Pane Bože, prečo?

Autor: Rudolf Pado | 7.12.2012 o 15:10 | Karma článku: 13,96 | Prečítané:  1530x

Pane Bože, som ateista. Vlastne, v niečo verím, ale neviem či si to Ty. Mám však pocit, že veci a deje musia mať svoj vyšší zmysel, že život tu a teraz je len jedným z mnohých príbehov a smrť pokladám len za bránu v čase. Možno to nestačí. Možno takým ako ja neodpovedáš. Z princípu či nedostatku času. Musíš sa venovať svojim ľuďom alebo v záplave miliónov prosieb, želaní a oneskorených kajaní ... nemáš čas odpovedať na banálne otázky o fungovaní sveta. Skúsiť to však musím. 

Na hrebeni ...Na hrebeni ...Rudolf Pado

Pane Bože, ak sa pozeráš z výšin nebeských na túto krajinu, odpovedz mi, prosím, prečo:

... sme vždy mali armádu, ktorá nikdy nebojovala a zakaždým vydala  štátne hranice komukoľvek, kto si o ne požiadal ... 

... sme s tichým súhlasom a zbabelým mlčaním poslali desiatky tisíc spoluobčanov, označených Dávidovou hviezdou, do večnosti. A potom, s rovnakou rozkošou a túžbou po funkciách, odmenách a výhodách, udávali desaťročia vlastných susedov, priateľov, kolegov z práce ... 

... si väčšina z nás vždy počká na to, ako sa veci vyvinú,  a pridá sa k víťazovi. Ako krajina skoro vždy stojíme na nesprávnej strane frontu, myšlienkových prúdov a pokroku ...    

... tu v povojnových voľbách vyhrala Demokratická strana, ale prevalcovali nás komunisti ... 

... sme odmietli Marshallov plán a vďaka tomu sa dnes snažíme dobehnúť niečo, čo sa už dobehnúť nedá ... 
    
... sme zobrali ľuďom najprv majetok a pôdu, následne slobodu, dôstojnosť a česť ... a radšej ukazujeme a kritizujeme ruské gulagy než náš Jáchymov ...  

... sme v jednej dobe ožobračili ľudí prostredníctvom výpalníckej menovej reformy a pár desaťročí na to ukradli majetok štátu cez mýtus rovnakých šancí - všeľudovú kupónovú privatizáciu ...

... sme synagógy, kostoly, kaštiele, kúrie  ... zmenili na muničné sklady, kasárne a sýpky ... na živé dôkazy našej nekultúrnosti ... a viera v Teba bola prevalcovaná vierou v neomylnosť politbyra a večne priateľstvo z dnes neexistujúcou krajinou ...    

... sme sa odnaučili nakladať s vlastným majetkom a dnes sa čudujeme, že v plynúcom čase sa stratila stavovská česť,  podnikateľská a živnostnícka poctivosť boli nahradené túžbou po rýchlom a bezohľadnom zbohatnutí ...    

... sú ulice plné vyškierajúcich sa bývalých gardistov, príslušníkov štátnej bezpečnosti, ľudových milícii a komunistických potentátov ... , ktorí sa nehanbia pozerať do oči obetiam vlastných perzekúcií ...  

... dvaja zakomplexovaní politici, kohúti na jednom smetisku, rozdelili spoločný štát a zabudli sa spýtať na názor občanov ...    

... sú dnes v prvých radoch v kostoloch najväčší komunisti ... a kým ČR má komunistov v jednej strane, my ich máme vo všetkých ... 

... si nevážime kultúrne pamiatky a prírodné hodnoty  ... kašleme na históriu resp. sa viac venujeme jej falšovaniu než vysvetľovaniu, drancujeme lesy, devastujeme potoky  a rieky ... naše mestá a dediny meníme na nudnú eurofondovú uniformitu ... 
... ľudí viac trápia hokejové a futbalové výsledky, kurz v stávkových kanceláriách,  než korupcia a protiprávne správanie sa spoluobčanov v štáte či v obci kde žijú ...

... do funkcií v štátnej a verejnej správe sa tu vyberajú ľudia na základe ich politických názorov a nie na základe vedomostí a schopností ...

... ľudia, ktorí celý život tvrdo pracovali majú nižšie dôchodky než príživníci ... a páchatelia majú väčšie práva než poškodení a svedkovia ...

... každých pár rokov sa mení názov štátu, mena ... jedná kríza strieda druhú  ... a my – bezvýznamné postavičky dejín – máme len vydržať a čakať na krajšie zajtrajšky ...

... je pre väčšinu ľudí ľahšie emigrovať – do vnútorného či priestorového exilu – než ostať a bojovať ...  

...  si iným krajinám dal Matku Terézu, Gándiho, Lincolna ... a nám Mečiara, Dzurindu a Fica  ...

... sme národ holubičí, so zlomenými krídlami ...


Pane Bože, som ateista. Vlastne, v niečo verím, ale neviem či si to Ty. Mám však pocit, že veci a deje musia mať svoj vyšší zmysel, že život tu a teraz je len jedným z mnohých príbehov a smrť pokladám len za bránu v čase. Možno to nestačí. Možno takým ako ja neodpovedáš. Z princípu či nedostatku času. Musíš sa venovať svojim ľuďom alebo v záplave miliónov prosieb, želaní a oneskorených kajaní ... nemáš čas odpovedať na banálne otázky o fungovaní sveta.

Napriek tomu, prosím Ťa, zaraď si tieto otázky do večného diára, venuj aspoň jeden pohľad tejto krajine, a z Tvojho nadhľadu, skús nájsť odpovede na dilemy, na ktoré my – smrteľní a hriešni, tu dole, nevieme odpovedať. 

Nežiadam morové rany, mračná kobyliek, sedem rokov neúrody ... (aj keď škody by zrejme  zaplatila Európska únia z niektorého z nezmyselných programov) ... možno máme ešte nádej.      

Mimochodom, Bože, príroda je tu naozaj krásna, zatiaľ ...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.


Už ste čítali?