Kým maďarský premiér Viktor Orbán ustupuje od svojho pôvodného zámeru zrušiť Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, nakoľko peňazovod z Bruselu milujú aj populisti, tak slovenský premiér - uprostred kauzy otvárania listov v NR SR - nastoľuje tému mimovládnych organizácií a ich financovania.
Náš milovaný vodca však akosi pozabudol pospolitému ľudu oznámiť rozsah a právne rámce zamýšľanej akcie „mimovládka.“
Po prvé: podľa čl. 29 ods. 1 Ústavy SR „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“ Ani premiérovi krajiny preto neprislúcha obmedzovať počet vznikajúcich spolkov, komentovať početnosť v nich združených ľudí a náplň ich činnosti, či obmedzovať ich pôsobenia aj smerom k verejným politikám štátu, samosprávam).
Po druhé: v tejto krajine máme Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a Koncepciu rozvoja občianskej spoločnosti. Ak nejde o ďalšie slovenské spoločenské mimikry, a autor tohto blogu je o tom dlhodobo presvedčený, tak pán premiér si bude musieť zvyknúť, že občiansku spoločnosť tvoria (aj) občania, ktorých názory a postoje sa mu nemusia páčiť.
Po tretie: v roku 2014 dosiahol počet mimovládnych organizácií číslo 42 750 (38 600 občianskych združení, 580 neinvestičných fondov, 2 760 neziskových organizácii, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby, 150 organizácií s medzinárodným prvkom, cca 660 nadácií).
Typickými oblasťami činnosti mimovládnych organizácií sú: sociálne služby (charita, starostlivosť o dôchodcov, hendikepovaných...), zdravotníctvo (združenia pacientov s konkrétnym ochorením...), šport (telovýchovné jednoty, športové kluby...), vzdelávanie a osveta (krúžky na propagáciu vedy a techniky, vzdelávanie znevýhodnených skupín...), kultúra (divadelné, tanečné, hudobné, folklórne, výtvarné združenia...), deti a mládež (rodičovské združenia, mládežnícke kluby, združenia rodičov postihnutých detí...), ochrana ľudských práv (poskytovanie právnej pomoci, presadzovanie vyšších štandardov...), watchdog (monitorovanie zneužívania moci, dodržiavania ľudských práv, ohrozovanie životného prostredia, kontrola činnosti samosprávy a štátnej správy...), enviro (environmentálna politika, ochrana a obnova prírody a krajiny, ochrana a obnova verejných priestorov, environmentálna výchova), kvalita života (spotrebiteľské organizácie, skrášľovanie spolky...), hobby a trávenie voľného času (organizácie chovateľov, zberateľov, cestovateľov, fanúšikovské združenia...).
Je zrejmé, že pánovi premiérovi zrejme neležia v žalúdku športové kluby či rodičovské združenia, ale organizácie, ktoré mu hatia jeho budovateľské nápady (diaľnice a iné infraštruktúrne projekty = eurofondy = EIA = postoj environmentálnych MVO) resp. pozerajúce sa vláde na prsty. V danom prípade potom nepôjde o „kontrolu“, ale zastrašovanie, šikanu a odpratávania opozičných názorov a postojov „z cesty.“
Po štvrté: typická slovenská MVO nemá žiadneho zamestnanca a organizuje aktivity „ad hoc“ alebo má jedného zamestnanca, ktorý v nej plní funkciu dievčaťa pre všetko. V mnohých prípadoch práve títo osamelí vlci sú zdrojom nápadov či hybnou silou miestneho komunitného rozvoja.
Po piate: mimovládne organizácie akéhokoľvek typu vznikajú a riadia sa rámcami platných zákonov SR, okrem iného podávajú daňové priznania. Transparentná mimovládna organizácia pravidelne zverejňuje výročné správy, kde si ktokoľvek môže pozrieť jej zdroje financovania a vnútorne sa vysporiadať s myšlienkou ako sa v mimovládkach ľudia nabaľujú.
Po šieste: ak mám byť konkrétny a osobný, pán premiér, tak v ideálnom svete by nám napr. stopäťdesiat občanov prostredníctvom mesačného príkazu zasielalo po desať eur a činnosť organizácie, ktorú vediem, by bola finančne pokrytá a ekonomický trvaloudržateľná.
V reálnom svete je to nekonečný zápas o dostupné finančné zdroje, kde celkom prirodzene, v rámci fundraisingu, víťazia u darcov, v grantových výzvach či ako cieľová stanica 2%-nej asignácie dane témy zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí (fakt, že to akosi nie je vidieť, je škoda komentovať) . Len pre informáciu, pán premiér, v roku 2004 bol napr. pomer stredísk environmentálnej výchovy Slovenská republika / Česká republika 4 : 11, do roku 2014 sa tento pomer zmenil na 4 : 120. Prečo asi?
V ideálnom svete sa operuje priemernou mzdou v národnom hospodárstve vo výške 912 eur (2016). V reálnom svete – s vysokou školou a plným šanónom rôznych certifikátov, s vyše dvadsiatimi rokmi praxe – žijem za cca 740 eur brutto život dievčaťa pre všetko suplujúc mnohokrát prácu a povinnosti štátnych či samosprávnych orgánov, čelím priamym či nepriamym vyhrážkam typu skutok sa nestal, v osobnej pošte mi ročne pristávajú stovky e-mailov sklamaných, nasratých, podvedených ... občanov s obsahom „ ... v našej obci starosta urobil ... zasielam vám čo som nafotila ... mohli by ste nám pomôcť, lebo ...“ A „čaro“ tejto práce spočíva aj v tom, že pomôžete XY ľuďom a vždy sa dočkáte e-mailu typu „... načo sú také organizácie, keď ste neurobili, nereagovali ... udali ste nás, navrhnem vás vymazať ...“ Mimovládny sektor, aj bez Vášho plánovaného inkvizičného zásahu, pán premiér, je finančne poddimenzovaný a personálne vybrakovaný. Bez svetla na konci tunela, trebars aj toho Višňové.
Po siedme: konšpirujete, pán premiér, s tým, že mimovládne organizácie majú nejasné financovanie a pozadie. Máte pravdu! Stalo sa totiž módou skrývať politické ambície za činnosť občianskeho združenia. Aj my máme v meste jedného takého, dokonca z Vašej všeľuďovej strany SMER. Občianske združenie Ľuďom Mikuláša a ohlupujúci slogan „Mesto pre všetkých“ vytvorilo Jánovi Blcháčovi, súčasnému primátorovi mesta, v zlých časoch, mäkký mimovládny vankúšik pre šírenie vlastných politických názorov a postojov. A verte či neverte, ani Traja pátrači nenájdu na príslušnom webe čo i len náznak výročnej správy a zdrojov financovania. Ach, zabudol som, vašich ľudí sa transparentnosť netýka.
Po ôsme: tvrdíte, pán premiér, že mimovládne organizácie zasahujú do politiky, nedostali vo voľbách mandát, nenesú žiadnu zodpovednosť ... Ufff, pán premiér. A aká je tá Vaša zodpovednosť? Ak ja sľúbim vlastnej dcére vreckové, tak aj táto ústna dohoda je platná a dôjde k jej plneniu. Vy ste národu, okrem iného, sľúbili diaľnicu Košice – Bratislava do roku 2010, nestalo sa tak a život ide ďalej. Dnes časť národa ďalej ohlupujete nesplnenými a nesplniteľnými sľubmi.
Dostali ste, pán premiér, všeobecný politický mandát na správu tejto krajiny, nie na jej rozkrádanie, na politické krytie korupcie, na vyhojenie sa Váhostavu na úkor živnostníkov ... a ani na verbálnu obhajobu otvárania listových zásielok v NR SR (kompletný zoznam vašich afér Vám zrejme vedie Erik Tomáš, preto je zbytočné ich tu taxatívne vymenovávať) . Čiže, pán premiér, ak chcete niekoho kontrolovať, poúčať, nastavovať mu zrkadlo ..., tak treba začať predovšetkým od seba. Volá sa to sebareflexia.
Po deviate: žiadate finančný odpočet od mimovládnych organizácií, pán premiér? Čo tak najprv vystaviť národu konečný účet za fiktívnu činnosť tzv. sociálnych podnikov, zverejniť výšku tzv. korekcií na úkor štátneho rozpočtu z vytunelovaných projektov hradených z európskych zdrojov či vyčísliť spoločenské prínosy tzv. aktivačných prác a drobných obecných služieb vzhľadom k výške nákladov, alebo upustiť od nezmyselného rozpúšťania finančnej rezervy premiéra, ktorá by sa teraz tak šikla na povodňami sužovanom Liptove? Asi Vám totiž nedošlo, pán premiér, že kým MVO spravujú peniaze konkrétnych ľudí, nadácií a firemných darcov, a im sa aj zodpovedajú, Vy spravujete naše peniaze.
Po desiate: a snaď by už stačilo, pán premiér. Nie? Fakt ešte tri roky? No dobre. Na východe (to je tam, kde končia diaľnice) sa hutorí pošedzime, uvidzime ...