Legislatíva:
Procedurálny postup oznamovania výskytu nelegálnych skládok odpadov a samotného správneho konania upravuje § 18 ods. 6) a násl. zákona o odpadoch:
(6) Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
(7) Obvodný úrad životného prostredia na základe oznámenia podľa odseku 6, z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu štátnej správy alebo obce začne konanie o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom; takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zistená osoba je povinná na vlastné náklady zabezpečiť ich zhodnotenie alebo zneškodnenie osobou, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 39 ods. 7, alebo obcou, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama.
(8) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom, obvodný úrad životného prostredia začne konanie na zistenie, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti
a) je pôvodcom odpadu,
b) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov,26) alebo nesplnil povinnosti podľa rozhodnutia súdu,27) alebo
c) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech.
(9) Ak sa v konaní podľa odseku 8 preukáže vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, niektorá zo skutočností uvedených v odseku 8 písm. a) až c), prejde povinnosť zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na tohto vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti; odsek 7 druhá veta platí rovnako.
(10) Ak sa podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom alebo sa v konaní podľa odseku 8 nepreukáže niektorá zo skutočností uvedená v odseku 8 písm. a) až c), zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.
(11) Kto zabezpečil zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu v súlade s odsekom 9 alebo 10, má nárok na náhradu vynaložených nákladov voči osobe, ktorá je zodpovedná za uloženie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom.
(12) Odpad určený na zhodnotenie je druhotnou surovinou; nakladá sa s ním ako s odpadom až do začatia jeho zhodnocovania činnosťami R1 až R12 podľa prílohy č. 2.
Nelegálne skládky odpadov sa úzko dotýkajú aj iných právnych noriem:
- Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy prikazuje vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku uskutočniť na svojom pozemku také opatrenia, ktoré bránia fyzikálnej, chemickej a biologickej degradácii pôdy. Medzi degradačné procesy pôdy patrí aj nelegálne ukladanie odpadov na plochy klasifikované ako PPF. Plnenie dikcie zákona majú kontrolovať obvodné pozemkové úrady.
- Zákon o vodách definuje odpad na pribrežných pozemkoch a v prietočnom profile ako prekážku v toku. Kontrolným orgánom je štátna správa vodného hospodárstva.
- Trestný zákon v § 302 Tr. zákona neoprávnené nakladanie s odpadmi určuje: „Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ So zväčšujúcim sa rozsahom protiprávnej činnosti na úseku odpadového hospodárstva, ktoré upravujú ods. 2) až 4), sa zväčšujú aj možné trestno-právne postihy páchateľa a to v intervale od 6 mesiacov až po osem rokov.
Problémy:
- Neplnenie oznamovacej povinnosti tzv. povinnými osobami: Podľa § 18 ods. 6) zákona o odpadoch má oznamovaciu povinnosť vlastník, nájomca a správca pozemku na ktorom bol uložený odpad, v opačnom prípade sa dopúšťa priestupku. Realita je také, že oznamovacia povinnosť má zo strany povinných osôb minimálne plnenie, a to bez následných sankčných konzekvencií zo strany samospráv resp. OÚŽP.
- Účastníctvo v konaniach: Podľa § 14 ods.1) zákona o správnom konaní nie je iný oznamovateľ nelegálnej skládky odpadov než povinná osoba účastníkom konania, čo ma vplyv na množstvo z tohto vyplývajúcich práv v správnom konaní.
- Oznamovanie skutku: Podľa § 19 ods. 1) môže byť podanie realizované výlučne: „... písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.“ Tento fakt má veľký vplyv na ochotu ľudí oznamovať protiprávne konanie (časová náročnosť vypracovania oznámení, poštové a iné náklady ... ).
- Správne konania: Úrady nekonajú podľa jednotnej metodiky (§ 18 ods. 6 a násl. zákona o odpadoch) a ich konanie veľmi často vykazuje znaky nezákonnosti. Ide o celú škálu prístupov: telefonát starostovi „nech si tam uprace“, spísanie zápisnice bez vydania rozhodnutia, minimálna snaha o zistenie páchateľa, preskakovanie niektorých predpísaných krokov v konaní ... Podľa môjho názoru, konanie musí byť ukončené rozhodnutím s dátumom vykonania nápravných opatrení a sankciami za ich nesplnenie. Lokalita musí byť následne fyzicky skontrolovaná, aj s predložením vážnych lístkov dokumentujúcich odstránenie odpadu legálnych spôsobom.
- Pokusy kvalifikovať súčasné nelegálne skládky odpadov ako staré environmentálne záťaže a tým znemožniť povinnosť ich aktuálneho zneškodňovania podľa zákona o odpadoch.
