Minister opäť kecal II.

Autor: Rudolf Pado | 27.1.2017 o 6:00 | Karma článku: 7,40 | Prečítané:  1215x

Každý rok sa v SR spácha niekoľko desiatok tisíc priestupkov a prečinov v doprave a v oblasti  životného prostredia. Rozdiel je iba v tom, že tie druhé nemajú svedkov a teda ani páchateľov.

Minister životného prostredia SR László Sólymos objavil Ameriku: „...niekedy je výhodnejšie zaplatiť pokutu, sankcie majú preto vzrásť tak, aby sa prevádzkam neoplatilo znečisťovať životné prostredie.

Mám za to, že nielen minister, ale ani jeho poradcovia, nemajú ani približnú predstavu o tom, aké slepé uličky či nástražné míny sú spojené s komplexným riešením environmentálnej problematiky či už v podobe priestupkovej alebo kriminálnej.  

Jednou z príčin tohto marazmu je systémová chyba, ktorá sa od vzniku SR prejavuje v podobe personálneho obsadenia tohto rezortu, pokladaného v hierarchii politického delenia moci a funkcii za treťotriedny.

V kresle ministra životného prostredia sa nám vystriedal celý zástup postavičiek – od akademických rojkov typu Lászlá Miklósa až po chladne kalkulujúceho podnikateľa typu Petra Žigu. SR nemala šťastie na ministra „s príbehom“, so spoločenským prehľadom a nadhľadom, rešpektom odvodeným z dlhodobej reálnej prítomnosti v ochranárskom prostredí, ktorý absolvoval celoživotnú púť od možno naivnej formy miestneho aktivizmu až po vrcholnú politickú funkciu. Minister hodnôt – typu Jozefa Vavrouška, muž praktických riešení, by nikdy neskočil  na „špeky“  samospráv, rezortných úradníkov, firiem, neutopil by sa v bezobsažných vyhláseniach a sľuboch, ako to vidíme u ministrov  obsadených do funkcií z dôvodov politických, nie odborných či hodnotových.

Vajatanie rezortu životného prostredia zneužívaniu všetci.

Každý deň, v kompetenčnej gescii samospráv, sa dnes legálne či ilegálne devastuje miestna zeleň, vytvárajú nelegálne skládky  odpadov, šíria invázne druhy rastlín, vypúštajú žumpy do miestnych potokov ... a nielen občania, ale ani samotní predstavitelia verejnej moci, nič nevidia. Kde niet svedka, neexistuje čin a páchateľ.

Dnes máme vyše 2 900 obcí, ale nemáme ich pokryté 2 900 aktívnymi občanmi. Občania vymreli, ostali len anonymní pindači na internete a ufrflaní voliči fungujúci na volebných mantrách „istôt.“  Cieľom samosprávnych guru sa stal volebný výsledok, nie pravda a dodržiavanie zákonov občanmi – ich voličmi.  

Niekoľko rokov povinné triedenie odpadov (sklo, plasty, kovy, papier) sa v stovkách slovenských obcí  nerealizuje alebo je čisto formálne. Tú istú povinnosť si neplní väčšina slovenských škôl, ktoré by mali ísť spoločnosti príkladom,  uviaznutých v teoretizovaní o „potrebe ochrany životného  prostredia“, v magorinách typu rekordov vo vytváraní hada z PET-fliaš a hystericky formálnych Dňoch Zeme. No a čo? Kde nie je kontrola, nie je skutok a trest.

Okresné úrady nesúce prívlastok odbory starostlivosti o životné prostredie sa stali miestami, na ktorých sa úradníci starajú predovšetkým o svoje prežitie, svoj flek. Volia cestu čo najmenšieho spoločenského odporu. Výsledkom sú kamarátske spolky s obcami, kde sa v správnom konaní len ťažko dá hovoriť o jeho nestrannom a odbornom priebehu. Počet sankcií je minimálny, lebo  „... obce sa snažia ...chce to čas ... “  Obohratá platňa alibizmu. Kde niet vôle, tam neexistuje trest.

