Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch január a február 2012. Účelom dotazníka bolo získanie prehľadu o kvantite preneseného výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie. Cieľom dotazníka nebolo poskytnutie vyčerpávajúcich informácií o výkone štátnej správy, išlo len o orientačný prieskum. Vyplnený dotazník nevrátili 3 obce, údaje boli zistené telefonicky, resp. nie sú uvedené. Výsledky boli spracované v prehľadnej podobe v MS Excel, a následne bol spracovaný stručný prehľad vybraných výsledkov, ktorý nezahŕňa všetky vyplnené položky dotazníka.
Čo ukázal prieskum?
- 40 obcí (49,4 %) nemalo ani jedného zamestnanca obce, ktorý by spĺňal osobitné kvalifikačné predpoklady pre výkon štátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 462/2004.
- Iba 39 % obcí (31) malo schválený územný plán a žiadna obec nemala schválený územný plán zóny.
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.
Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie.
Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.
Aké škody spôsobuje neexistencia územných plánov?
- V rokoch 2010 a 2011 bolo na území predmetných obcí vydaných 569 rozhodnutí na výrub drevín a bolo prijatých 99 oznámení o plánovanom výrube drevín (§ 47, ods. 7 zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny - oznámenia správcov sietí, ciest, vodných tokov a pod.).
Z prieskumu je zrejmé, že dynamika výrubov drevín v obciach je veľmi vysoká. Je otázne, či výruby drevín sú kompenzované aj adekvátnou druhovou a cenovou náhradnou výsadbou.
Zarážajúci je aj počet oznámení o plánovanom výrube zo strany správcov sietí, ciest a vodných tokov. Osobne mám za to, že týmto subjektom sú priznávané nadštandardné spoločenské práva s veľmi problematicky vymáhateľnými povinnosťami. Napr. Rámcová smernica o vode definuje ako zdravé prostredie (dobrý stav) vodný útvar, ktorý spĺňa isté chemické, fyzikálne a biologické ukazovatele. V SR sa však údržba vodných tokov výlučne zameriava na holoruby brehových a sprievodných porastov a kanalizáciu tokov. Taktiež pod heslom protipovodňovej ochrany boli v slovenskej krajine napáchané nemalé škody na jej ekologickej stabilite.
- Žiadna obec nemala schválený dokument starostlivosti o dreviny.
Ide pritom o východiskový dokument na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce. Poskytuje prehľad o rozmiestnení, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na zabezpečenie starostlivosti o dreviny, rozhodovanie orgánov ochrany prírody a pri uplatňovaní náhradnej výsadby za vyrúbané dreviny.
Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 28 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- Iba 29 % obcí (23) viedlo evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu v zmysle § 48 ods. 3 zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.
Pritom obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi. (§ 48 ods. 3 zákona).
Výrubom dreviny vznikne ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť. Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody (obec) uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov.
Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody (obec) uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (odkaz na § 95 zákona o ochrane prírody a krajiny).
Orgán ochrany prírody (obec) uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (povinnosť sa ukladá samostatným rozhodnutím).
Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku (§ 48 ods. 2 zákona).
- Iba 10 % obcí (8) malo platné všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanovilo podrobnosti o ochrane drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.
Ochrana drevín je v obciach vysoko podceňovaná. Obce tak strácajú prehľad o tom, akým spôsobom sa bude vyvíjať množstvo a štruktúra zelene v ich k. ú.
Je zarážajúce, že aj z európskych fondov sa podporujú projekty, ktoré vedú k premene dediny na mesto (megalomanské námestia so zámkovou dlažbou, zeleň len ako nepatrná kulisa ...), na druhej strane sa tieto projekty kreslia často „cez“ existujúcu stáročnú a funkčnú zeleň a nahrádzajú sa nefunkčnými „trojnožkami“.
- 76 obcí (96,2 %) malo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré upravuje podrobnosti o nakladaní s komunálnym a s drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností v zmysle § 39 ods. 4 zákona o odpadoch.
V prieskume nebolo možné zistiť, či predmetné VZN bolo v súlade so zákonom o odpadoch a súvisiacimi právnymi predpismi.
Značná časť slovenských obcí vydáva za VZN požadované § 39 ods. 4 zákona o odpadoch VZN o miestnych daniach a poplatkoch za odpady a drobné stavebné odpady, čo je samozrejme zásadný omyl. Ďalej sa vyskytujú VZNka, ktoré neupravujú práva a povinností tak, ako ich kodifikuje platný zákon o odpadoch. Pritom práve zlé VZN sťažuje vymáhanie povinností od občanov a fyzických či právnických osôb.
- 86 % obcí (68) min. 2-krát ročne zabezpečovalo zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov v zmysle § 39 ods. 3 písm. b) zákona o odpadoch.
Pritom, obec je povinná min. 2-krát ročne zabezpečovať zber nebezpečných a objemných odpadov.
Ďalej sú v súčasnosti obce povinné mať zavedený triedený zber papiera, skla, plastov, kovov. Realita je však taká, že mnohé obce v SR nemajú tento zber zavedený resp. zaviedli iba zber niektorých povinných zložiek. Štátom nie sú stanovené žiadne indikátory pre verifikovanie zavedeného funkčného separovaného zberu odpadov a ani povinné limity triedenia až po úroveň každej obce.
V obciach je zakázané spaľovať resp. skládkovať tzv. zelený odpad (je však otázne, kde tento odpad končí, ak väčšina obcí nemá zriadené kompostovisko).
Od 1.1.2013 pribúda obciam nová povinnosť - zabezpečenie zberu a zhodnocovanie všetkých biologicky rozložiteľných odpadov podľa príslušnej smernice EÚ.
- Iba 3 obce (3,8 %) oznámili OÚŽP prijatie podnetu na nelegálne uloženie odpadov na pozemku právnickej či fyzickej osoby v ich k. ú.
Podľa § 18 ods. 6 zákona o odpadoch ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
Nesplnenie oznamovacej povinnosti tzv. povinnou osobou je kvalifikované ako priestupok.
- Iba 43 % obcí (34) má VZN o ochrane ovzdušia a o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Vzhľadom k tomu, že v obciach sa často spaľujú nevhodné palivá či dokonca odpady, je táto skutočnosť zarážajúca. Kvalitu ovzdušia v mnohých obciach najlepšie ilustruje pohľad na obec počas jesennej či zimnej inverzie.
Niektoré informačné zdroje:
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 462/2004 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností na úseku starostlivosti o životné prostredie
- Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
- Program odpadového hospodárstva (POH) SR na roky 2011 – 2015
- Čo navrhuje Stratégia obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov
