... každodenné správy a ľudia väčšinovo uviaznutí vo vlastných životoch, zmierení s realitou, naháňajúci sa či čakajúci na posmrtného či súčasného Spasiteľa, strácajúci zmysel pre krásno uprostred spletí zákonov, vyhlášok, predpisov, póz, fráz, alibizmu, formálnosti, strachu, úverov, hypoték, nákupných centier ... Nie je čas bojovať za niečo uprostred osobných bojov za seba. Víťazstvo egoizmu – tu a teraz – nad večnosťou, morálkou a úžasom nad Zázrakmi sveta a Zázrakmi stvorenia.
Úrady relativizujúce Dobro a Zlo, skrývajúce sa za súlad so zákonom, ignorujúce hľadačov pravdy a zástancov estetiky. Krajina napospas drancovaniu. Človek napospas davu. Dav v chápadlách politikov. Spoločnosť utopená v konzume. Cieľ bez cesty a cesta bez námahy.
Ministerstvo bezcieľne omieľajúce frázy typu problém, ktorý sa tu kumuloval desaťročia, nie je možné vyriešiť šmahom ruky – konfrontácia 40 rokov drancovania s 27 rokmi vleklých riešení, podpisujúce desiatky medzinárodných dohovorov a zmlúv v ovzduší formálnosti, bezhodnotovej byrokracie a ... záujmov, záujmov, záujmov ... Kohosi.
Zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky, ochrana elektrifikačnej sústavy, protipovodňová ochrana ... každodenné mantry Ničiteľa. Neuvážené ľudské zásahy nerešpektujúce vis major. Zubár trhajúci všetky zuby pacienta z dôvodu možného budúceho kazu.
Skutoční sedliaci – rozmýšľajúci, uvažujúci nad za a proti, so zmyslom pre čas a mierku – vymierajú a sú nahrádzaní Sedliakmi vo funkciách. Hlúposť skrývajúca sa za odbornosť, verejný záujem s mimikrami záujmov Vyvolených.
Spoločnosť bez strachu zo starých či nových smrteľných hriechov, lebo odpustenie je tak lacné a stávkový kurz na súčasnosť je výhodnejší než na budúcnosť. Dedičstvom sú zostatky na bankových účtoch, domy, motorové vozidlá ... , nie Krajina. Tá je nikoho, bezhodnotová, drancovaná a znásilňovaná, v individuálnych či kolektívnych orgiách.
Odvolávajúc sa na deti, ich budúci život ... im ich životný priestor a ich perspektívu – nevedomky či schválne – melieme na mlynčeku Súčasnosti.
Niekto to vyrieši. Akosi to dopadne.
Mrazivé prítmie zahaľuje krajinu. Spoločnosť - tak ako každý deň - sa rúti po diaľnici Civilizácie. Jednotlivci cválajú svoje osobné dostihy – k Úspechu meranom peniazmi, titulmi a firemnými rebríčkami, cez taxisové priekopy infarktov či smrteľné objatia Niekoho iného. Mne sa to nemôže stať je veta Víťazov.
Ružín je opäť odpadová stoka, megavýrub na Jahodnej, mesačná krajina pri Hornáde, zdevastovaný Náj – Nicovô nad Liptovským Mikulášom, dekapitácia stoviek stromov po celom Slovensku, arzén v Orave ...
... tak smutno na duši, tak málo ľuďom.