reklama

Modrá úsporám – sebareflexia v ČR

Podľa analýz zmizlo v ČR 270 000 hektárov lúk a pastvín, 145 000 hektárov medzí, 35 000 hektárov remízok, 950 000 hektárov mokradí a napriamovaním 25 000 km vodných tokov.  Výsledok?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Za 120 rokov sa znížila vodná kapacita poľnohospodárskej pôdy v ČR z 10,8 miliardy m³ na 5,0 miliárd m³. Okrem toho vodná erózia ohrozuje 50 percent plochy poľnohospodárskej pôdy, pastvín či lúk a 30 % lesov predstavujú porasty s nepôvodnou druhovou skladbou. 

Po minuloročnom extrémnom suchu odborníci upozornili na fakt, že v ČR sa dopady klimatickej zmeny na krajinu prejavujú razantnejšie než v okolitých štátoch, a to najmä z dôvodu dlhodobého nešetrného hospodárenia na poliach a v lesoch.

Z dôvodu sceľovania polí zmizli z krajiny prvky, ktoré vodu prirodzene zadržiavali – medze, mokrade, remízky ... Okrem toho je štvrtina poľnohospodárskej pôdy v ČR umelo odvodnená a 21 000 km vodných tokov tvoria betónové korytá. Sucho v roku 2015 v ČR bolo tak rozsiahle, že zasiahlo aj zimné obdobie - ekonomiku lyžiarskych stredísk: ich prevádzkovatelia nemali k dispozícii dostatok vody pre umelé zasnežovanie. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minister životného prostredia ČR sa po minuloročnom extrémnom suchu a prognózovanom suchu aj min. pre rok 2016 vyjadril: „ ... obdobie vodného blahobytu v Česku skončilo a my na to musíme reagovať ...“ a jeho námestník dodal: „ ... priehrady zadržujú prívalovú vodu, nezmenia však suchú lokalitu na vlhku ...“

ČR sa preto rozhodla razantne reagovať na zlý fyzický stav krajiny a neveselé prognózy klimatických zmien programom Modrá úsporám. 

Už v budúcom roku chce ministerstvo podporiť malé obce a obyvateľov, aby prostredníctvom drobných opatrení v obciach a v súkromí v maximálnej možnej miere zadržiavali vodu v krajine. ČR sa netají tým, že inšpiráciu má aj štátoch ako SRN a Izrael. V prvom z nich ide o miliardové investície do obnovy riečnych nív, meandrov ... , v druhom o rozsiahle opatrenia na zadržiavanie a recykláciu dažďovej vody v domácnostiach. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už v tejto chvíli ČR posiela milióny (do roku 2020 cca 370 miliónov eur) poľnohospodárom či lesníkom na stovky drobných projektov, ktoré majú zadržať vodu v krajine a zmierňovať následky prívalových dažďov. Ministerstvo životného prostredia dotuje napr. obnovu mokradí, riečnych nív, nelesnej drevinovej vegetácie (remízky, aleje ...), obnovu prirodzenej drevinovej skladby v lesoch (potláčanie smreka v prospech iných drevín), výsadbu zelene v mestách, protierózne opatrenia ... 

Paralelne sa pracuje na Národnom akčnom pláne adaptácie na zmenu klímy, ktorý bude obsahovať cca 300 opatrení prepracovaných až do podrobností. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A aká je situácia na Slovensku?

Stav lesov a poľnohospodárskej pôdy je obdobný ako u našich susedov. Krajinou a mestami kráča betonárska lobby.

Adaptačné opatrenia navrhnuté v národných správach o zmene klímy sa realizujú v minimálnej podobe z dôvodu sektorovej roztrieštenosti, nedostatku finančných zdrojov na mäkké opatrenia z dôvodu presadzovania drahých technokratických riešení. Za problematické pokladám aj značné podceňovanie problému zo strany štátu, verejnej správy a j občanov - „ ... dajak bolo, dajak bude ...“ 

SR za Radičovej vlády disponovala splnomocnencom vlády pre Integrovaný manažment povodí a krajiny. Tento program však doplatil na netransparentnosť a značné rozdiely v kvalite a udržateľnosti realizovaných opatrení. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vodný plán SR bol prijatý bez akceptovania pripomienok verejnosti a ide skôr o plán developerských činností na vodných tokoch než o vodný plán. Obdobná ignorácia verejnosti zo strany Ministerstva životného prostredia SR sa odohráva aj v prípade aktivity – „Za živé rieky a pitnú vodu.“ Občania nie sú partneri, ale nepriatelia, verejné pripomienkovanie strategických dokumentov sa odohráva v neprehľadnej spleti internetových liniek, v chvate a bez akceptácie iných než technokratických názorov. 

Táto arogancia moci sa z výšin ústredného orgánu štátnej správy presúva do lokálneho prostredia miest a obcí a jej prejavy sú napr. zabetónovanie mesta UNESCO – Bardejova, poštiepkovanie pietneho miesta Háj - Nicovô či alejí okolo ciest, likvidácia desiatok kilometrov prírodného charakteru vodných tokov a ich premena na miesto bez života, likvidácia verejnej zelene  v mestách a obciach, betónovanie námestí a iných verejných priestranstiev ...

Zmena postojov štátu k fyzickému stavu krajiny je samozrejme možná, ale vyžadovala by si oveľa väčší záujem a razantnejší tlak od občanov na príslušné inštitúcie, štátnu či verejnú správu. Pasivita väčšiny ľudí umožňuje rozhodovať o nás bez nás a často aj v náš neprospech.

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu