Modrá úsporám – sebareflexia v ČR

Autor: Rudolf Pado | 21.4.2016 o 12:32 | Karma článku: 6,40 | Prečítané:  502x

Podľa analýz zmizlo v ČR 270 000 hektárov lúk a pastvín, 145 000 hektárov medzí, 35 000 hektárov remízok, 950 000 hektárov mokradí a napriamovaním 25 000 km vodných tokov.  Výsledok? 

Za 120 rokov sa znížila vodná kapacita poľnohospodárskej pôdy v ČR z 10,8 miliardy m³ na 5,0 miliárd m³. Okrem toho vodná erózia ohrozuje 50 percent plochy poľnohospodárskej pôdy, pastvín či lúk a 30 % lesov predstavujú porasty s nepôvodnou druhovou skladbou.  

Po minuloročnom extrémnom suchu odborníci upozornili na fakt, že v ČR sa dopady klimatickej zmeny na krajinu prejavujú razantnejšie než v okolitých štátoch, a to najmä z dôvodu dlhodobého nešetrného hospodárenia na poliach a v lesoch.

Z dôvodu sceľovania polí zmizli z krajiny prvky, ktoré vodu prirodzene zadržiavali – medze, mokrade, remízky ... Okrem toho je štvrtina poľnohospodárskej pôdy v ČR umelo odvodnená a 21 000 km vodných tokov tvoria betónové korytá. Sucho v roku 2015 v ČR bolo tak rozsiahle, že  zasiahlo aj zimné obdobie -  ekonomiku lyžiarskych stredísk:  ich prevádzkovatelia nemali k dispozícii dostatok vody pre umelé zasnežovanie.   

Minister životného prostredia ČR sa po minuloročnom extrémnom suchu a prognózovanom suchu aj min. pre rok 2016 vyjadril: „ ... obdobie vodného blahobytu v Česku skončilo a my na to musíme reagovať ...“   a jeho námestník dodal: „ ... priehrady zadržujú prívalovú vodu, nezmenia však suchú lokalitu na vlhku ...“

ČR sa preto rozhodla razantne reagovať na zlý fyzický stav krajiny a neveselé prognózy klimatických zmien programom Modrá úsporám. 

Už v budúcom roku chce ministerstvo podporiť malé obce a obyvateľov, aby prostredníctvom  drobných opatrení v obciach a v súkromí v maximálnej možnej miere zadržiavali vodu v krajine. ČR sa netají tým, že inšpiráciu má aj štátoch ako SRN  a Izrael. V prvom z nich ide o miliardové investície do obnovy riečnych nív, meandrov ... , v druhom o rozsiahle opatrenia na zadržiavanie a recykláciu dažďovej vody v domácnostiach.          

Už v tejto chvíli ČR posiela  milióny  (do roku 2020 cca 370  miliónov eur) poľnohospodárom či lesníkom na stovky drobných projektov, ktoré majú zadržať vodu v krajine a zmierňovať následky prívalových dažďov. Ministerstvo životného prostredia dotuje napr. obnovu mokradí, riečnych nív, nelesnej drevinovej vegetácie (remízky, aleje ...), obnovu prirodzenej drevinovej skladby v lesoch (potláčanie smreka v prospech iných drevín), výsadbu zelene v mestách, protierózne opatrenia ...        

Paralelne sa pracuje na Národnom akčnom pláne adaptácie na zmenu klímy, ktorý bude obsahovať cca 300 opatrení prepracovaných až do podrobností.              

A aká je situácia na Slovensku?

Stav lesov a poľnohospodárskej pôdy je obdobný ako u našich susedov. Krajinou a mestami kráča betonárska lobby.

Adaptačné opatrenia  navrhnuté v národných správach o zmene klímy sa realizujú v minimálnej podobe z dôvodu sektorovej roztrieštenosti, nedostatku  finančných zdrojov na mäkké opatrenia z dôvodu presadzovania drahých technokratických riešení. Za problematické pokladám aj značné podceňovanie problému zo strany štátu, verejnej správy  a j občanov - „ ... dajak bolo, dajak bude ...“       

SR za Radičovej vlády disponovala splnomocnencom vlády pre Integrovaný manažment povodí a krajiny. Tento program však doplatil na netransparentnosť a značné rozdiely v kvalite a udržateľnosti realizovaných opatrení.   

Vodný plán SR bol prijatý bez akceptovania pripomienok verejnosti a ide skôr o plán developerských činností na vodných tokoch než o vodný plán. Obdobná ignorácia  verejnosti zo strany Ministerstva životného prostredia SR sa odohráva aj v prípade aktivity – „Za živé rieky a pitnú vodu.“  Občania nie sú partneri, ale nepriatelia, verejné pripomienkovanie strategických dokumentov sa odohráva v neprehľadnej spleti internetových liniek, v chvate a bez akceptácie iných než technokratických názorov.     

Táto arogancia moci sa z výšin ústredného orgánu štátnej správy presúva do lokálneho prostredia miest a obcí  a jej prejavy sú napr. zabetónovanie mesta UNESCO – Bardejova, poštiepkovanie pietneho miesta Háj - Nicovô či alejí okolo ciest,  likvidácia desiatok kilometrov prírodného charakteru vodných tokov a ich premena na miesto bez života, likvidácia verejnej zelene  v mestách a obciach, betónovanie námestí a iných verejných priestranstiev ...

Zmena postojov štátu k fyzickému stavu krajiny je samozrejme možná, ale vyžadovala by si oveľa väčší záujem a razantnejší tlak od občanov na príslušné inštitúcie, štátnu či verejnú správu. Pasivita väčšiny ľudí umožňuje rozhodovať o nás bez nás a často aj v náš neprospech.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?