Podvod zvaný 2%ná asignácia dane

Autor: Rudolf Pado | 23.2.2017 o 6:00 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  1463x

Možnosť darovania dvoch percent zo zaplatenej dane je príkladom toho, ako sa pomerne dobrý a jednoduchý nápad môže v konečnom dôsledku zásadne vzdialiť od pôvodného zámeru. 

Dvojpercentná asignácia dane bola predovšetkým ľuďmi z Grémia tretieho sektora prezentovaná ako historická šanca a zároveň mechanizmus, ktorý umožní mimovládnym organizáciám dosiahnuť  finančnú stabilitu a ekonomickú nezávislosť od rôznych grantových schém, nepravidelných darov, dynamizovať vlastnú činnosť a pôsobenie.

V roku 2002, v ktorom občania mohli po prvýkrát darovať časť svojich daní, išlo ideovo o podporu organizácií, ktoré sa určitým témam – ekologickým, ľudsko-právnym, zdravotným ... , venujú systematický a dlhodobo.

Kdesi na ceste medzi začiatkom nového tisícročia a súčasnosťou sa však myšlienka rozvoja občianskej spoločnosti asignačnou podporou poloprofesionálnych a profesionálnych organizácií zvrhla na korporačnú hru „spoločenskej zodpovednosti“  či súboj lepších, drahších a známejšími tvárami pokrytých marketingových stratégií. 

Dnes nie je podstatné akým systémovým, dlhodobým a často aj spoločenský konfliktný témam sa organizácia venuje, aké spoločenský akceptované úspechy dosiahla, podstatné je to, koho vo firme pozná a aká celebritná tvár organizáciu (re)prezentuje. Ojedinelým nie je ani asignačné prepojenie na politické kruhy rôzneho kalibru. 

Len tieňovo kontrolovaný zápas o dane jednotlivcov a firiem spôsobil, že už  v roku 2011 prekročil počet registrovaných prijímateľov 2% asignácie dane číslo 10 000.  Ide – okrem iných  – o pestrú zmesku elitných MVO, ktoré hierarchiou, hodnotovou a formálnou komunikačnou stratégiou už skôr pripomínajú firmy, účelovo založených občianskych združení, korporatívnych nadácií, združení rodičov a priateľov, športových mega a mini klubov ... A počet prijímateľov stále rastie.     

Toky financií sa absolútne nemenia, nesúvisia s prácou, víziou, misiou. Ide o rovnakú  teoretickú rovnosť šancí akú občania vnímajú napr. pri rozdeľovaní eurofondov resp. dotácií z verejných  rozpočtov. 

Podľa publikovaných zdrojov napr. v roku 2011 z 52,2 mil. eur najväčšie prijaté sumy z asignácie evidovali okrem iného nadácie J&T, SPP, Orange, Slovenskej sporiteľne, VÚB či Tatra banky. Najväčšími prijímateľmi  časti z výnosu dane sa teda nestali konkrétne a systémovo pracujúce MVO, ale nadácie, z ktorých veľká časť má charakter korporatívnych nadácií  napojených na materské firmy predovšetkým z oblasti energetiky, telekomunikácií, bánk, mnohokrát z výhradným či monopolným postavením.   

Grantové schémy vyhlasované korporatívnymi nadáciami sú premenou priameho daru, ktorý by mohli dostať mimovládne organizácie reprezentujúce systémové zmeny,  na byrokratickú formu podávania žiadosti, často spojenej s nutnosťou účasti zamestnanca na projekte, SMSkovým hlasovaním o podpore projektu, ktoré má mnohokrát charakter komunitnej hystérie,  čím významným  spôsobom oberajú MVO systémovej zmeny o ich časové  a ľudské kapacity. Namiesto priamej činnosti napr. mapovania skládok, pomoci  ľuďom na Orave či  Liptove ..., píšete desať či pätnásť projektov ročne, desiatky priebežných či záverečných správ. Rok, dva, tri ... desať ... desiatky a desiatky projektov ...  

Korporatívne darovanie je spájané s masívnymi PR kampaňami, rôznymi iventami  a každý súdny človek časom nadobudne dojem, že ide viac o pokračovanie marketingových stratégií firmy prostredníctvom  nadácie, o prepálenú prezentáciu značky produktu ..., než o dar.