Ľudia, ktorí nemajú žiadnu predstavu o „aktivizme“, ktorí nemajú za sebou stovky dní v letných páľavách či jesenných  pľuštiach,  predierania sa húšťavami či žihľavou ... od úradníckeho stola vykrikujú „dodajte nám páchateľa, dodajte nám páchateľa ...“  Ak sa niektorého z nich podarí – napriek všetkým obštrukciám  – stotožniť, tak výsledkom je mnohokrát fraška. 50 eur za 12 ton nelegálne uloženého odpadu! A minister ďalej vykrikuje o 1 500 eurách za vytvorenie skládky.  Kde sa podriadení nekontrolujú, tam sa nájde „tretia cesta.“  

Štátna ochrana prírody  SR skĺzla do polohy neškodného vedeckého výskumu  a inventarizácie inventarizácií  (rozumej neustáleho prehodnocovanie stavu chránených lokalít a úprav  programov starostlivosti), zúžila svoje pôsobenie na rastlinky a zvieratká ... Nečudo potom, že nielen kmeňoví zamestnanci  ŠOPky, ale aj prebujnení členovia dobrovoľnej stráže, zúžili svoje pôsobenie v teréne na zákon o ochrane prírody  a krajiny. Kde očí nechcú vidieť, tak nevidia.                

Slovenská agentúra životného prostredia by bola v každej inej krajine už dávno zrušená alebo vyhnaná do terénu. V SR sme jej však našli nový zmysel, urobili sme z nej sprostredkovateľský orgán  pre OP Kvalita životného prostredia v programovom období rokov 2014 – 2020. Inštitúcia fungujúca na eurofondoch, ich teraz aj rozdeľuje. Kde je vôľa, tam sa nájde zmysel kohokoľvek.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, tento personálne poddimenzovaný trpaslík, je snáď jedinou štátnou „ochranárskou“  inštitúciou, kde sa dá identifikovať aspoň vôľa vykonávať kontrolno – represívnu činnosť. Ak by si pán minister našiel hodinu času, zistil by, koľkým vyhrážkam a obštrukciám zo strany kontrolovaných subjektov  jej pracovníci čelia, koľko rozhodnutí o udelení sankcie je napadnutých v odvolacom  konaní či súdnou cestou, a koľko z nich napokon neprejde filtrom podnikových právnikov, sudcov a prokurátorov.  Práve táto inštitúcia by sa – podľa môjho skromného názoru – mala materiálno-technický dovybaviť, personálne doplniť a legislatívne by sa mali zvýšiť jej právomoci.         

Príslušníci PZ SR chápu environmentálnu kriminalitu ako nevyhnutnú vatu vo výkone služby, na ceste k vraždám či drogovým deliktom.  Motorové vozidlá s sloganom „Pomáhať a chrániť“  každodenne jazdia okolo nelegálnych skládok odpadov, lokalít s pochybnými výrubmi drevín ..., ale kto by už vystupoval z auta a riešil  pi ... ny.

Skutok nie je trestným činom ... skutok je trestným činom, ale páchateľ je neznámy ...  skutok je trestným činom, páchateľ je známy, ale vec je premlčaná  ...,“  sú opakované mantry v rozhodnutiach vyvolaných podnetmi niekoho iného, než operatívnou prácou príslušníkov PZ SR. A vedenie PZ SR zodpovedné za tento typ kriminality,  naďalej – už dobrých desať rokov – žije vo vlastnom verbálnom Matrixe.          

Firmy  - hrdiace sa mnohokrát „spoločenskou zodpovednosťou“  sa smejú vopred ohláseným kontrolám. Kontrolórov vždy čaká starostlivo naaranžovaná Potemkinova dedina, pretriedené a zoradené dokumenty, správne nastavené filtračné systémy komínov a technológie ČOV ... a robotníci so sklonenými  hlavami. Pracovné miesto nad pravdu a rakovinu!

Ak by minister životného prostredia László Sólymos niekoľko rokov putoval v bagančiach a turistickom odeve Slovenskom, ak by sa rozprával s ľuďmi, ak by zostúpil z politického obláčika na zem,  zistil by, že nie sankcie sú problémom ochrany životného prostredia v tejto krajine. Problémom je to, že kritickej mase je táto krajina – v jej fyzickej podobe  – úplne ľahostajná.   Ľuďom, samosprávam, úradníkom, inštitúciám ...  Len narodiť sa a zomrieť, a medzitým prázdno, prázdno, prázdno ... a cesta najmenšieho odporu.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade stále pracujú.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.


Už ste čítali?