... prostredia miest a obcí ... na tieto zmeny, sa odohrávajú – priamo pred zrakom marginálnej časti zdesených ľudí – každodenné reálne príbehy s diametrálne odlišným posolstvom.
Obec Smrečany je typickou podhorskou obcou. Jej vzťah k životnému prostrediu, rovnako ako v mnohých iných obciach, má formu formálnych vyhlásení a deklarácií, plnenia zákonných nevyhnutností a pravidelnej údržby verejných priestranstiev. Tento platonický vzťah - bez akejkoľvek pridanej hodnoty v prospech životného prostredia - je občas demaskovaný neprehliadnuteľnými výstupmi, akými bola napr. „úprava“ líp pri katolíckom kostole, ktoré rozbúria, na chvíľu, pokojnú hladinu dedinského života.
Ostatným príkladom vzťahu obce k životnému prostrediu je výkon dvoch rozhodnutí: č. OU-LM-OSZP-ŠVS-2017/000710 – 005/Li vydaného dňa 28.02.2017 OÚ Liptovský Mikuláš a č. j. 110/2017 z dňa 16.02.2016, ktoré vypracovala samotná obec Smrečany.
Prvým z nich sa legalizuje „výrub stromov na pobrežnom pozemku vodného toku Smrečianka rkm 4,300 – 6,550 k. ú. Smrečany“, druhým sa verifikuje výrub a úprava stoviek kusov drevín a krovinatých porastov v k. ú. obce Smrečany.
Ďalej sa budem sa venovať iba prvému z predmetných rozhodnutí, v dôsledku ktorého – aj v tejto chvíli – dochádza k odstraňovaniu významného počtu drevín v inundačnom území horského toku Smrečianka, pod obcou Smrečany, čiže v priestore bez akýchkoľvek povodňových rizík s vplyvom na obyvateľstvo.
Brehové a sprievodné porasty toku sa v tomto území nachádzajú v prírodnom druhovom zložení a vývoji a podľa platného zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa môjho názoru, predstavujú významný krajinný prvok ( ...významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast, jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja, remíza ...) s mnohými funkciami (biokoridor, refúgia druhov, stabilizácia mikroklímy, rekreačno – oddychová zóna ...).
Predmetné rozhodnutie OÚ Liptovský Mikuláš bolo vydané dňa 28.02.2017 a doručené obci Smrečany dňa 01.03.2017, ale v deň podávania žiadosti o informácie – 01.03.2017, sa v danej lokalite už realizovali vyrúbové práce, a to ešte v plynúcej dobe pre odvolanie sa účastníkov konania.
Napriek tomu, že tento výrub bol doručený „na vedomie“ aj ŠOP SR – Správa TANAPu, nezaznamenali obyvatelia Liptova žiadny razantný zásah zo strany pracovníkov tejto inštitúcie, nehovoriac o tom, že práve štátni ochranári by mali najmä počas jarného a jesenného obdobia intenzívne monitorovať nielen prebiehajúce vyrúbové konania v obciach, ale napr. aj vytváranie nelegálnych skládok odpadov, vypúšťanie žúmp a vytekanie obsahu tzv. pevných hnojísk do vodného recipientu, vypaľovanie trvalých trávnych porastov, atď.
OÚ Liptovský Mikuláš v predmetnom rozhodnutí určil náhradnú výsadbu v počte „150 ks pôvodných druhov drevín“. Nielen v regióne Liptova sa stáva úradníckym štandardom nezadefinovanie presného druhu náhradnej výsadby a hrúbkových a výškových parametrov drevín. Takto všeobecne zadefinovaná náhradná výsadba má za následok veľmi voľný výklad zo strany žiadateľa o výrub a namiesto výsadby veľkých spoločenský hodnotných drevín s hrubým kmienkom sa v mestách sadia tuje a vo voľnej krajine tridsať centimetrové smreky, ktorých cena je na trhu so sadenicami minimálna, o spoločenskej hodnote nehovoriac. Je zásadný rozdiel v tom, či má náhradná výsadba hodnotu 150 eur alebo 5 000 eur, aj z hľadiska jej prežitia v ochrannej dobe 3 rokov.
Je pozoruhodné, že mágia sprietočňovania korýt a inundačných území vodných recipientov, je zúžená striktne na odstraňovanie stromov a krovín či betonárske práce zastrešené eurofondami. Rovnaký principiálny prístup nevidíme na strane obcí, orgánov štátnej správy životného prostredia i samotných správcov toku, napr. pri odstraňovaní odpadu a nelegálnych skládok z predmetného priestoru, iniciovaní správnych konaní voči fyzickým a právnickým osobám budujúcim na brehoch potokov a riek rôzne prístrešky, mostíky, rekreačné objekty ...
Je potom viac než zrejmé, že tu nejde ani tak o zákon o vodách resp. iné právne predpisy, ale iba o vykonávanie činností, ktorých realizácia prináša finančné benefity (predaj dreva či dotácie na štiepku) resp. sú projektované na čerpanie eurofondov (tvrdé protipovodňové opatrenia v mestách a obciach).
A tak v prostredí tvrdého ekonomického bezhodnotového a často nemorálneho kalkulu je ťažké sa odvolávať na rozpory v deklaráciách a činoch – od ústredných orgánov štátnej správy až po poslednú obec, na hlas rozumu a akúsi principiálnu ochranu životného prostredia.
Poznámka:
Názorná ukážka toho, ako sa bohapusté drancovanie krajiny a krajinného rázu dá premeniť na monológ jednej osoby popretkávaný hlušinou argumentačného balastu. A tomuto sa hovorí vyvážená a objektívna žurnalistika.
Svetový deň vody 2017 v Liptove:
Pôvodný biotop:
Príloha:
Rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Odboru starostlivosti o životné prostredie, Úseku štátnej vodnej správy č. OU-LM-OSZP-ŠVS-2017/000710 – 005/Li z dňa 28.02.2017
Rozhodnutie obce Smrečany č. j. 110/2017 z dňa 16.02.2016