhradené výrobky, čiže majú zabezpečený už spomínaný cash flow. Zároveň údajne nedisponujú dostatkom zmlúv s obcami. V opačnom garde je vraj situácia taká, že iné firmy majú množstvo zakontraktovaných obcí, ale nemajú  cash flow nakoľko trvajú na reálnej – trhovej – výške poplatkov, čo samozrejme nevyhovuje  výrobcom a distribútorom.  

Ono by bolo veľmi zaujímavé odsledovať aj motívy jednotlivých obcí (miest) pri uzatváraní zmlúv s OZV. Napr. mesto Liptovský Mikuláš, v ktorom žijem, celé roky spolupracovalo s firmou ENVI – PAK, a. s., od ktorej dokonca dostalo dvakrát cenu „Najlepšie separujúce mesto.“ O to prekvapivejšie je podpísanie zmluvy s praktický neznámou spoločnosťou RECYKLOGROUP, a. s. O pozadí podpisovania takýchto zmlúv je preto možné len filozofovať.   

Osobitou kapitolou je organizovanie výchovno – vzdelávacích, propagačných a osvetových aktivít OZV. V inej krajine by OZV už dávno oslovili etablované environmentálne mimovládne organizácie (EMVO) s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania a ponúkli im spoluprácu na princípe win – win. OZV by sa odbremenili od tejto činnosti a EMVO by získali finančnú stabilitu a zbavili sa ekonomickej závislosti od rôznych grantových schém. Mám za to, a prax to v mnohých prípadoch potvrdzuje, že transparentné EMVO dokážu do akéhokoľvek projektu vniesť oveľa väčšiu mieru entuziazmu, kreativity a produkovať množstvo kvalitatívnych a kvantitatívnych výstupov, v porovnaní s firemným či úradnícko-samosprávnym  prostredím (príčiny tu analyzovať nebudem).        

Žiaľ, už teraz existujú signály, že na trh vzdelávania začínajú vstupovať rýchlo kvasené organizácie a „lektori“ bez reálnych skúseností, resp. niektoré OZV sa pokúsia uhrať  túto povinnosť len kreatívnou štatistikou, bezduchými plagátmi či letákmi formálne spĺňajúcimi atribúty vzdelávania.

Na Slovensku je to skrátka tak:  v každom spoločenskom segmente, kde sa objavia peniaze, sa z hmly začnú vynárať odborníci o ktorých nikto nikdy nepočul.

V zmysle sloganu Good Idea Slovakia.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?