reklama

Vegetácia v krajine

Nezastupiteľnú úlohu v krajine a v životnom prostredí človeka má rastlinný pokryv. Podľa fyziognómie sa člení na nízku (bylinnú) a vysokú, niekedy označovanú ako trvalú (krovinatú a stromovú), zeleň. Z hľadiska vplyvu na prostredie všeobecne platí, že dreviny pôsobia výraznejšie ako byliny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Revitalizačný tábor
Revitalizačný tábor (zdroj: Rudolf Pado)

Z hľadiska rozmiestnenia zelene v krajine môžeme rozlišovať: lesné porasty, rozptýlenú zeleň a zeleň v sídlach.
Lesné porasty sú tvorené prevažne stromami (s rôznym podrastom) v hustom a kompaktnom zápoji. Rastú väčšinou na rozsiahlejších plochách.
Pod označením rozptýlená zeleň rozumieme stromy a kroviny rastúce jednotlivo (solitéry) alebo v skupinách (skupinová zeleň – remízky, zeleň medzí, zeleň agrárnych terás a úvozov, brehové porasty vodných tokov a nádrží, drevinný doprovod komunikácií, sady, parky, a pod.) mimo lesa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zeleň v intravilánoch miest a obcí sa podľa funkcie člení nasledovne:

- verejná zeleň (základná – parky, uličná zeleň, doplnková – lesoparky, historická zeleň),
- vyhradená zeleň (okolo obytných blokov, pri športoviskách),
- ochranná zeleň (v pásmach hygienickej ochrany, okolo poľnohospodárskych podnikov),
- hospodárska zeleň (ovocné sady, hospodárske a účelové lesy, škôlky).

Funkcie zelene je možné rozdeliť do 4 hlavných skupín:

- krajinno – ekologická,
- hygienická a zdravotná,
- estetická a psychologická,
- produkčná.

Obrázok blogu

Krajinno – ekologická funkcia zelene je daná jej vplyvom na štruktúru krajiny, živé organizmy, vodohospodárske pomery a ochranu pôdy pred eróziou. Zeleň vytvára v krajine biotopy, ktoré sa môžu stať trvalým alebo prechodným domovom (refúgiom) mnohých užitočných druhov organizmov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na miestach s výraznejšou pokryvnosťou zelene je možné pozorovať iba minimálny povrchový odtok vody (na jar je tento odtok 2–4 krát menší než z nechránených pôd). Týmto sa zároveň výrazne prejavuje aj vplyv protierózny. Zmenšenie možnosti vzniku vodnej erózie a odnosu splavenín (pevná zložka) a plavenín (rozpustná zložka) vplyvom rastlinného pokryvu je spôsobené týmito činiteľmi: zmenšením energie dopadajúcich kvapiek (pri stredne intenzívnom daždi padajú kvapky rýchlosťou 32 km/hod, korunami stromov môže byť táto energia znížená o 95%), zlepšením priepustnosti pôdy a podložia (vertikálna drenáž), existenciou stabilizovanej humusovej vrstvy, prepojením povrchu pôdy s vodonosnými vrstvami v hĺbke. Významný je taktiež pedomelioračný (zlepšovanie vlastností pôd), protideflačný (ochrana pôdy pred veternou eróziou) a protizosuvný vplyv porastov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľmi významná je funkcia brehových porastov. Tieto porasty chránia nespevnené brehy pred eróziou (najmä bočnou eróziou na nárazových brehoch), akumulujú a spevňujú povodňové nánosy, bránia erózii a zosuvom na prudkých svahoch, zabraňujú zanášaniu vodných tokov a nádrží produktmi erózie a chránia vodné zdroje pred znečistením. Ďalej veľmi výrazne podporujú infiltráciu vody do okolitej pôdy a vodonosných profilov podložia, zlepšujú chemické vlastnosti vody (zvyšujú samočistiacu schopnosť toku) a veľmi priaznivo ovplyvňujú život vo vode.

Vplyv na tvorbu humusu je daný ukladaním odumretých častí tiel organizmov a ich rozkladom za optimálnych podmienok. Niektoré stromy (najmä buk) vyťahujú svojimi koreňmi z hlbších pôdnych horizontov katióny Ca2+, Mg2+, K+, Na+, ukladajú ich v listoch a po ich opade a humifikácii nimi obohacujú vrchné vrstvy pôdy. Tým dochádza k zrážaniu koloidného ílu a vytváraniu optimálnej štruktúry pôdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Medzi hygienické a zdravotné funkcie zelene patrí produkcia kyslíka, vplyv na čistotu ovzdušia, ochranný účinok proti rádioaktívnemu spádu, antibakteriálny a repelentný účinok, vplyv na pohyb a vlhkosť vzduchu, drenážovanie a rekultivácia pôdy, ochrana proti hluku. 

