Šopkizmus

Autor: Rudolf Pado | 1.8.2017 o 12:58 | (upravené 10.8.2017 o 14:39) Karma článku: 11,49 | Prečítané:  8453x

Šopkizmus je slovenská ochranárska ideológia, ktorej filozofickým základom je účelové potláčanie všeobecných občianskych práv - vo vzťahu k životnému  prostrediu - v prospech privilegovaných jednotlivcov a skupín obyvateľstva. 

Čelovky sťaby pozičné svetlá vesmírnych korábov pretínajú tmu.  Stovky párov nôh náhlivo kmitajú horským chodníkom. Vertikály mimo značených ciest v najprísnejšom stupni ochrany. Spotené telá, do prasknutia napnuté lýtkové svaly, pulzy na hrane prežitia ...  Polnoc na spadnutie.  95 km / 5 470 m prevýšenia.  1 500 dvojíc.  Česká republika. Moravsko – sliezske Beskydy. CHKO Beskydy. „Beskydská sedmička,“  extrémny prechod.         

Slovenská republika. Nízkotatranská  stíhačka. Z ostatnej tlačovej správy organizátorov:  „Najsilnejším príbehom tohto roka je zmena trasy Šumiac > Kráľova hoľa, ktorú nariadila správa národného parku ako prevenciu erózie chodníka a ochranu svišťov. Je to príbeh silnej disproporcionality a diskriminačného prístupu NAPANTu. Na jednej strane sa ťažia ťažkou technikou stáročné pralesy, avšak prebehnutie chodníkom 50-200 ľuďmi na Kráľovu hoľu po turistickom chodníku je problém, pričom v ten istý deň sú tam autami, mikrobusom a áviou vyvážaní účastníci folklórnej slávnosti. V neposlednom rade sa koncom júna sa konajú hromadné preteky práve na modrej značke od Šumiacu cez Predné sedlo, avšak tu miestnym organizátorom nikto trasu nemení, čo považujeme za diskrimináciu. Ako arogantný prejav moci a veľkú nespravodlivosť to cítia aj pretekári. Pritom ide o ľudí, ktorí sú pre ochranárov prirodzenými spojencami v obrane prírody pred skutočnými nepriateľmi.“

Pamäť človeka selektuje a vytesňuje. Už máloktorý občan SR si spomenie na to, aké politické kroky a vyhlásenia nasledovali po veternej udalosti z dňa 19.11.2004, ktorá zasiahla nielen územie Tatranského národného parku. A takmer nikto si už nespomenie na prvé zasadnutie Vládneho výboru  pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.12.2004, na ktorom bol za tajomníka zvolený Ivan Štefanec a do sveta išlo mediálne posolstvo:  „Kalamita v Tatrách nebude zneužitá na zmenšovanie rozlohy chránených území ... tam kde rástol les, bude les opäť.“

Pár rokov na to sa tatranské svište – s údivom a zdesením v očiach – pozerali na štiepkovanie kosodreviny  nad Tatranskou Lomnicou. Nebudeme predsa lipnúť na detailoch ...  

A práve v detailoch a v politickej  ohybnosti Štátnej ochrany prírody SR sa rozpúšťa principiálnosť akýchkoľvek ochranárskych snažení a relativizuje sa dopad jednotlivých skutkov a činností na predmet ochrany.

To čo prinášajú denno – denne  médiá je len malá ukážka štátneho ochranárskeho marazmu, v ktorom nezainteresovaný čitateľ len veľmi ťažko identifikuje existujúce prepojenia medzi štátnou správou životného prostredia t. j. okresnými úradmi – odbormi starostlivosti o životné prostredie, ŠOP SR, tzv. vedeckou mafiou (aj odtiaľ prúdia do systému posudky, ktorých autori by si zaslúžili odobratie akademického titulu)  a mašinériou firiem zrodených vo finančne výživnom prostredí EIA.     

