Áno, naozaj si myslím, že skoro všetci sú rovnakí. Stačí mi započúvať sa do bežných rozhovorov v autobusoch, vlakoch, obchodoch, na úradoch ...
Jeden sa chváli tým, ako pred koncom daňového obdobia vyrába falošné cestovné príkazy. Jeho kolega kontruje fintou ako ušetriť naftu a potom ju „stočiť“ na domácu spotrebu.
Tretina národa sa súdi so susedom o „päť metrov štvorcových“ pozemku.
Dávanie všimného lekárom pokladáme za absolútny štandard, dokonca to už nenazývame úplatok.
Colníci sú pašerákmi, policajti vydieračmi.
Firmy sa predbiehajú v ponúkaných províziách a benefitoch v boji o európske fondy a „straty“ z verejných obstarávaní si kompenzujú cez zložité dodávateľské vzťahy. Každá stavba, služba ... je potom predražená o min. 20 %.
Zákazky na miestnej úrovni sa prideľujú kamarátom, ak nie rovno rodinným príslušníkom.
Štandardom je neplatenie zdravotných a sociálnych odvodov firmami, aj štátnymi, a to aj napriek tomu, že ide o trestný čin.
Väčšina z nás nikdy nenapísala sťažnosť, trestné oznámenie ... neupozornila zamestnávateľa na rozkrádanie vo firme ... Lojálni vieme byť len k vlastnej rodine, ostatný svet sa nás akoby netýkal.
Väčšina z nás nie je schopná zaujať akýkoľvek občiansky postoj voči vandalizmu, korupcii ... a na ospravedlnenie takéhoto konania vieme vymyslieť stovky argumentov a nájsť mnohoraké dôvody.
Svet je vraj zlý. Ľudia sú skazení. Akoby každý z nás nebol súčasťou sveta a každý človek netvoril spoločenstvo ľudí.
Chceme lepšiu krajinu, lepšie mesto v ktorom žijeme, krajšiu ulicu pod oknami, úprimnejšie medziľudské vzťahy. A čo preto robíme? Väčšina absolútne NIČ. Čakáme na prútik Harryho Pottera, delegujeme naše hlasy a záujem o veci verejné na zopár volených zástupcov a čakáme na zázraky.
Harry však nepríde, byť občanom na 5%-ný úväzok je veľmi málo a zázraky, aj napriek tomu, že sa občas naozaj stanú, sú štatistický nepravdepodobne.
Naše vlády, komunálni politici, sudcovia, policajti ... sú štatistickou vzorkou nás samých. Zmenia sa, ak budeme ochotní sa zmeniť aj my. Zmeniť naše názory, postoje a každodenné činy. Svet, kde si väčšina ľudí počká na to „ako to dopadne“ (vo firme, v meste, štáte) a potom sa pridá k víťazovi je presne tým svetom, ktorý nás obklopuje a ktorý farizejský odsudzujeme. Moralizovanie bez morálky.
Koľký z vás by ukradli emisie, ak by mali tu možnosť?
Až príležitosť totiž robí zlodeja.
Až príležitosť nastavuje zrkadlo morálke.
Všetko ostatné, všetko pred dosadením do funkcie, predtým než vznikne možnosť kradnúť vo veľkom, sú len kecy alebo zle ukrytá závisť, že niekto má možnosť kradnúť viac než my.
P.S: Hlboko sa skláňam pred každým občanom, ktorý dokáže vrátiť nájdenú peňaženku či doklady, nepozerá sa opačným smerom, keď sa v jeho blízkosti „niečo“ deje, je schopný upozorniť na priestupok či trestný čin, je občanom aj keď sa to veľmi neoplatí ...
Trestné oznámenie v súvislosti s obchodom s emisnými kvótami podalo OZ TATRY na Generálnu prokuratúru SR listom z dňa 29.5.2009. V tom čase politici súčasnej vládnej koalície problém ešte len „analyzovali“. V našom trestnom práve je pritom určené „každý, kto sa stal svedkom trestného činu alebo má podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, je povinný to oznámiť.“