S vyjadrením hovorkyne ministerstva životného prostredia si dovolím nesúhlasiť.
Podľa § 39 ods. 14) zákona NR SR č. 223/2001 Z. z o odpadoch boli obce k 1.1.2010 povinné zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla (4 zložky odpadu). Podľa medializovaných informácií, napr. v odbornom časopise Odpady, cca 150 – 200 obcí takýto zber odpadov nemá zavedený. Ďalšie obce nemajú zavedený zber 4 zložiek ale len 1 – 2.
V právnom štáte by túto skutočnosť kontrolovali obvodné úrady životného prostredia resp. Slovenská inšpekcia životného prostredia, nakoľko obce o tejto povinnosti vedeli niekoľko rokov a jednoducho ju podcenili (ako všetko na čo s dá v zákone niekoľkoročné prechodné obdobie). Na tento prístup doplácajú slušné obce a občania (načo plniť literu zákona, keď je to aj tak jedno?).
Okrem toho, separovaný zber odpadov nemá na úrovni obcí stanovené, až na výnimky, žiadne ciele v triedení odpadov t. j. aby sa dosiahol rast vytriedených zložiek z TKO oproti celkovému množstvu TKO. Tento cieľ by mal byť pre obec záväzným a mal by vychádzať z platného Programu odpadového hospodárstva SR. Tu si dovolím upozorniť na fakt, že SR viac než 75 % svojich odpadov ukladá na skládky, čo sa už stalo predmetom záujmu EÚ.
Nikto v SR taktiež nedefinoval „čo je zavedený separovaný zber odpadov“. Koľko je to kontajnerov na 1 000 obyvateľov, km² resp. v akej maximálnej vzdialenosti od miesta bydliska má mať občan nádoby na triedený zber odpadov. V praktickom výkone sa potom stretávam s tým, že za zavedený separovaný zber odpadov sa pokladá umiestnenie niekoľkých kontajnerov na horný a dolný koniec obce (takto to zrejme chápe a hodnotí aj metodika Recyklačného fondu).
Ďalej, z praxe je zjavné, že mnohé obce nerealizujú pre svojich občanov min. 2-krát ročne zber veľkoobjemových a nebezpečných odpadov, nemajú VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch resp. obdobný dokument, vyberajú populistické poplatky za odpady (veľmi nízke), ktoré v žiadnom prípade nemôžu postačovať pre splnenie všetkých povinností na úseku odpadového hospodárstva zo strany obce, voči občanom sa neuplatňujú žiadne sankčné postihy ... výsledkom je krajina ako chliev.
Práve zlý a nedostatočne nastavený systém odpadového hospodárstva v obci vedie k vytváraniu nelegálnych skládok odpadov resp. k spaľovaniu odpadov s tendenciou obcí preniesť zodpovednosť za likvidáciu nelegálnych skládok odpadov na štát (štát pritom skládky nevytvoril, vytvorili ich miestni občania).
SR v tejto chvíli nemá pripravený Program odpadového hospodárstva (POH) na roky 2011 – 2015 (sú indície, že bude schvaľovaný až na jeseň 2011). POH 2006-2010 (http://www.bioodpady.sk/files/poh_final.pdf) skončil k 31.12.2010 a je potrebné konštatovať (na základe vlastného poznania a odborných článkov v časopise Odpady), že sa ho nepodarilo naplniť. POH 2006-2010 predpokladal napr. vybudovanie kompostárni v Bratislave a v Košiciach, podstatný dôraz na minimalizáciu odpadov a predchádzanie vzniku odpadov (táto filozofia sa praktický neuplatňuje). Miera triedenia odpadov v niektorých sledovaných geografických oblastiach SR nedosahuje ani 30 % plánovaného množstva (zdroj: časopis Odpady). POH sa tak stáva formálnym dokumentom.
V júli 2005 bola na Slovensku vykonaná analýza voľne pohodených odpadov - „Analýza voľne pohodených odpadov v prostredí SR“ (Ladomerský J., Veverka M., Katedra environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, Banská Štiavnica, 2005): http://www.cepta.sk/documents/Zalohovanie/Analyza%20litteringu%20v%20SR%202005-vysledna%20sprava.pdf
Táto štúdia ukázala, že PET - nápojové fľaše tvoria až 32 % objemu pohodených odpadkov, ktoré sa nachádzajú voľne v krajine. Okrem plastových fliaš sa v mestách, pozdĺž ciest, v lesoch, na lúkach a okolo potokov povaľujú aj plechovky od piva či nealkoholických nápojov, viacvrstvové kombinované obaly a sklenené fľaše.
Nápojové obaly predstavujú celkom 36 % hmotnosti a 38 % objemu pohodených odpadkov, čo je viac ako tretina.
Pozdĺž 1 km úseku cesty sa na Slovensku priemerne nachádza až 600 litrov pohodených nápojových PET fliaš (44 % objemu voľne pohodených odpadkov), čo pri dĺžke cestnej siete 17 786,544 km predstavuje objem cca 10 500 m3.
Ako vyzerajú naše vodné diela, kde sa tento odpad postupne zhromažďuje? Za všetko hovorí internetová stránka venujúca sa znečisteniu priehrady Ružín: http://www.priehradaruzin.tym.sk resp. informačný leták Priateľov Zeme – SPZ k tejto téme: http://www.priateliazeme.sk/spz/sk/ruzin
V mnohých krajinách sveta je pritom zálohovanie nápojových obalov normálnou „spoločenskou dohodou“.
Zálohovanie nápojových obalov (na jedno použitie) úspešne funguje vo viacerých krajinách (zdroj: http://www.cepta.sk, percentá uvedené v zátvorke predstavuje účinnosť zberu zálohovým systémom):
- Švédsko – zálohuje: plechovky (od r. 1984; 86 %), PET fľaše (od r. 1994; 78 80 %)
- Fínsko – zálohuje (od r. 2000): plechovky(97 %), sklenené fľaše
- Nórsko – zálohuje: plechovky (od r. 2001; 91 %), PET fľaše (od r. 2002; 70 75 %)
- Dánsko – zálohuje (od r. 2001): plechovky, PET fľaše, sklenené fľaše
- Island - zálohuje: plechovky, PET fľaše, sklenené fľaše
- Nemecko - zálohuje (od r. 2003): plechovky, PET fľaše, sklenené fľaše
- USA – jednorázové nápojové obaly zálohuje 11 štátov, ktoré vyzbierajú a recyklujú 490 obalov/obyv. ročne v porovnaní so štátmi bez zálohovania, ktoré triedením vyzbierajú a recyklujú iba 191 obalov/obyv. ročne.
- Zálohovanie jednorázových nápojových obalov je zavedené v 8 kanadských provinciách a v Južnej Austrálii.
Konštatujem teda, že MŽP SR opäť raz podľahlo tlaku obchodníkov a plničov nápojov a čistota životného prostredia prehrala.