Produkcia kyslíka je v našich podmienkach podľa druhu stromov od 5 do 13 ton za vegetačné obdobie na 1 ha lesného alebo parkového porastu. Maximálne množstvo kyslíka obsahuje lesná enkláva v lete okolo 15. hodiny. Sto rokov starý buk s výškou 25 m a priemerom koruny 15 m vyprodukuje za hodinu 1,7 kg kyslíka, čo predstavuje priemernú spotrebu 3 ľudí za jeden deň.

Vplyv na čistotu ovzdušia sa prejavuje zachytávaním prachu, plynných imisií, pachov, a pod. Všeobecne platí, že čím je väčšia celková plocha listov a čím sú listy viac zvrásnené, chlpaté a plstnaté, tým je ich zachytávacia schopnosť väčšia. Dôležitým faktorom je taktiež sklon listových čepelí (vodorovné sú účinnejšie), prípadne ich vlhkosť a lepkavosť. K filtračnému účinku prispieva taktiež skutočnosť, že dreviny znižujú rýchlosť prúdenia vzduchu, a tým napomáhajú usadzovaniu prachových častíc. Priemerný účinok filtrácie u drevín je 60 – 70%. S filtračným účinkom drevín súvisí aj ich ochranný účinok proti rádioaktívnemu spádu.

Antibakteriálny vplyv sa prejavuje primárne vylučovaním fytoncídov, sekundárne zachytávaním prachových častíc s mikroorganizmami. Výrazné fytoncídne účinky majú napr. borovice, brezy, lipy, bresty, atď.

Repelentný účinok niektorých drevín (napr. brezy) odpudzuje hmyz, ktorý sa nachádza vo väčšom množstve v okolí objektov živočíšnej výroby.

Obrázok blogu

Rastliny ako živé organizmy s vlastným tepelným a vodným hospodárstvom majú spätnoväzbový účinok na klímu svojho stanovišťa. Za bezvetria majú najmä dreviny veľký vplyv na pohyb vzduchu vo voľnej krajine. Vytvárajú tieň a výparom vody zvlhčujú ovzdušie. Časť tepelnej energie spotrebovávajú pre zabezpečenie vlastných fyziologických procesov a časť absorbujú svojimi listami. Okolité ovzdušie sa tak ochladzuje, klesá a vytláča teplý vzduch do strán, čím vzniká príjemný vánok. Zeleň okrem toho vyrovnáva extrémne výkyvy poveternostných prvkov (napr. rozdiel teplôt medzi dňom a nocou). Teplotné rozdiely medzi prostredím súvislej mestskej zástavby a okolitou krajinou sú v dlhodobom priemere 0,5-2,5ºC. Mareček (1975) uvádza výsledky merania teplôt za letného dňa: trávnik - 22ºC, listy drevín - 23ºC, povrch pôdy na poli - 32ºC, kamenná dlažba - 38ºC, asfaltový povrch - 45ºC. Vlhkosť vzduchu v mestskom parku je v priemere o 5–10% väčšia ako v priestore bez zelene.

Porasty drevín výrazne ovplyvňujú prúdenie vzduchu. Vhodne umiestnené pásy vzrastlej zelene (vetrolamy) môžu zmierniť nežiadúce nárazové vetry a vytvárať závetrie, ktoré bráni škodlivým vplyvom vetra (vysušovanie pôdy, erózia, zhoršovanie teplotných podmienok). Najvhodnejšie sú pásy krovín a stromov rôznych výšok, polopriepustné pre vietor (priepustnosť 40-50%). Takéto pásy znižujú na náveternej strane rýchlosť vetra o 30-50% do vzdialenosti 5-10 násobku výšky stromu. Na záveternej strane klesá rýchlosť vetra o 40–70% na vzdialenosť 15–20 násobku výšky pásu.
Vhodne priestorovo a druhovo umiestnená zeleň má schopnosť drenážovať zamokrené plochy. Pri asanačných a rekultivačných prácach sa dreviny používajú na ozeleňovanie banských odvalov, skládok odpadu, opustených lomov, a pod.

Efekt zelene ochrany proti hluku je v porovnaní so znižovaním prašnosti podstatne nižší. 10 m široký pás zelene so zapojenými korunami a krovitým podrastom znižuje intenzitu hluku o cca 1 dB. Účinok tlmenia hluku závisí od frekvencie zvuku, veku, stavby a kvality porastu vzhľadom k vegetačnému obdobiu.

Obrázok blogu

Estetická a psychologická funkcia zelene vyplýva z jej schopnosti vytvárať estetický prvok krajiny, pôsobiť na psychiku človeka (zelená farba), inšpirovať umelcov, a pod. V ekologicky stabilnej krajine má zeleň aj funkciu produkčnú (plody, materiály).

Pre stabilitu poľnohospodárskej krajiny má význam poľnohospodárska funkcia lesa, ktorú zabezpečujú väčšie pásy a plochy zelene, ktoré v takomto prípade preberajú schopnosť lesných ekosystémov ovplyvňovať priľahlé ekosystémy, v tomto prípade agroekosystémy.

Ochranné lesné pásy na poľnohospodárskej pôde sa delia na dve skupiny: agrolesomelioračné - to znamená ochranné porasty s agronomickým významom a zoolesomelioračné - to znamená ochranné porasty s významom pre živočíšnu výrobu.

Agrolesomelioračné porasty sa nachádzajú na orných pôdach a okolo vodnej siete. Medzi ne patria vetrolamové lesné pásy na okrajoch a vnútri nezavlažovaných polí. Tieto porasty znižujú rýchlosť vetra, usmerňujú rovnomerné ukladanie snehu, znižujú defláciu a výpar z povrchu pôdy, chránia poľnohospodárske plodiny pred suchom a vysušujúcim vetrom.
Lesné pásy na zavlažovaných pôdach popri zavlažovacích kanáloch a iných lokalitách, kde chránia poľnohospodárske plodiny pred vysušujúcimi vetrami a prachovými búrkami, zoslabujú proces sekundárneho zasolenia pôdy a znižujú výpar.
Lesné porasty na vysychavých pôdach zabraňujú rozvoju deflácie a zasýpaniu melioračných kanálov jemnozemným materiálom.
Vodoregulačné lesné pásy a kríkové kulisy na oraných svahoch slúžia na rovnomerné ukladanie snehu, na zadržiavanie a reguláciu povrchového odtoku, na zníženie rýchlosti vetra, na zníženie splachu, na rozrušenie a defláciu pôdy, na zvýšenie vlhkosti pôdy.
Porasty popri cestách, pásové a alejové výsadby okolo komunikácií, ktoré sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde, chránia cesty pred zanášaním snehom, pieskom a jemnozemou.
Medzi významné porasty z hľadiska plnenia hydrologických, pôdoochranných, protieróznych funkcií patria: plošné a pásové porasty okolo výmoľov a úžľabín, porasty okolo rybníkov a plošné porasty na pieskoch.
 
Medzi zoolesomelioračné porasty patria lesné porasty chrániace pasienky, vegetačné zóny v mieste napájadiel, pasienkové melioračno–krmovinové porasty, ktoré zabezpečujú podobné funkcie ako agrolesomelioračné porasty.

Jednou z najperspektívnejších oblastí využitia vplyvu lesných drevín a porastov na poľnohospodársku výrobu je ovplyvňovanie výskytu rastlinných a živočíšnych škodcov, poskytovaním hniezdišť vtákom a iným prirodzeným nepriateľom hmyzu, ale aj využitie kladného a záporného vplyvu lesných ekosystémov na mikroorganizmy, patogény, hmyz a ďalších škodcov na priľahlom území.

Nelesná drevinová vegetácia môže v zmysle Územného systému ekologickej stability vytvárať vhodné biocentrá a biokoridory, ako komunikačné prvky, ktoré spájajú často vzdialené „jadrové územia“. 
 
K výsadbe sú vhodné nasledujúce línie a plochy na poľnohospodárskom pôdnom fonde: brehy potokov, okraje poľných ciest a medze polí, vlhké neorateľné plochy uprostred poľnohospodárskych parciel (bez významu cennej mokrade), plochy čiastočne rekultivovaných skládok komunálneho odpadu, plochy silne kontaminovanej pôdy a plochy vyradené z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, okraje starých sadov, plochy s vyšším sklonom, areály poľnohospodárskych družstiev, okolie pevných hnojísk, pietne miesta.

Obrázok blogu

Pri voľbe termínu výsadby je nutné dbať na tieto základné pravidlá:

- Plytko koreniace dreviny vysádzame spravidla v dobe vegetačného kľudu, nesmú sa však vysádzať v mraze.
- Stálozelené dreviny a dreviny s obalom (tzv. obaľované sadenice) sa môžu vysádzať po celý rok s výnimkou doby otvárania sa púčikov.
- Obaľované a kontajnerové dreviny sa môžu vysádzať po celý rok, okrem obdobia, keď je pôda zamrznutá.
- Pri preprave nesmie dôjsť k poškodeniu rastlín, jamky pre stromy musia v šírke zodpovedať 1,5-násobnému priemeru koreňového balu, je nutné dodržať špecifické postupy výsadby pre rôzne sortimenty drevín. Ak nám to organizačné a finančné možností dovolia, môžeme každý strom zabezpečiť oporou z dreveného kolu a kmeň obaliť proti poškodeniu. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu