... akceptovať zmeny odohrávajúce sa mnohokrát bezprostredne pod oknami ich kancelárií, ale v mene akejsi akademickej kariéry postaviť sa za nadčasové hodnoty, aj proti politickej a developerskej mafii. Peniaze a kariéra už dávno ovládli rozum a česť mnohých otitulovaných a mediálne dehonestovaný „aktivizmus“ iba ad hoc zachraňuje nezachrániteľné ... Spoločnosť v rozklade a krajina v rozpade.
Na vznik povodní vplýva extrémne veľa faktorov ako napr. časovo-priestorový priebeh zrážok a ich intenzita, ročné obdobie, špecifické geomorfologické danosti územia, stav pôdy – lesnej a poľnohospodárskej napr. z hľadiska hrúbky aktívneho pôdneho horizontu, obsahu humusu ... , kvalita lesných porastov a to aj z hľadiska hustoty siete lesných ciest a ich stavu, charakter obhospodarovania krajiny napr. pomer trvalých trávnych porastov a zornenej pôdy v určitom krajinnom celku, druh pestovaných plodín – riedkosiaté alebo hustosiaté, stav a kvalita nelesnej drevinovej vegetácie (remízky), výskyt mokradí v území a stav inundácií potokov a riek (stupeň pozmenenia daného priestoru, úpravy a prekážky v toku ...), stupeň urbanizácie krajiny napr. rozloha pevných povrchov v obciach a mestách a prijaté kompenzačné a saturačné opatrenia, atď.
Dovolím si tvrdiť, že z hľadiska množstva zrážok, ich intenzity a časovo – priestorového priebehu nešlo v oblasti Liptova – v uplynulých dňoch - o žiadny výnimočný zrážkový úhrn. Išlo o pomaly dážď, žiadne prívaly, počas cca dvojdňového časového horizontu. Dva až päťdňové pomalé preprchávanie, ktoré je veľmi vítaným typom zrážok z hľadiska zasakovania a napĺňania podzemných kolektorov, je najoptimálnejším typom jarných a jesenných zrážok, ktoré boli v minulosti - aj na Liptove - úplne bežné. Ak v minulosti takéto zrážky v lokalitách ako Demänovská dolina či Jánska dolina nevyvolali žiadne resp. zanedbateľné škodové udalostí, je zrejmé, že o dramatickosti súčasnej situácie rozhodol významný stupeň pozmenenia krajiny v spádovej oblasti zrážok.
„Krajina je obraz ľudí, ktorí ju obývajú“ (Václav Cílek)
Je potrebné si uvedomiť, že napr. zo severnej strany Liptovskej kotliny t. j. zo zbernice Západných Tatier, kde v uplynulých rokoch neboli realizované až tak dramatické lesnícke zásahy v porovnaní s Nízkymi Tatrami, plus tu vnímam vysokú kvalitu starostlivosti o trvalé trávne porasty na parcelách severne od Liptovského Mikuláša, nedošlo k tak intenzívnemu ohrozeniu majetku obcí a štátu.
To, čo sa v ostatných rokoch odohralo v NAPANTe, tomto paškvile národného parku, nemá obdobu nielen z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, ale ani z hľadiska vodohospodárskeho, a dôvod tzv. náhodných ťažieb neobstojí. Okrem náhodných ťažieb sú v tomto území neustále „umelo“ vyvolávané a ospravedlňované ďalšie ťažobné zásahy v lesoch. Raz je to vyrúbanie ochranného pásma okolo štátnej cesty na Čertovicu, potom rozširovanie zjazdoviek, výstavba nových hotelov (rezortov) a parkovísk ... A nemá to konca. Mám za to, že činnosť (nielen) v NAPANTe je celé roky nielen v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, so základnými teoretickými východiskami pre posilňovanie ekologickej stability krajiny, ale aj s toľko proklamovaným cieľom adaptácie krajiny na postupujúcu klimatickú zmenu, ktorá bude mať v mnohých lokalitách Slovenska fatálne dopady na kvalitu života miestnych ľudí.
Myslím si, že pokiaľ severné doliny Nízkych Tatier reagovali na dvojdňový drobný a hustý dážď týmto spôsobom, obyvatelia obcí by sa mali obávať udalostí, ktoré môže vyvolať v budúcnosti intenzívna prívalová búrková činnosť v krátkom časovom horizonte, napr. 100 mm zrážok za 2 až 3 hodiny.
A potom radím len utekať ... , lebo päste krajiny budú razantné.
Súvisiace články: