Vajatanie pána prezidenta

Autor: Rudolf Pado | 19.10.2016 o 16:33 | Karma článku: 7,17 | Prečítané:  1832x

Pán prezident rád rozdáva rozumy. V patetických prejavoch písaných poradcami nás vyzýva ku každodennému zápasu o podobu krajiny. Keď však príde na lámanie chleba,  tak prvý muž tohto štátu nepochopiteľne zaváha. 

„Vraj stretnutie s dalajlámom bolo súkromné,“ odkazuje zo zvrchovaného slovenského územia do vyhrážajúcej sa Číny, rešpektujúc územnú celistvosť ekonomického obra.

Čo tam po anexii Tibetu Čínskou ľudovou oslobodeneckou armádou započatou v roku 1950 a ukončenou Tibetským národným povstaním v roku 1959, čo tam po stovkách vypálených kláštorov a zavlečených mníchoch, po min. 87 000 zavraždených Tibeťanoch v rokoch 1959/1960. Politická korektnosť = zbabelosť víťazí nielen v európskom geopolitickom priestore.

Na každom treťom kopci sa týči kresťanský kríž, na každej verejnej budove sa trepoce štátna vlajka, národovci – mentálne zahrabaní v roku 1848 – sa búchajú do pŕs  ... , ale len do chvíle, kým sa neobjaví niekto, kto močí ďalej či vyššie.

Od roku 1918 politika zbabelosti umožnila znásilňovať túto krajinu komukoľvek, lebo to   – v reči politiky strachu – bola historická nevyhnutnosť.

Nacisti tu vpochodovali len preto, že zbabelci v západnej Európe rozhodli – o nás bez nás  –na čajovo-bábovkovom dejchánku zvanom Mníchov (mimochodom stále rozhodujú o nás, formálne síce s nami, však pani Merkelová?).  A vtedajší zbabelec Beneš, česko-slovenský prezident, nedostal v amoku strachu iný nápad než stiahnuť nabudenú 1,4 miliónovú armádu z hraníc, zdrhnúť do Londýna a tam sa hrať na odboj.

V roku 1948 nám tu českí komunisti zvalcovali slobodu (vo voľbách v roku 1946 získali v Česku komunisti 40% hlasov, na Slovensku zvíťazila so 62% Demokratická strana).  A opäť ani náznak odporu.

V 1968 nás prišli zachraňovať súdruhovia zo ZSSR a kol., vraj sme ich pozvali. Naša armáda – už po xtý krát  – práve leštila kanady a na buzerplaci zdokonaľovala poradové cvičenia.

Rok 1989 je škoda komentovať. Neha zvíťazila  nad rozumom a pragmatickosťou. A dvadsaťpäť rokov sme obete tejto nežnosti. Z ľudí vyznávajúcich politickú ekonómiu sa zrazu stali account manageri, obchodní riaditelia, primátori a starostovia  ... a pod ich prasacími portrétmi pribudli tituly MBA, PhD. ... Krajinu zaplavili bezhodnotoví politici utápajúci sa v PR frázach, neúprimnosti a pokračujúcej historickej zbabelosti. Od občana, s občanom, pre občana ..., bla, bla, bla.  

A napokon je tu rok 2016.

Zbabelosť vygradovala do neuveriteľnej podoby.

Každý, komu sa zachce, cez hranicu vykrikuje čo, kedy, ako a prečo máme robiť.

Krajine, ktorá má vlastnú ústavu, vlajku, štátny znak a pečať jedna mocnosť diktuje utečenecké kvóty, iná lustruje ľudí s ktorými sa  môžu slobodní ľudia v slobodnej krajine stretávať.

A pán prezident, namiesto razantného postoja – v boji o charakter štátu – so sklonenou hlavou vysvetľuje „... iba sme papali rybičku, iba rybičku ...“.   

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?