- Zasypávanie nelegálnych skládok „na mieste“, ich nahŕňanie do terénnych depresií ... OUŽP, SIŽP nie sú ochotné takéto konanie vidieť.
- OÚŽP nedisponujú finančnými prostriedkami na odstraňovanie skládok, ktoré nie sú klasifikované ako komunálny odpad (ustanovenie v zákone sa stáva teoretickým, vedie k špekulatívnemu hodnoteniu drobného stavebného odpadu ako stavebného odpadu, atď.).
- Neoprávnené nakladanie s odpadmi (§ 302 Tr. zákona) – bol už niekto v SR právoplatne odsúdený?
Príčiny
- Neplnenie oznamovacej povinnosti tzv. povinnými osobami.
- Alibizmus, formálnosť, obštrukcie OÚŽP, samospráv, napr.:
Považujú nás úradníci za sklerotikov
Administratívny maratónsky beh
- Žiadny koordinácia medzi rôznymi spoločenskými zložkami: obce, OÚŽP, SIŽP, správcovia tokov, ŠOP SR, dobrovoľná stráž ochrany prírody a krajiny, vodná stráž, lesná stráž, obvodné pozemkové úrady.
- Návrat neschopných prednostov a úradníkov na svoje miesta
Politické recyklácie
- Neplnenie zákonných povinností zo strany samospráv:
Už niekoľko rokov majú mať obce zavedený triedený zber papiera, skla, plastov a kovov. Realita je taká, že tento zber nemajú zavedený vôbec alebo občanom vytvorili podmienky pre triedenie len niektorých zložiek komunálneho odpadu.
Štátom nie sú stanovené žiadne indikátory pre verifikovanie zavedeného funkčného separovaného zberu odpadov (koľko je to kontajnerov na koľko obyvateľov, aká frekvencia vývozu ... , potom obce vykazujú za zavedený separovaný zber umiestnenie niekoľkých kontajnerov v strede obce) a ani povinné limity triedenia až po úroveň každej obce. Nečudujme sa potom, že miera triedenia odpadov v SR dosahuje škandalózne nízke percento.
Je zakázané spaľovať resp. skládkovať tzv. zelený odpad. Čo s týmto odpadom väčšina samospráv robí, ak absolútna väčšina z nich nemá zariadenie pre zhodnocovanie takýchto odpadov (napr. kompostovisko)?
V obciach je tolerované spaľovania odpadov a BRO aj napriek legislatívnemu zákazu.
Od 1.1.2013 pribúdajú povinnosti pre zber a zhodnocovanie všetkých biologicky rozložiteľných odpadov podľa príslušnej smernice EÚ (obce sú absolútne nepripravené = ďalšia žaloba voči SR zo strany EK?).
Min. 2-krát ročne musí obec organizovať pre občanov zber objemných a nebezpečných odpadov.
Problémom sú aj nezákonné resp. nedokonalé VZN o odpadoch a drobných stavebných odpadoch resp. obdobné dokumenty. Mnohé obce takéto VZN ani nemajú resp. za toto VZN vydávajú VZN o miestnych daniach a poplatkoch, čo je samozrejme úplne irelevantné.
Stav riešenia
- OZ TATRY monitoruje nelegálne skládky odpadov prostredníctvom dobrovoľníkov a akčných skupín od roku 2002. Stretávame sa so značným alibizmom, benevolenciou, obštrukciami .. zo strany ÓÚŽP. Samosprávy ani komentovať nebudem.
Niektoré skúseností dlhodobo opisujem na blogu v časti nelegálne skládky odpadov.
- Pred cca polrokom bola spustená aplikácia TrashOut, ktorá aj prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR sľubovala dynamické riešenie problému prostredníctvom zapojenia občanov. Táto aplikácia však nie je napojená na štátnu správu, nie je napojená na zákon o odpadoch, zákon o správnom konaní a ani na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. K 21.10.2012 ohlásili občania SR vyše 1 100 nelegálnych skládok odpadov a len niekoľko z nich bolo zneškodnených!!! OZ TATRY preto spracovalo skládky do klasického podnetu a podalo na príslušné OÚŽP.
- Min. snaha využívať nástroje aktívnej politiky zamestnanosti napr. aktivačné práce pri zabezpečovaní povinností obci na úseku odpadového hospodárstva (ručné triedenie odpadov, budovanie kompostovísk, monitoring a odstraňovanie nelegálnych skládok odpadov ...).
- Chýbajúca environmentálna polícia.
Ďalšie súvisiace články:
- Nahlásili ste skládku? Úrady to zrejme odignorujú
- TrashOut ako od(b)raz spoločnosti II.
- TrashOut ako od(b)raz spoločnosti
