Ťapákovo

Autor: Rudolf Pado | 23.11.2016 o 6:00 | Karma článku: 13,95 | Prečítané:  14516x

Pozeral som na útlu dievčinu – Zuzanu Hlávkovú – a videl som veku zodpovedajúcu plachosť, roztomilú naivitu a zároveň nevypočítavú úprimnosť. Potom som sa začítal do rozhovoru s dámou – Zuzanou Ťapákovou – a zjavil sa mi obraz ...

človeka reprezentujúceho svet póz, pretvárky, mediálnej arogancie  a vyhrážok. Videl som  stret dvoch generácií, hodnotových rebríčkov a minulosti s budúcnosťou.  A uveril som dievčine, nie dáme. 

Ministrovi zahraničných  vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi sú vraj ideály sympatické, ale  ... , pre mňa nepochopiteľne uprednostnil domáce smetisko vládneho úradníka pred sľubne rozbehnutou kariérou rešpektovaného diplomata.   

Vo svete hodnôt štátostrany sa akosi stráca aké kvantum moderátoriek, herečiek, speváčok a ich mužských kolegov, ich manželiek, manželov, mileniek, partnerov - na slovenskú nazývaných celebrity,  ktoré nás neustále poučujú o tom „... ako máme žiť, čo si máme obliekať, čo je in ... a aká je charita dôležitá  ... “, postupne fyzicky či ekonomický infiltrovalo do sféry politiky.

Hovorcovia, PR poradcovia, tváre reklamných kampaní  ..., ľudia zjavujúci sa všade, kde sa vyskytnú peniaze, moc či televízna kamera.

Kramárová manželka je (bola)  jedinou správnou  voľbou pre Centrum právnej pomoci, Ťapáková bola jediná  schopná osoba pre prípravu dôstojnej oslavy slovenského predsedníctva Rady EÚ, bývalý redaktor Markízy Ľuboš Schwarzbacher dnes mediálne – a neznalý problematiky  – valcuje odporcov pochybných investičných zámerov na Orave ...        

... my ostatní sme občianske a profesné nuly. Nemáme peniaze a ani vplyv. 

Hodnotový svet Smotánky z ktorej sa dozvieme „... kto sa s kým práve pári alebo bude páriť ..., čo mal na  večeru ešte pred časom moralizujúci profesor Fischer ... aké topánočky za 1 500 eur práve frčia ...“ ako prehliadka papierových hláv starostlivo preosievaných politikov, právnikov, hercov, prominentných lekárov  ... , je prepojený s reprízami reprízovaných repríz filmov či seriálov nakúpených na Holywoodskom blšáku, stupídnymi tureckými telenovelami, nekonečnými seriálmi pôvodnej tvorby so žuvačkovým dejom – Búrlivé víno, Ordinácia v ružovej záhrade ... , v zahraničí nakúpenými formátmi typu Česko-slovensko má talent, ktorých cieľom je zobrať  ľuďom 3,5 hodiny života a zbaviť ich akýchkoľvek zvyškov rozumu a kritického myslenia.

Z reklamy na nás dvadsaťpäťkrát za večer vyskočí Polnišová a štvorica najväčších humoristov akých zem nosila (Latinák, Kemka, Miazga, Jakab) sa onedlho stane aj prísadou do jogurtov.

Treťotriedna zábava je prekladaná charitatívnymi dojákmi, ktoré dnes nazývame eventy.  Celebritné tváre nám raz predávajú rakovinu, inokedy choroby srdca, potom  hniezda záchrany ... Namiesto toho, aby tieto požiadavky smerovali   k slovenským privatizérom,  vymenili vlastný sedemtisícový outfit  za niečo ľudovejšie a ekonomický rozdiel darovali, zobrali  premiérovi  jeho hodinky a nakŕmili hladných,  emocionálne a ekonomický ďalej doja už raz zdanených ľudí. 

Na obrazovkách sa zjavujú  zástupcovia spoločensky zodpovedných firiem.  Strojené úsmevy, teatrálne reči ... a fotečky na firemné blogy a weby. Čo tam potom, že produkcia eventu stála 200 tisíc eur a vyzbieraný dar predstavuje desatinu tejto hodnoty, dávať v tichu, pokore, bez žoviálnej publicity spoločenský zodpovedné firmy nevedia.                 

Kým my – občania –  posielame charitatívne SMSky, skladáme sa na polohovateľné postele, prevádzku hospicov, CTka, pomôcky do škôl  ...,   tak (nielen) Kuly zarába prachy o ktorých sa väčšine Slovákov môže len snívať. Bezhodnotovo. Veď peniaze nesmrdia a ide len o muziku.  Ak bude mať Diabol raz vlastný event, časť (nielen) slovenských umelcov tam nepochybne bude.                  

Národ pozostávajúci z jedincov, ktorých zaujíma iba všetko to, čo je spojené s ja, ohraničené plotom okolo domu, vymedzené metrážou vlastného bytu ... , mýliacich si občiansku spoločnosťou  a záujem o veci verejné s občasnou účasťou  vo voľbách.        

Súčasné Slovensko je len literárnym pokračovaním Slančíkovej Ťapákovcov.  Národ pozostávajúci  z kritickej masy zaspatých, lenivých, malovravných a nemysliacich tvorov, ktorých nepochopiteľne  nazývame občanmi.

S ubolenou dušou príznačnou spoločenstvám východu, v alkoholickom opare večného hojenia rán a v bezduchom klikaní na diaľkový ovládač televízie, čaká väčšina na zázrak, Spasiteľa, vystrašene klaňajúc sa každému kto o nich môže rozhodnúť – zamestnávateľovi, starostovi, poslancovi, úradníčke ...

A nakoľko zázrak a Spasiteľ výrazne meškajú, tak napokon vždy volia fyzické podoby verbálnych spasiteľov – „... švajčiarske dôchodky ... cudzie nechceme, svoje nedáme ... diaľnica Bratislava – Košice do roku 2010 ...“  v podobe Mečiara, Fica a im podobným. Farizejov, zlodejov, falšovateľov dejín ...  A preto, aj keď je zle, bude horšie.

Hlávkové sú genetické štatistické odchýlky tohto národa, Ťapákové sú jeho majoritný štandard.                   

 (venované Zuzane Hlávkovej, ktorá v 26-rokoch pochopila konfuciovské „Lepšie je zapáliť maličké svetielko, než preklínať tmu“ )  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?