Konrád Lorenz, nositeľ Nobelovej ceny, v diele "Osem smrteľných hriechov“ už pred desaťročiami varoval, okrem iného, aj pred devastáciou (okolitého) prostredia: „.... Všeobecne a rýchlo sa šíriace odcudzenie civilizovaného človeka a živej prírody nesie veľký podiel viny na jeho rastúcom estetickom a etickom úpadku. Predmestia sú plné úplne totožných záhrad, no aby si normálny človek mohol ceniť sám seba, právom požaduje zachovanie svojej individuality Ľudia medzi sebou stavajú ploty, pretože sa príliš obávajú, že v susedoch uvidia obraz svojho vlastného zúfalstva. Žitia v masách tak vedie k osamelosti a ľahostajnosti voči blížnemu. Totálna slepota ducha k čomukoľvek krásnemu, ktorá sa tak rapídne rozmáha, je duševným ochorením, ktoré je nutné brať vážne, pretože ruka v ruke s ním ide necitlivosť k tomu, čo je etický zavrhnutiahodné ...“
Služobníci Boží v službách Ničiteľa. Súčasný obraz Slovenska.
Katolícky kostol v Smrečanoch – bezdôvodná devastácia starých líp (jar 2013).
Pýcha, chýbajúca pokora či ľahostajnosť? Farizejstvo v priamom prenose?
Alberto Moravia, jeden z najvýznamnejších talianskych spisovateľov, svojho času napísal: „... Kde chýbajú ideály, nastupuje ľahostajnosť. Ľahostajnosť však pomáha ospravedlniť každú zvrhlosť, špinu, vraždu, všetko najhoršie, čo ľudská spoločnosť dokáže vytvoriť.“
Lesy, lúky, potoky, rieky, stromy ... nikomu nič neurobili. Na rozdiel od nás neviedli vojny, neorganizovali pogromy, nepálili knihy a nebúrali historické pamiatky, nezrádzali najlepších priateľov, nepodliehali ideológiám ... iba boli a sú súčasťou krajiny. Vlnia sa vo vetre, rastú k modrým výšinám, v zurčiacej riave či pokojnom plynutí pretekajú krajinou, z výšky sa pozerajú na naše osudy ...
Bedřich Ludvík – stromy (z cyklu Pamět stromu)
Být jako on
Nemyslet na dějiny
Být jako on
Jen vrůstat do krajiny.
Prorůstat zem
A do hlubin se nořit
Dát trávě stín
A své nebe si stvořit.
Tam v korunách se člověku dech zatají
Tam v korunách se člověk a strom potkají
Tam v korunách má člověk nebe na dosah
Tam v korunách tam člověk ztrácí z času strach!
Člověk a strom
Dvě bytosti, dva světy
Člověk a strom
Dvě rozdílné paměti
Mohutný kmen
Je pevnost proti času
Obejmi jej
A strom ti dá svou spásu.
Tam v korunách se člověku dech zatají
Tam v korunách se člověk a strom potkají
Tam v korunách má člověk nebe na dosah
Tam v korunách tam člověk ztrácí z času strach!
Súvisiace články: