Organizácie zodpovednosti. A čo ďalej?

Autor: Rudolf Pado | 17.10.2016 o 6:00 | (upravené 17.10.2016 o 11:35) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  459x

Bola to dobrá idea. Firmy uvádzajúce vyhradené výrobky na trh budú uhrádzať poplatky Organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) a tieto budú financovať logistiku triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach, vrátane osvetových ...

a vzdelávacích aktivít.

Od 1. júla 2016 sa zásadným spôsobom zmenilo v odpadovom hospodárstve všetko – od úrovne štátu, cez firemné prostredie, obce i povinnosti a práva občanov. Aspoň teoreticky.

Zásadná zmena zákona o odpadoch a príslušných vykonávacích predpisov bola vyvolaná (aj) katastrofálnym stavom triedeného zberu odpadu v SR. Podľa slovenskej štatistiky na úrovni 8%, podľa EUROSTATU iba 6% (priemer EÚ je 28%, lídri EÚ dosahujú ukazovatele vysoko prevyšujúce 50% ). SR – ak sa chce vyhnúť sankciám - musí do roku 2020 dosiahnuť úroveň triedenia a zhodnocovania odpadu min. 50 % pri komunálnom odpade a min. 70 % pri stavebnom a demolačnom odpade.

Reakciou na kreatívnu štatistiku triedeného zberu v ostatných rokoch v ktorej sa ten istý odpad opätovne vykazoval v niekoľkých „systémoch“, viazanie príspevkov z Recyklačného fondu (aj) na projekty „zhodnocovania“ často pochybného charakteru,  bola idea vytvorenia  Organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV).

OZV - v zjednodušenej výkladovej forme - sú právnické osoby (subjekty) prijímajúce príspevky od výrobcov uvádzajúcich napr. obaly na trh, ktoré následne majú za povinnosť uhradiť obciam s ktorými majú podpísané zmluvy všetky náklady separovaného zberu. Medzi ich povinnosti patrí aj osvetová, propagačná a výchovno – vzdelávacia činnosť.

Podľa publikovaných odborných informácií sa má v systéme pohybovať cca  30 miliónov eur ročne (doteraz cca 5 mil. eur), čo je už slušný balík finančných prostriedkov, aby pritiahol špekulantov, ktorý majú záujem o pravidelný a v podstate bezproblémový cash flow.   

Aká je teda situácia?

K dnešnému dňu bolo registrovaných 18 OZV, z toho 11 získalo autorizáciu v kategórii obalov. Najväčší počet obcí a miest má zmluvy s organizáciami ENVI – PAK, a.s. (1 551 subjektov, viac ako 2,9 milióna obyvateľov) a NATUR – PAK, a. s. (1 107 subjektov, viac ako 2,1 milióna obyvateľov). Pri minimálnej znalosti matematiky je zrejmé, že ostatných 9 subjektov si rozdelilo niečo cez 250 obcí a miest zahŕňajúcich cca 450 tisíc obyvateľov.      

Vznikla tak situácia, že niektoré OZV môžu mať nedostatok kontraktov (zmlúv) s obcami vzhľadom k vypočítanému trhovému podielu. V normálnom svete by im bola odobratá autorizácia a život by plynul ďalej. Z prostredia odpadového biznisu však presakujú – k nám smrteľníkom – informácie, že situácia má svoje „ale“.

Niektoré OZV údajne vopred ponúkli firmám dumpingové ceny za uvádzané vyhradené výrobky, čiže majú zabezpečený už spomínaný cash flow. Zároveň údajne nedisponujú dostatkom zmlúv s obcami. V opačnom garde je vraj situácia taká, že iné firmy majú množstvo zakontraktovaných obcí, ale nemajú  cash flow nakoľko trvajú na reálnej – trhovej – výške poplatkov, čo samozrejme nevyhovuje  výrobcom a distribútorom.  

Ono by bolo veľmi zaujímavé odsledovať aj motívy jednotlivých obcí (miest) pri uzatváraní zmlúv s OZV. Napr. mesto Liptovský Mikuláš, v ktorom žijem, celé roky spolupracovalo s firmou ENVI – PAK, a. s., od ktorej dokonca dostalo dvakrát cenu „Najlepšie separujúce mesto.“ O to prekvapivejšie je podpísanie zmluvy s praktický neznámou spoločnosťou RECYKLOGROUP, a. s. O pozadí podpisovania takýchto zmlúv je preto možné len filozofovať.   

Osobitou kapitolou je organizovanie výchovno – vzdelávacích, propagačných a osvetových aktivít OZV. V inej krajine by OZV už dávno oslovili etablované environmentálne mimovládne organizácie (EMVO) s dlhoročnými skúsenosťami z oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania a ponúkli im spoluprácu na princípe win – win. OZV by sa odbremenili od tejto činnosti a EMVO by získali finančnú stabilitu a zbavili sa ekonomickej závislosti od rôznych grantových schém. Mám za to, a prax to v mnohých prípadoch potvrdzuje, že transparentné EMVO dokážu do akéhokoľvek projektu vniesť oveľa väčšiu mieru entuziazmu, kreativity a produkovať množstvo kvalitatívnych a kvantitatívnych výstupov, v porovnaní s firemným či úradnícko-samosprávnym  prostredím (príčiny tu analyzovať nebudem).        

Žiaľ, už teraz existujú signály, že na trh vzdelávania začínajú vstupovať rýchlo kvasené organizácie a „lektori“ bez reálnych skúseností, resp. niektoré OZV sa pokúsia uhrať  túto povinnosť len kreatívnou štatistikou, bezduchými plagátmi či letákmi formálne spĺňajúcimi atribúty vzdelávania.

Na Slovensku je to skrátka tak:  v každom spoločenskom segmente, kde sa objavia peniaze, sa z hmly začnú vynárať odborníci o ktorých nikto nikdy nepočul.

V zmysle sloganu Good Idea Slovakia.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.


Už ste čítali?