Vajatanie pána prezidenta

Autor: Rudolf Pado | 19.10.2016 o 16:33 | Karma článku: 7,16 | Prečítané:  1731x

Pán prezident rád rozdáva rozumy. V patetických prejavoch písaných poradcami nás vyzýva ku každodennému zápasu o podobu krajiny. Keď však príde na lámanie chleba,  tak prvý muž tohto štátu nepochopiteľne zaváha. 

„Vraj stretnutie s dalajlámom bolo súkromné,“ odkazuje zo zvrchovaného slovenského územia do vyhrážajúcej sa Číny, rešpektujúc územnú celistvosť ekonomického obra.

Čo tam po anexii Tibetu Čínskou ľudovou oslobodeneckou armádou započatou v roku 1950 a ukončenou Tibetským národným povstaním v roku 1959, čo tam po stovkách vypálených kláštorov a zavlečených mníchoch, po min. 87 000 zavraždených Tibeťanoch v rokoch 1959/1960. Politická korektnosť = zbabelosť víťazí nielen v európskom geopolitickom priestore.

Na každom treťom kopci sa týči kresťanský kríž, na každej verejnej budove sa trepoce štátna vlajka, národovci – mentálne zahrabaní v roku 1848 – sa búchajú do pŕs  ... , ale len do chvíle, kým sa neobjaví niekto, kto močí ďalej či vyššie.

Od roku 1918 politika zbabelosti umožnila znásilňovať túto krajinu komukoľvek, lebo to   – v reči politiky strachu – bola historická nevyhnutnosť.

Nacisti tu vpochodovali len preto, že zbabelci v západnej Európe rozhodli – o nás bez nás  –na čajovo-bábovkovom dejchánku zvanom Mníchov (mimochodom stále rozhodujú o nás, formálne síce s nami, však pani Merkelová?).  A vtedajší zbabelec Beneš, česko-slovenský prezident, nedostal v amoku strachu iný nápad než stiahnuť nabudenú 1,4 miliónovú armádu z hraníc, zdrhnúť do Londýna a tam sa hrať na odboj.

V roku 1948 nám tu českí komunisti zvalcovali slobodu (vo voľbách v roku 1946 získali v Česku komunisti 40% hlasov, na Slovensku zvíťazila so 62% Demokratická strana).  A opäť ani náznak odporu.

V 1968 nás prišli zachraňovať súdruhovia zo ZSSR a kol., vraj sme ich pozvali. Naša armáda – už po xtý krát  – práve leštila kanady a na buzerplaci zdokonaľovala poradové cvičenia.

Rok 1989 je škoda komentovať. Neha zvíťazila  nad rozumom a pragmatickosťou. A dvadsaťpäť rokov sme obete tejto nežnosti. Z ľudí vyznávajúcich politickú ekonómiu sa zrazu stali account manageri, obchodní riaditelia, primátori a starostovia  ... a pod ich prasacími portrétmi pribudli tituly MBA, PhD. ... Krajinu zaplavili bezhodnotoví politici utápajúci sa v PR frázach, neúprimnosti a pokračujúcej historickej zbabelosti. Od občana, s občanom, pre občana ..., bla, bla, bla.  

A napokon je tu rok 2016.

Zbabelosť vygradovala do neuveriteľnej podoby.

Každý, komu sa zachce, cez hranicu vykrikuje čo, kedy, ako a prečo máme robiť.

Krajine, ktorá má vlastnú ústavu, vlajku, štátny znak a pečať jedna mocnosť diktuje utečenecké kvóty, iná lustruje ľudí s ktorými sa  môžu slobodní ľudia v slobodnej krajine stretávať.

A pán prezident, namiesto razantného postoja – v boji o charakter štátu – so sklonenou hlavou vysvetľuje „... iba sme papali rybičku, iba rybičku ...“.   

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?