Všetky výhry sú dočasné ...

Autor: Rudolf Pado | 10.3.2017 o 12:45 | Karma článku: 8,26 | Prečítané:  443x

Zistenia úradu ombudsmanky v prípade výstavby malých vodných elektrárni sú len malou ukážkou asymetrickej vojny, ktorú vedú tzv. aktivisti, za neustáleho nezáujmu väčšiny slovenských občanov o ochranu a tvorbu životného prostredia

... praktický so všetkými – úradmi, investormi, projektantmi  a dokonca mnohokrát so štátom platenými ochranármi.

V súčasnosti je na Slovensku 203 malých vodných elektrární. Zamestnanci úradu ombudsmanky sa osobne pozreli na pätnásť z nich. Zistili obchádzanie schvaľovacieho procesu EIA, chaotické konanie zodpovedných úradov a nejasné pravidlá súťaže pre investorov, ktorí majú záujem elektráreň postaviť. "Ak existuje príklad, keď formalizmus prevážil nad zmyslom zákona a keď úrady popreli zmysel svojich právomocí, také práve rozhodovanie o malej vodnej elektrárni Tekov," tvrdí vo svojej správe o týchto vodárňach ombudsmanka Jana Dubovcová.

Úrad ombudsmanky pritom odhalil iba vrchol ľadovca.

V prostredí pretrvávajúceho nezáujmu občanov o veci verejné, v ktorom má väčšina obyvateľov mentálny blok pre oznámenie akéhokoľvek protiprávneho konania spoluobčanov nieto ešte trebars  starostu, nemá slovenská pospolitosť utopená v tureckých telenovelách  a dejovo plytkých nekonečných slovenských seriálov, ani najmenšie predstavy o tom, akým „geniálnym nápadom“ musí denno-denne čeliť slovenská príroda, prostredie voľnej krajiny či samotných intravilánov miest a obcí. A tu už nejde o nelegálne skládky odpadov, šírenie inváznych druhov rastlín či výruby starých líp, ale mnohokrát o politické záujmy stmelené finančnými tokmi dotácií či strategických investícii, ktorých nositelia budú svoj zámer brániť zubami – nechtami.       

Ľudia nielenže netušia, že pôvodný technokratický a od stola vytvorený  dokument „Technický využiteľný hydroenergetický potenciál pre malé vodné elektrárne (MVE) “  predpokladal výstavbu MVE v 368 riečnych profiloch (neskoršie pod tlakom aktivistov zúžený na 77 profilov), v akom logistickom a legislatívnom  chaose prebiehala výstavba, často špekulatívna, a nielen u nás,  fotovoltaických elektrárni, ale nie sú ochotní sledovať ani „úradné tabule“ obcí v ktorých žijú, prečo by teda mali mať vedomosť o existencii akéhosi EnviroportáluA práve na tomto  webovom sídle  prebieha každý deň zápas o podobu krajiny, aj tu za ich domom. 

Každý deň sa práve tu – v informačnom systéme EIA/SEA – zverejňujú na pripomienkovanie dokumenty (napr. územné plány, POH), zámery investičných akcií pred hodnotením EIA, dokumentácia EIA, záverečné stanoviská ... pestrá to zmes zámerov a dokumentov napr. výstavby lyžiarskych stredísk, zberných dvorov, kanalizácii, rozširovania lomov, ...    

... tieto materiály musí NIEKTO sledovať, otvoriť, prečítať a vypracovať k ním stanovisko či oponentúru.

Kto?

Okresné úrady iba pozbierajú pripomienky oslovených subjektov podľa rozdeľovníka (mnohé z nich napr. dotknuté obce, nedajú ani jedinú pripomienku a reagujú až na pobúrenie občanov, petičné akcie) a zhrnú ich do stanoviská (rozhodnutia), Štátna ochrana prírody SR vypracováva k niektorým typom projektom odborné stanoviská, ktoré okresné úrady často v konečnom rozhodnutí  nerešpektujú t. j. vydajú ho v rozpore s odbornými podkladmi, Slovenská inšpekcia životného prostredia je skôr kontrolnou a sankčnou  inštitúciou a vydáva integrované povolenia pre prevádzku špecifických typov zariadení (skládky, spaľovne), ľudia z vysokoškolského prostredia sú mnohokrát napojení na cash  a prepojení na zhotoviteľov EIA a investorov ...

Čiže kto?           

Kým projektantov, mediálnych poradcov, zhotoviteľov dokumentácie EIA, právnikov zaplatí investor, ktorý si môže – okrem  iného – dovoliť mnohokrát masívnu mediálnu kampaň formou platených článkov, rozhovorov či inzerátov, oponentskú stranu tvorí v krajnom prípade aktivista sediaci po večeroch nad projektovou dokumentáciou študujúc doteraz nepoznané zákony a technické normy, v lepšom prípade zamestnanec mimovládnej organizácie vykonávajúci túto činnosť popri inej projektovej činnosti, ktorú má zaplatenú. Ani jeden prístup nie je systémový a z dlhodobého hľadiska zvládnuteľný.

Priemerná  dokumentácia EIA pozostáva z niekoľkých stoviek strán textovej časti a príloh, ktorej prečítanie, základná rešerš a následné pripomienkovanie predstavujú niekoľko dní intenzívnej odbornej práce. V SR neexistuje aktivistická a ani v environmentálnych mimovládnych organizáciách (EMVO)  združená dostatočná kapacita pre pravidelnú a kvalitnú oponentúru stoviek zverejňovaných zámerov.  Aktivisti majú prácu, ktorá ich živí, zamestnanci  EMVO, ak nimi príslušná organizácia vôbec disponuje, sú platení za realizáciu projektov, nie za pripomienkovanie zámerov.      

Žijeme v krajine, kde žiadny donor nie je ochotný financovať činnosť mimovládnej organizácie venujúcej sa systematickému pôsobeniu v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, ako to vidíme v západnej Európe, nakoľko zo sedenia nad  štósmi papierov či z monitoringu v teréne nevznikajú  zaujímavé fotky a následný firemný PR.  

Bežný občan reaguje až na priame ohrozenie výstavbou spaľovne, skládky či inej – podľa jeho osobného názoru nevhodnej – investície umiestnenej v bezprostrednom kontakte z jeho domom, znižujúcej jeho osobný životný štandard.  V danej chvíli sa obracia „... na ekoteroristov, ktorí chcú žiť v jaskyniach ...“, žiada okamžité konanie!  Ak mu z kapacitných dôvodov nie je možné vyhovieť, neodpustí si poznámky typu ... na čo sú takéto organizácie, komu slúžia ... , vo vlastnej neschopnosti pochopiť, že v normálne fungujúcej krajine by jeho problémy mala riešiť predovšetkým široko rozvetvená sieť štátnych úradov a inštitúcií.

Aj „vďační občania“ však majú problém pochopiť vzťah medzi prácou a odmenou. Prednášky na školách zadarmo, výstavy zadarmo, odborná práca zadarmo ... , od jedných chceme pomoc a iným  zasielame  pravidelný mesačný finančný dar či 2%nú asignáciu dane.

Aj preto úrad ombudsmanky odhalil iba vrchol ľadovca.

Neodhalil fakt, že nielen v prípade MVE, ale v ochrane životného prostredia vôbec, prebieha min. od roku 1989 asymetrická vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Proti nekonečným logistickým, finančným a politickým možnostiam investorom a na nich napojených stakeholderov stoja rednúce rady miestnych rojkov, martírov, bojovníkov ...

Slogan environmentalistov a aktivistov všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé je trpkou zažitou skúsenosťou s tým, že ak niekde má stať napr. MVE, tak tam stáť napokon bude! Prvý pokus, druhý pokus, tretí pokus ... firma, A, firma B, firma C ... a bdelých očí tak málo.           

  

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja. Magazín platí ministerstvo vnútra.

KOMENTÁRE

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.


Už ste čítali?