6 700 ha lesov NAPANTu je preč. Lebo „zlatý brouk“  ...

Jasná chystá ďalšiu nádrž na zasnežovanie (mimochodom, podľa záverečného stanoviska EIA mala predsa postačovať  kapacita akumulačnej nádrže Biela Púť).

Ďalší „rezort“ v ústi Demänovskej Doliny.   

Autá pod Malým Fatranským Kriváňom.

Asfaltky, pardon protipožiarne cesty, vybudované z tunelovaných eurofondov,  pretínajúce a fragmetujúce lesné porasty.     

Národné parky ako motokrosové strediská.   

Postupné metastázovanie  „reštauračných služieb“  do chránených území - napr. v Gaderskej  doline - v gescii postavičky establishmentu.

 , nie sú jasnou správou o konci sveta, iba jasným dôkazom toho, že ochrana prírody na slovenský spôsob je na svetelné roky vzdialená od princípu  padni komu padni.

NAPANT. Chopok - sever. Zničený kameňmi vykladaný turistický chodník budovaný generáciami dobrovoľníkov a kľukatiaca sa široká čiara tzv. odjazdovej trate.  

Všetko ostatné sú len kecy určené prostoduchým  občanom, ktorý v živote nenavštívili principiálne riadený národný  park v ktorom sa odborný názor nedá kúpiť a ani prikázať zhora, a nemajú potuchy o tom, čo v 21. storočí znamená  realizovať modernú ochranu prírody v prospech všetkých ľudí.

Na Slovensku sme vybudovali ŠOPkizmus.  Ochranársku ideológiu, ktorej filozofickým základom je účelové potláčanie všeobecných občianskych práv - vo vzťahu k životnému  prostrediu - v prospech privilegovaných jednotlivcov a skupín obyvateľstva.

V zmysle tejto ideológie hrozí naivnému cyklistovi – przniteľovi NPR Devínska Kobyla – sankcia stopäťdesiat eur, ale majiteľom inflačne rozdávaných bumašiek na vstup motorovým vozidlom do chránených území nehrozí nič. 

Táto ideológia vás represívne zožuje, ak sa vo vyšších stupňoch ochrany pokúsite čosi odtrhnúť, vypíliť, vykopať ... , lebo rozrušovať pôdy kryt, poškodzovať  porasty bylín, krovín a stromov je možné len vo veľkom.

Nositelia tejto ideológie pokladajú za škodnú jedinca z rodu cyklistov mimo značených cyklochodníkov, v danom prípade v prostredí lesných zvážnic. Tento zerodovaný kus zeme v lese je určený k výhradnému užívaniu lesnými kolesovými traktormi  a minimálne dvadsať tonovými kamiónmi.

Šopkizmus nedovoľuje sprístupniť desiatky ďalších tatranských vrcholov  pre vysokohorskú turistiku nakoľko by sa tým narušil vodcovský biznis niekoľkých tatranských rodín.

V mene tejto ideológie nie je možné na hrebeň Nízkych Tatier pustiť napr. tisíc bežcov ("Nízkotatranská stíhačka" mala požiadavku len na 200 ľudí), aby sa tým nenarušila pokojná práca buldozérov  a prelety vrtuľníkmi.

Aj preto je v nemorálnej krajine, plnej štátnych ochranárskych inštitúcii (štátna správa životného prostredia, ŠOP SR, SAŽP, SIŽP ...) so stovkami zamestnancov, s obrovskými výkonnostnými a hodnotovými rezervami, myšlienka zriadenia prírodnej polície,  iba ďalším pokusom o zakrytie skutočnej podstaty problému.         

NAPANT. Pohľad zo Sinej. Aj tejto časti Nízkych Tatier prebieha úspešný boj s lykožrútom ... , ani strom nazmar!

