Nie som notorický priaznivec poslanca Igora Matoviča. Vadí mi jeho prestrelený exhibicionizmus, prebytok tlačových konferencií namiesto tichého systémového riešenia úchytkom rozbrblaných tém, neodpovedanie na elektronický či klasický doručené listy, postrehy a dotazy ... Napriek tomu jeho ostatnému postoju ľudský rozumiem.
Každý, kto sa v minimálnej miere – v minulosti či teraz – angažoval vo veciach, ktoré nazývame verejné, má iste osobnú skúsenosť s tým, akým spôsobom na akúkoľvek kritiku, postreh, podnet, trestné oznámenie ... reaguje systém. Dotknutý spoluobčan, miestny politický guru, úrad ...
Sused vás zrejme nepochváli za oznámenie nelegálneho vypúšťania žumpy do miestneho potoka, máloktorý starosta či primátor znesie kritiku svojho pôsobenia či výhrady k hospodáreniu orgánu verejnej moci, štátna správa mnohokrát venuje viac času a energie na obštrukcie voči oznamovateľovi skutku, než riešeniu merita veci. Kauzy sa zametajú pod stôl a oznamovatelia sa rétorický metamorfujú na udavačov.
Z dobrého úmyslu vznikajú osobné animozity či skrytá nenávisť, nasledované systémovým vytesňovaním z lokálneho verejného života, ohováraním v miestnych plátkoch, televíziách vlastnených radnicami alebo ľudovou formou v krčme a kostole, prerastajúce do skutočných udaní – často nepodpísaných a bez vecného základu – smerovaných k Finančnej správe, Sociálnej poisťovni ... , v prípade vlastnenej firmy aj k iným kontrolným inštitúciám. Cieľom týchto aktov pomsty je zobrať vám čas, chuť, peniaze a budúcu odvahu, prinútiť vás zaliezť do ulity ľahostajnosti medzi státisíce občanov, ktorí sa starajú len a len o seba.
A to je len vrchol ľadovca.
Podali ste už niekedy trestné oznámenie? Nie? Tak to vyskúšajte!
MV SR, Prezídium policajného zboru, NAKA pošle vaše trestné oznámenie, aj s príslušnými prílohami, na OR PZ v okrese v ktorom pôsobia vysoko postavení predstavitelia verejnej moci na možnosť protiprávneho konania ktorých poukazujete. Celé sa to zabalí do verbálneho patosu miestnej či vecnej príslušnosti.
Iné OR PZ, ktorému zašlete vyčerpávajúci text trestného oznámenia - spolu s príslušnými prílohami - a v ktorom jasne a zreteľne uvediete „ ...o danej veci už nemám žiadne ďalšie informácie a nemám čo dodať ..., vychádzam z verejne dostupných listín, dokumentov a vyjadrení, ktoré zasielam v prílohe ...“, vás šikanózne prevoláva ako svedka pod hrozbou sankcie vo výške 1 650 € (tu si vždy spomeniem na desať rokov trvajúce obštrukcie svedkov, páchateľov a ich právnikov vo veľkých kauzách, ktorých sa zrejme sankcie netýkajú). Vyšetrovateľ toho istého OR PZ však v inej veci, ktorá sa týka vašej osoby, vydá Uznesenie „od stola“, bez vypočutia kohokoľvek. Trestné kódexy vykladané podľa toho ako sa to hodí.
V dymovom opare sloganov „ ... skutok nie je trestným činom, lebo ... skutok je trestným činom, ale páchateľ je neznámy ... skutok je trestným činom, páchateľ je známy, ale vec je premlčaná ...“, vám vyzváňa po nociach telefón a po prebratí hovoru sa v slúchadle nikto neozýva, dostávajú sa k vám dvojzmyselné odkazy, chodia k vám na výzvedy „aké kroky idete ešte učiniť“ v príslušnej kauze „akože priatelia prechádzajúci náhodou okolo“ ...
Ak ma miera neriešenia problémov a záujmu o osobu oznamovateľa - na miestnej úrovni - tento rozmer, aká je asi miera zastrašovania, ovplyvňovania, podplácania ... vo vysokej politike?
Žijeme v krajine, v ktorej mnohí pokladajú správanie sa poslanca NR SR Igora Matoviča za hodné psychiatrického pacienta. Títo kritici a glosátori sa však nezaoberajú tým, aký systém a aké metódy práce dohnali pomerne mladého človeka k prepáleným reakciám, k pocitu bezmocnosti a ohrozenia života?
Existuje staré indiánske príslovie: „Neposudzuj nikoho, ak si nekráčal v jeho mokasínach aspoň míľu.“ Pasívnym občanom, ktorí sa v živote nepostavili za jediného človeka a nevystúpili proti jedinému aktu Zla – na lokálnej, regionálnej či národnej úrovni, ktorým pre život stačí mentálna klietka práce, rodiny, tureckých telenoviel, nekonečných domácich brakových seriálov či reality show, nie je možné vysvetliť, akými metastázami je prerastená slovenská spoločnosť. Pri čipsoch a televízii nejde o nič, pri obrane pravdy a slobody môže ísť aj o život.