Až na dno ...

Autor: Rudolf Pado | 22.11.2016 o 14:10 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  977x

Recyklácia: Poľsko a Česko sú medzi najväčšími skokanmi, Slovensko posledné. A to je len časť tragédie potápajúcej sa slovenskej lode. 

Slovensko – odpočet 

Najväčší pokrok v recyklácii komunálneho odpadu dosiahli Litva (2004 - 5%, 2014 - 21 %), Poľsko (6%, 32 %), Taliansko (18%, 42%), Veľká Británia (23%, 44%) a Česko (12%, 35 %), vyplýva z najnovšej analýzy ktorú zverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA).

Slovensko (6%, 10%) recykluje spomedzi členských štátov EÚ najmenej, uvádza sa v rebríčku EEA.  Z 32 hodnotených krajín Európy je za nami už len Srbsko (0%, 1%). 

Z analýzy vyplýva aj nasledovné:

- Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Švajčiarsko, Holandsko a Švédsko v roku 2014 recyklovali  min.50 % komunálneho odpadu.

- Najvyšší nárast miery recyklácie v v sledovanom období rokov 2004 až 2014 bol zaznamenaný v Litve, Poľsku, Taliansku, Veľkej Británii a Českej republike (nárast o 20-29 percentuálnych bodov).

- Celkovo v 15 z 32 krajín vzrástla miera recyklácie za toto obdobie najmenej o 10 percentuálnych bodov. Avšak v siedmich krajinách sa podiel recyklovaného komunálneho odpadu sotva zmenil a v dvoch krajinách sa dokonca mierne znížil.

EIA v analýze upozorňuje aj na nástroje, ktoré sa v krajinách, v ktorých sa dosiahol zásadný pokrok, osvedčili.  Medzi tie patria národné plány, regionálne plány, daň zo skládkovania, poplatok za spaľovanie, zákaz skládkovania organického alebo nespracovaného komunálneho odpadu, povinné triedenie bioodpadu a platby za recykláciu komunálneho odpadu v závislosti od množstva a ďalšie recyklačné stimuly. EIA vyčíta Slovensku veľké nedostatky práve v tejto oblasti.

SR pritom musí plniť záväzný cieľ:  dosiahnuť do roku 2020 min. 50 % mieru recyklácie pri komunálnom odpade a min. 70 % mieru pri stavebnom a demolačnom odpade, zároveň však v programovom období 2007 – 2013 minulo milióny eur neefektívne, bez zjavne viditeľného pokroku.     

 

Slovensko – súčasnosť

V krajine Ťapákovo, v ktorej sa každý týždeň z tieňa korupcie, klientelizmu, rodinkárstva ... vynára  nová kauza spojená s vládnou mocou,  sa potichu rozpadá - mimo záujmu väčšiny občanov či médií -  systém triedeného zberu odpadov založený na Organizáciách zodpovednosti výrobcov (OZV).        

Vznik a registrácia účelových OZV, nepochybne aspoň z časti prepojených na politické záujmy „našich“, v prostredí v ktorom sa – po zániku Recyklačného fondu   –  očakáva garantovaný ročný tok finančných prostriedkov  v rozmedzí 30 až 50 mil. eur, ohrozuje ekonomickú stabilitu etablovaných OZV a tým aj celý systém triedenia odpadov na Slovensku po línii „firmy - OZV - obce - spracovateľ.“    

Je verejným tajomstvom, že najsilnejší hráči spomedzi OZV  (ENVI-PAKNATUR-PACK)  z cca 90 %-ným podielom podpísaných zmlúv s obcami a mestami, čelia nebývalému tlaku dumbingových cien ponúkaných niektorými OZV firmám, ktoré uvádzajú obalové a neobalové materiály na trh.

Firmy, ktoré zrazu zisťujú, že životné prostredie stojí peniaze a nestačí vo výročných správach formálne deklarovať  „spoločenskú zodpovednosť“, si jednoducho povedali: „Načo platiť viac, ak môžeme menej.“

Odchod veľkých firiem od kľúčových hráčov spomedzi OZV však spôsobí, že tieto nebudú schopné plniť záväzky vyplývajúce z platného zákona o odpadoch voči kontrahovaným obciam a mestám, a budú nútení vypovedať pravdepodobne stovky zmlúv. V krajnom prípade dokonca skrachujú (mimo verejné fórum sa hovorí o hraničnom období marec/apríl 2017).  

Prechod obcí a miest k špekulantom však nevyrieši nič. Dumbingové výbery od firiem spôsobia, že ani tieto OZV nebudú schopné plniť zákonom dané povinnosti z dôvodu  nedostatku disponibilných finančných zdrojov. A celý systém triedenia recyklácia odpadov postavený na OZV a úhradách všetkého vyseparovaného odpadu obciam a mestám, sa ako domček z kariet položí.

A ako vždy na to doplatia občania a imidž krajiny.

Ak Vám to pripomína naše zdravotníctvo z hľadiska toku finančných zdrojov, rozdielnych záujmov jednotlivých hráčov a sprostredkovateľov v systéme - línia „platiteľ poistného (firma, zamestnanec, živnostník, štát) – zdravotná poisťovňa – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“, z hľadiska ekonomických, logistických a iných disparít, ktoré sa roky naplno prejavujú a systémovo neriešia, tak ste na správnej stope.     

Aj v hre na OZV sa namiesto razantného a okamžitého zásahu Ministerstva  životného prostredia SR v podobe odoberania registrácií za neplnené trhové podiely zakontrahovaných zmlúv štát iba pozerá na tunelovanie zdravých firiem pôsobiacich v oblasti odpadového hospodárstva desaťročia.

hre na OZV je potom už absolútne nepodstatné, že mnohé z nich sa vyhnú organizovaniu „osvety v obciach“, ktorú im ukladá zákon bez konkrétnej definície „koľko percent vybratých finančných prostriedkov sú ročne povinné investovať do osvety a s akými kvantitatívnymi výstupmi“ (kto si už dnes spomenie na Jahnátkovú propagáciu konzumácie sladkovodných rýb ktorej výstupom bolo aj 10 prednášok za 10 000 eur realizovaných na školách), realizáciou nízko nákladových výchovno – vzdelávacích činnosti v podobe letákov, rozhlasových spotov ... , s veľmi nízkou účinnosťou vplyvu na obyvateľstvo.

Finančné prostriedky za ktoré by etablované mimovládne organizácie dokázali na miestnej či regionálnej úrovni dosiahnuť viditeľný pokrok v miere triedenia odpadov skončia na účtoch rýchlo kvasených špecialistov na environmentálnu výchovu a vzdelávanie – rôznych dcérušiek a synáčkov správnych ľudí, účelovo založených mimovládnych organizácií a vzdelávacích agentúr.             

Už dnes sa dá preto prehlásiť, že SR nebude v roku 2020 triediť min. 50 % komunálneho odpadu (ak opätovne raz neuplatníme kreatívnu štatistiku).

Zvolí opäť stratégiu obkecávania vlastného morálneho, mentálneho, organizačného  a iného dna na pôde európskych inštitúcií. To nám ide vždy najlepšie.                 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.


Už ste čítali?