 

P.S:

OZ TATRY sa snaží monitorovať  dianie v životnom prostredí, a to na lokálnej i celoštátnej úrovni. Chceme, aby naša práca nebola závislá od nesystémových a často pre kritické mimovládne organizácie nedostupných grantových výziev. Každý občan či slušná firma, ktorá je stotožnená s našou víziou ochrany životného prostredia, nám môže pomôcť vybudovať finančnú nezávislosť formou mesačného finančného daru vo výške, 5, 10, 15 ... eur. Všetky informácie k zadaniu trvalého mesačného  príkazu nájdete tu. ĎAKUJEME.

 

 Doplnené dňa 07.08.2017:

- Čudná zmluva z envirorezortu za státisíce

- Najvyšší súd zabrzdil developerov na Štrbskom Plese: Z Tatier sa stáva lunapark, varoval    

 

Doplnené dňa 10.08.2017:

Vedenie ŠOP SR zaslalo všetkým zamestnancom e-mail, ktorým reagovalo na blog Čudná zmluva v envirorezorte za státisíce:

Kolegyne kolegovia, vzhľadom na situáciu je zrejme potrebná moja reakcia.
Takže tu je...

Vo všeobecnosti možno povedať, že pre každého z nás je dôležité sledovať
veci verejné,  zvlášť, keď sa nás priamo dotýkajú. Preto som osobne vďačný
kolegovi Martinákovi, že ten článok našiel a vskutku promptne ho poslal
každému zamestnancovi organizácie. V záujme nás všetkých chcem veriť že po
internete nesurfoval v pracovnom čase...
V súvislosti s predmetným článkom sme dostali otázky od redaktora z
denníka N, na ktoré som pripravil návrh odpovede a tie som zaslal na MŽP.
Otázky aj odpovede sú v prílohe tohto mailu. V texte odpovede sú uvedené
hlavné dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli pristúpiť k podpisu takejto
dohody. Nič iné za tým nie je. Určite nie znôška poloprávd, prekrútených
faktov a nezmyselných konštrukcií uvedených v článku. Starší zamestnanci
vedia, že Uhrín a niekoľko ďalších svojho času opustili organizáciu
nedobrovoľne. V jeho prípade došlo o.i. k porušeniu zákona. Taktiež viem
od kolegu ,ktorý situáciu riešil, ze Uhrínovo meno sa spomínalo v
súvislosti s nelegálnym obchodovaním chráneného živočícha. ŠOP musela
zasiahnuť, čo ako vieme taktiež neprispelo k zlepšeniu vzťahu Uhrin vs.
ŠOP a to je cítiť aj z kontextu článku. Vo všeobecnosti je oveľa ľahšie
kopať/kritizovať, ako zmysluplne riešiť a fungovanie Uhrína (a ďalších) v
systéme je o to jednoduchšie.
Ale vyriešime to inak. V priebehu krátkej doby dostanú riaditelia
organizačných jednotiek výzvu na zasielanie tém, ktoré chcú riešiť na
veľkej porade. Zmluva môže byť jedna z nich. Plánujem zavolať zástupcov
KCZS a predviesť techniku, ktorou budú robiť strážnu službu. Určite bude
priestor na otázky a diskusiu a samozrejme môžeme sa porozprávať aj o
číslach.
Do budúcnosti by som bol ale rád, ak by sa problémy prestali riešiť tak,
ako v tomto prípade, či zneužívaním FCB – toto by nás nemalo byť hodno. Ak
vieme o probléme, riešme ho cez nadriadených, či priamo u mňa – osobne si
s každým veci rád prediskutujem – verím že konštruktívna diskusia nás
posúva dopredu.

A Michal, ŠOPka už pár rokov nie je až taka chudobná – aspoň to dokazujú
čísla ktoré mam rozdelené po jednotlivých rokoch za jednotlivé organizačné
jednotky – míňame 3 až 4x viac ako za predchádzajúce roky, u niektorých
správ je to naozaj zaujímavý nárast. Ale aj toto bude predmetom
pripravovanej porady...

Váš MB

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?