reklama

Podvod zvaný 2%ná asignácia dane

Možnosť darovania dvoch percent zo zaplatenej dane je príkladom toho, ako sa pomerne dobrý a jednoduchý nápad môže v konečnom dôsledku zásadne vzdialiť od pôvodného zámeru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Dvojpercentná asignácia dane bola predovšetkým ľuďmi z Grémia tretieho sektora prezentovaná ako historická šanca a zároveň mechanizmus, ktorý umožní mimovládnym organizáciám dosiahnuť finančnú stabilitu a ekonomickú nezávislosť od rôznych grantových schém, nepravidelných darov, dynamizovať vlastnú činnosť a pôsobenie.

V roku 2002, v ktorom občania mohli po prvýkrát darovať časť svojich daní, išlo ideovo o podporu organizácií, ktoré sa určitým témam – ekologickým, ľudsko-právnym, zdravotným ... , venujú systematický a dlhodobo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kdesi na ceste medzi začiatkom nového tisícročia a súčasnosťou sa však myšlienka rozvoja občianskej spoločnosti asignačnou podporou poloprofesionálnych a profesionálnych organizácií zvrhla na korporačnú hru „spoločenskej zodpovednosti“ či súboj lepších, drahších a známejšími tvárami pokrytých marketingových stratégií. 

Dnes nie je podstatné akým systémovým, dlhodobým a často aj spoločenský konfliktný témam sa organizácia venuje, aké spoločenský akceptované úspechy dosiahla, podstatné je to, koho vo firme pozná a aká celebritná tvár organizáciu (re)prezentuje. Ojedinelým nie je ani asignačné prepojenie na politické kruhy rôzneho kalibru. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len tieňovo kontrolovaný zápas o dane jednotlivcov a firiem spôsobil, že už v roku 2011 prekročil počet registrovaných prijímateľov 2% asignácie dane číslo 10 000. Ide – okrem iných – o pestrú zmesku elitných MVO, ktoré hierarchiou, hodnotovou a formálnou komunikačnou stratégiou už skôr pripomínajú firmy, účelovo založených občianskych združení, korporatívnych nadácií, združení rodičov a priateľov, športových mega a mini klubov ... A počet prijímateľov stále rastie. 

Toky financií sa absolútne nemenia, nesúvisia s prácou, víziou, misiou. Ide o rovnakú teoretickú rovnosť šancí akú občania vnímajú napr. pri rozdeľovaní eurofondov resp. dotácií z verejných rozpočtov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa publikovaných zdrojov napr. v roku 2011 z 52,2 mil. eur najväčšie prijaté sumy z asignácie evidovali okrem iného nadácie J&T, SPP, Orange, Slovenskej sporiteľne, VÚB či Tatra banky. Najväčšími prijímateľmi časti z výnosu dane sa teda nestali konkrétne a systémovo pracujúce MVO, ale nadácie, z ktorých veľká časť má charakter korporatívnych nadácií  napojených na materské firmy predovšetkým z oblasti energetiky, telekomunikácií, bánk, mnohokrát z výhradným či monopolným postavením. 

Grantové schémy vyhlasované korporatívnymi nadáciami sú premenou priameho daru, ktorý by mohli dostať mimovládne organizácie reprezentujúce systémové zmeny, na byrokratickú formu podávania žiadosti, často spojenej s nutnosťou účasti zamestnanca na projekte, SMSkovým hlasovaním o podpore projektu, ktoré má mnohokrát charakter komunitnej hystérie, čím významným spôsobom oberajú MVO systémovej zmeny o ich časové a ľudské kapacity. Namiesto priamej činnosti napr. mapovania skládok, pomoci ľuďom na Orave či Liptove ..., píšete desať či pätnásť projektov ročne, desiatky priebežných či záverečných správ. Rok, dva, tri ... desať ... desiatky a desiatky projektov ... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Korporatívne darovanie je spájané s masívnymi PR kampaňami, rôznymi iventami a každý súdny človek časom nadobudne dojem, že ide viac o pokračovanie marketingových stratégií firmy prostredníctvom nadácie, o prepálenú prezentáciu značky produktu ..., než o dar.

