Ako vyplýva zo sprievodného listu:
MŽP SR konštatuje, že predchádzajúce usmernenie, z dňa 10.10.2006, obsahovalo chybný gramatický výklad zákonného ustanovenia § 18 ods. 7 zákona o odpadoch. OZ TATRY sa domnieva, že išlo predovšetkým o chybný procedurálny výklad na ktorý sa prišlo pri riešení sťažností OZ TATRY na postup niektorých obvodných úradov životného prostredia vo veci nelegálne uloženého odpadu na pozemkoch právnických a fyzických osôb.
Odbor odpadového hospodárstva MŽP SR vydal k novelizácii zákona o odpadoch (386/2009 Z. z.), platnej k 1.11.2009, nový výklad – usmernenie, a zároveň dňa 10.12.2009 vyzval krajské a obvodné úrady životného prostredia o zaslanie pripomienok k nemu. MŽP SR v liste konštatuje, že pripomienok obdržali veľmi veľa a OOH MŽP SR stále pracuje na ich riešení a konečnej podobe usmernenia. Podľa OZ TATRY je veľkou chybou, že OOH MŽP SR nezapojil do procesu pripomienkovania predmetného dokumentu širšiu verejnosť
Paradoxne, MŽP SR v liste zároveň konštatuje, že ministerstvo „nemá kompetencie v oblasti podávania záväzných výkladov všeobecne záväzných právnych predpisov“ (podotýkam, že na túto skutočnosť sa tiež „prišlo“ až počas riešenia sťažností OZ TATRY v inom prípade). Z tohto faktu však vyvstáva niekoľko otázok: „Akú právnu váhu bude mať nové usmernenie?“, „Kto ponesie zodpovednosť za postup, ktorý bude podľa usmernenia, ale nebude zákonný?“, „Ako možno iniciovať trestné stíhanie napr. za prečin marenia úlohy verejným činiteľom resp. zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ak sa tento „skryje“ za usmernenie MŽP SR, ktoré ale nie je záväzným právnym výkladom?“
Ako vyplýva z „pracovnej vezie“ usmernenia:
Oznámenie o uložení odpadov na miesta „ktoré k tomu nie sú určené“ môže podať aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku a správny organ je ich povinný vybaviť postupom podľa § 18 ods. 7) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch t. j. začať konanie z podnetu správneho organu uplatnením zásady oficiality. Z tohto výkladu vyplýva, že podnet na nelegálne uloženie odpadov môže na akýkoľvek obvodný úrad životného prostredia podať akákoľvek osoba, ktorá takúto skutočnosť zistí a príslušný obvodný úrad životného prostredia musí vo veci konať.
Procesne sa oznámená nelegálna skládka odpadov rieši podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Tu je však potrebné podotknúť, že ministerstvo vo svojom usmernení nerieši fakt, že „iný oznamovateľ“ nelegálnej skládky odpadov nie je podľa § 14 zákona o správnom konaní účastníkom konania. § 14 definuje účastníka konania ako osobu „ ... o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“
Iný oznamovateľ, než oznamovateľ definovaný v zákone o odpadoch v § 18 ods. 6), ktorý nemá k predmetným lokalitám majetkový a ani iný vzťah, ktorého práva nie sú priamo dotknuté a ktorého oznámenie nelegálnej skládky odpadov je motivované nie zákonnou povinnosťou ale občianskym záujmom, nie je podľa tejto definície účastníka správneho konania jeho účastníkom.
Prax ukázala, že niektoré obvodné úrady životného prostredia tento fakt zneužívajú na to, aby neakceptovali vznášané pripomienky k správnemu konaniu, nesprístupňovali oznamovateľom zápisnice (rozhodnutia) o nelegálnych skládkach odpadov, ktoré oznamovatelia bez majetkových práv k príslušným pozemkom oznámili, odvolavajúc sa na § 23 zákona o správnom konaní, atď. Zákon o správnom konaní v § 23 ods. 1) umožňuje nazeranie do spisov a realizáciu iných právnych úkonov spojených so spismi iba účastníkom konania definovaných v § 14 citovaného zákona. V § 23 ods. 2) zákona o správnom konaní je síce vytvorená možnosť pre poskytnutie kópie spisu (disponovanie so spisom) aj iným osobám „pokiaľ však tieto preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky“, ale takto definované právo oznamovateľa nelegálnej skládky odpadov umožňuje rôzny výklad na každom úrade štátnej správy a vytvára priestor pre rôzne obštrukcie zo strany orgánu štátnej správy.
Vzniká tak paradox, že osoba, ktorá má záujem na ochrane a tvorbe životného prostredia nemá možnosť vznášať pripomienky, nemá možnosť sledovať procedurálne riešenie ohláseného prípadu a nemá k dispozícii zápisnice resp. rozhodnutia vo veci, ktorú sama ohlásila. Faktický nie je trestaný ten, kto si nesplnil zákonom určenú oznamovaciu povinnosť vymedzenú v § 18 ods. 6) zákona o odpadoch, ale ten, kto si aktívne splnil občiansku povinnosť.
Z predmetného dokumentu ďalej vyplýva, že správne konanie sa rozdelilo na dve samostatné časti. Najprv sa skúma osoba zodpovedná za uloženie odpadu, a to v zmysle § 18 ods. 7) zákona o odpadoch. V prípade, že sa táto nezistí, obvodný úrad životného prostredia ukončí konanie rozhodnutím o zastavení konania a začne konanie podľa § 18 ods. 8), ktorým zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca pozemku nie je pôvodcom uloženého odpadu, urobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, nemal z takto uloženého odpadu majetkový alebo iný prospech. OZ TATRY pokladá tento delený postup za príliš formálny a byrokratický.
K 1.11.2009 taktiež odpadla povinnosť obvodných úradov životného prostredia žiadať o stotožnenie nelegálnej skládky odpadov s jej pôvodcom Policajný zbor SR. OZ TATRY sa domnieva, že MŽP SR sa malo vydať cestou skvalitňovania spolupráce s PZ SR, nie cestou úplného zrušenia tohto procedurálneho úkonu. Environmentálnej kriminalite je potrebné dať primeranú spoločenskú vážnosť.
MŽP SR v usmernení taktiež pripomína pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti príslušným vlastníkom, správcom resp. nájomcom pozemku (právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ môže dostať pokutu do výšky 6 638,78 €, ostatné fyzické osoby do výšky 165,96 €). Ako však vieme, z každodennej praxe, pokuty za nesplnenie si oznamovacej povinnosti sa prakticky neudeľujú.