Výška týchto grantov pohybujúca sa niekde medzi pár stovkami eur a dvomi/tromi tisíckami, bez možnosti alebo s obmedzenou možnosťou saturovať mzdové náklady, je pre organizácie, ktoré potrebujú zaplatiť aspoň jedného zamestnanca, aby udržali systematickosť svojho pôsobenia, nedostatočná a formálne zle nastavená.

O grant päťsto eur sa môže uchádzať niekto, kto popri inej práci – raz za čas  – pripraví dobrovoľnícku akciu spojenú napr. s výsadbou stromov, nie niekto, kto napr. potrebuje saturovať náklady monitoringu v teréne,  kto podáva podnety, komunikuje s úradmi, vypracováva oponentské odborné stanoviská k EIA ... , a to popri bežnej agende MVO.

Ako končia organizácie systémovej zmeny pred pár dňami prezentoval napr. článok o práci z drogovo závislými  resp. zrkadlo nastavuje aj pohľad do členskej siete Ekofóra v ktorom značná časť kedysi silných organizácií dnes už nevyvíja žiadnu pravidelnú a systematickú činnosť. Ideály a záujem o veci verejné narazili na každodennú realitu v podobe platenie vlastných výdavkov na bežný život.   

Milióny asignačných eur padajú do bezodnej šachty tisícov „združení rodičov a priateľov ...“, kde sa nepretavia do ochrany ľudských práv, aktívnej ochrany životného prostredia, podpory zdravia vážne chorých ľudí ... , ale rovnako ako výpalné od rodičov a rôznych sponzorov dostanú podobu tonera či kancelárskeho papiera.  

Vidlami by sme mohli prehadzovať asignačné  eura horiace v nenásytných pažerákoch tisícov športových klubov,  príjemcov už aj tak nehoráznej podpory od štátu, výnosov z lotérií, dotácií miest a obcí, fanatických sponzorov.

V tomto asignačnom marazme sa bezproblémovo strácajú účelovo založené mimovládne organizácie v ktorých asignuje sám seba konateľ a účel  „ochrana a podpora zdravia, prevencia ...“ sa údajne metamorfuje na preplatenie rodinnej dovolenky v Chorvátsku.  Kto by už v systéme 10 000 organizácií kontroloval 2-3 tisíce eur?  

A do akého spotrebného koša by sme mali zaradiť občianske združenia kryjúce politické ambície po stránke finančnej, logistickej, komunikačnej ...  či rôzne thin – thanky

Slovenský tretí sektor predstavuje tisíce rôznorodých organizácií s tisíckami zamestnancov a rádovo väčším počtom dobrovoľníkov, ale po skoro dvadsiatich rokoch práce v tejto oblasti som dospel k presvedčeniu, že o jeho smerovaní, legislatívnom ukotvení, vrátane 2%-nej asignácie dane, o ňom rozhoduje a hovorí za neho, pár desiatok ľudí, niekde na ceste medzi Plesom v opere  a kaviarenským iventom.

Blíži sa čas, keď všetko konfliktné, nepríjemné, život obťažujúce či poškodzujúce ... zo slovenských miest, ulíc, ako aj z krajiny nezmizne, zmiznú len ľudia a organizácie, ktoré za pár stoviek eur mesačne chránia životné prostredie pred samotnou podstatou štátu, poskytujú  terénnu intervenciu drogovo závislým ľuďom, pripomienkujú zákony a iné právne normy ... , nakoľko podoba 2%nej asignácie a toky  finančných prostriedkov ukazujú, že tieto problémy bude riešiť  manažérka telekomunikačnej firmy, učiteľka zo základnej školy či  miestny futbalista.  

 

       

 

        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

KOMENTÁRE

Prečo prežívame v napätí francúzske voľby

O čo pôjde v druhom kole prezidentských volieb?

KOMENTÁRE

Hľadá sa dodatočný argument pre operáciu Gaulieder II

V demokraciách odvolávajú opoziční politici (trebárs) ministra vnútra.


Už ste čítali?