Pamäť krajiny

Autor: Rudolf Pado | 5.12.2012 o 14:15 | Karma článku: 10,72 | Prečítané:  841x

Starý dub na okraji dediny, pieskovcový náhrobný kameň v kúte zarasteného cintorína, lipová alej, kaplnka uprostred horských lúk, kamenné múry zaniknutej osady, kamenársky detail na vstupe starého kláštora, portál banskej štôlne, obelisk vedľa cesty, niekoľko zostávajúcich meandrov zregulovaného potoka, v teréne sa strácajúce stopy stáročnej obchodnej cesty, studnička ... Krajina okolo nás a krajina v nás. Duša a pamäť krajiny.

OsamelosťOsamelosťRudolf Pado

Sú mapy topografické a pamäťové mapy. Prvé z nich prezrádzajú odkiaľ a kam kráčame v prítomnosti. Tie druhé sú mapy časopriestoru - odhaľujúce naše korene a dotýkajúce sa nášho srdca. Z akej pavučiny bola utkaná naša civilizácia? Na akých základoch je postavená naša kultúra či (ne)kultúra? Hľadanie krajín(y)v krajine. Vrstevnatosť historických epoch ukrytá v substrátoch pôd, vrstvách hornín, v divokosti prírody či prekrytá nekultúrnym nánosom architektonickej súčasnosti.

Dnešná krajina je mozaikou – strácajúcimi sa stopami – rôzne starých krajín, s po(s)tupne miznúcou architektúrou, miznúcimi krajinnými typmi a vzormi, s blednúcimi a zabúdanými  vzájomnými vzťahmi medzi krajinou a ľuďmi.

Krajina sa unifikuje, linearizuje, kanalizuje, planíruje ...           

... v oceánoch bezduchých bilboardov strácame ničím nerušené horizonty, priestor krajiny je  zahusťovaný líniovými stavbami, dočasnou architektúrou priemyselných parkov, benzínových čerpadiel, nákupnými centrami obklopenými parkoviskami ... bez rešpektovania mierky a miestnej architektúry.  Z každého významnejšieho vrchu sa na nás vyškiera – ako vztýčený prostredný prst arogancie – vysielač niektorého z mobilných operátorov.  

Tepny a žily krajiny – vodné toky – sa regulujú, obklopujú nepôvodnou vegetáciou, ukrývajú do podzemných kolektorov.                  

Dedina sa stále viac podobá na mesto – rozpína sa do krajiny. Akceptuje podnikateľské baroko pri súkromnej výstavbe a pod obnovou si predstavuje spútanie vidieckych námestí do okov lacných zámkových dlažieb s nevýraznými náznakmi zelene.

Tvár krajiny špiníme nelegálnymi skládkami odpadov, zjazvujeme obrovským presunom  zemných a skalných más, zneucťujeme vypúšťaním žúmp a septikov.  

V predpolí bagrov a buldozérov intenzívnej stavebnej činnosti archeológovia v chvate odhaľujú a dokumentujú svedectva o časoch minulých. Koho to vlastne zaujíma?

Pamäť a duša krajiny, pamäťová sieť ... kto sme a kam kráčame? Aký zmysel má náš život?

Starý dub na okraji dediny, pieskovcový náhrobný kameň v kúte zarasteného cintorína, lipová alej, kaplnka uprostred horských lúk, kamenné múry zaniknutej osady, kamenársky detail na vstupe starého kláštora, portál banskej štôlne, obelisk vedľa cesty, niekoľko zostávajúcich meandrov zregulovaného potoka, v teréne sa strácajúce stopy stáročnej obchodnej cesty, studnička ...

Akú krajinu má väčšina z nás vo svojom srdci? Čo z histórie dokážeme v sebe prijať – s pokorou a často s opozdenou prosbou o odpustenie. Koľko ľudí hľadá strácajúce sa krajiny okolo seba (a v sebe)?       

„Nie vždy chránime tu krajinu, ktorá nám prináša úžitok, ale takmer vždy sme citlivý ku krajine, kde sa cítime doma a ktorú máme radi“, vyslovil Václav Cílek.

Akú krajinu milujete vy?   

 

1.JPG


Lučenec: Synagóga zabudnutá v čase. Svedectvo doby v ktorej človek človeku bol vlkom.

2.JPG


Pohorie Branisko: Oko hôr sa pozerá do krajiny ... plynú veky ... krajina sa mení, ľudia sa menia ... a oko sa stále ľahostajne pozerá. 

3.JPG

Háj - Nicovô: Básnik dávno napísal „Cesty  sú ako ľudia, každá je iná, sú na nich kamene, je na nich hlina“ ... stačí vykročiť a nechať  sa unášať cestou ... ďaleko. Cesta je viac než cieľ. 

4.JPG


Donovaly - Bully: Stíšenie. Za terénnou vlnou komerčné stredisko, tu návrat do inej doby. 

5.JPG


Kremnica: Zlato a striebro roztratené po svete. Ostala zašlá sláva a spomienky ukryté v tajomných uličkách. Kto ich hľadá?

6.JPG


Existuje Slovensko nadzemné a Slovensko podzemné. Stíchol zvuk baníckych čakanov, pohasli lampy, iba podzemná voda spieva uspávanku škriatkom a permoníkom. Neradno ich zobudiť ...      

 


 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Nemajú nič, čo si nedopestujú. Život na lazoch je zložitý

Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov.

DOMOV

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Pašku hnevá, že ombudsmanka podporila Dúhový pochod.

DOMOV

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.


Už ste čítali?