Výška týchto grantov pohybujúca sa niekde medzi pár stovkami eur a dvomi/tromi tisíckami, bez možnosti alebo s obmedzenou možnosťou saturovať mzdové náklady, je pre organizácie, ktoré potrebujú zaplatiť aspoň jedného zamestnanca, aby udržali systematickosť svojho pôsobenia, nedostatočná a formálne zle nastavená.

O grant päťsto eur sa môže uchádzať niekto, kto popri inej práci – raz za čas – pripraví dobrovoľnícku akciu spojenú napr. s výsadbou stromov, nie niekto, kto napr. potrebuje saturovať náklady monitoringu v teréne, kto podáva podnety, komunikuje s úradmi, vypracováva oponentské odborné stanoviská k EIA ... , a to popri bežnej agende MVO.

Ako končia organizácie systémovej zmeny pred pár dňami prezentoval napr. článok o práci z drogovo závislými resp. zrkadlo nastavuje aj pohľad do členskej siete Ekofóra v ktorom značná časť kedysi silných organizácií dnes už nevyvíja žiadnu pravidelnú a systematickú činnosť. Ideály a záujem o veci verejné narazili na každodennú realitu v podobe platenie vlastných výdavkov na bežný život. 

Milióny asignačných eur padajú do bezodnej šachty tisícov „združení rodičov a priateľov ...“, kde sa nepretavia do ochrany ľudských práv, aktívnej ochrany životného prostredia, podpory zdravia vážne chorých ľudí ... , ale rovnako ako výpalné od rodičov a rôznych sponzorov dostanú podobu tonera či kancelárskeho papiera. 

Vidlami by sme mohli prehadzovať asignačné eura horiace v nenásytných pažerákoch tisícov športových klubov, príjemcov už aj tak nehoráznej podpory od štátu, výnosov z lotérií, dotácií miest a obcí, fanatických sponzorov.

V tomto asignačnom marazme sa bezproblémovo strácajú účelovo založené mimovládne organizácie v ktorých asignuje sám seba konateľ a účel „ochrana a podpora zdravia, prevencia ...“ sa údajne metamorfuje na preplatenie rodinnej dovolenky v Chorvátsku. Kto by už v systéme 10 000 organizácií kontroloval 2-3 tisíce eur? 

A do akého spotrebného koša by sme mali zaradiť občianske združenia kryjúce politické ambície po stránke finančnej, logistickej, komunikačnej ... či rôzne thin – thanky

Slovenský tretí sektor predstavuje tisíce rôznorodých organizácií s tisíckami zamestnancov a rádovo väčším počtom dobrovoľníkov, ale po skoro dvadsiatich rokoch práce v tejto oblasti som dospel k presvedčeniu, že o jeho smerovaní, legislatívnom ukotvení, vrátane 2%-nej asignácie dane, o ňom rozhoduje a hovorí za neho, pár desiatok ľudí, niekde na ceste medzi Plesom v opere a kaviarenským iventom.

Blíži sa čas, keď všetko konfliktné, nepríjemné, život obťažujúce či poškodzujúce ... zo slovenských miest, ulíc, ako aj z krajiny nezmizne, zmiznú len ľudia a organizácie, ktoré za pár stoviek eur mesačne chránia životné prostredie pred samotnou podstatou štátu, poskytujú terénnu intervenciu drogovo závislým ľuďom, pripomienkujú zákony a iné právne normy ... , nakoľko podoba 2%nej asignácie a toky finančných prostriedkov ukazujú, že tieto problémy bude riešiť manažérka telekomunikačnej firmy, učiteľka zo základnej školy či miestny futbalista. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu