Euráče za národné parky?

Autor: Rudolf Pado | 21.8.2017 o 6:00 | Karma článku: 4,97 | Prečítané:  404x

Platenie vstupného do národných parkov je ekonomickým a čiastočne aj regulačným opatrením vo vyspelých štátoch sveta. V krajine rozdrobených majetkových pomerov, zlých medziľudských vzťahov a prvoplánového upriamenia sa na osobný

... zisk, však môže byť značne problémové.     

Analytický tím IEP komunikoval na verejnosti, že zavedenie vstupného do národných parkov by generovalo cca 6 mil. eur ročne pre ŠOP SR, čo by – okrem iného – riešilo postupný výpadok príjmov z eurofondov určených na ochranu prírody a krajiny.    

Pozrime sa na túto myšlienku aspoň v niekoľkých bodoch.

Z Výročnej správy ŠOP SR za rok 2015 je zrejme, že táto príspevková organizácia hospodárila v danom roku - na výdavkovej strane - s rozpočtom 27 461 184 €, z toho pochádzalo 7 903 682 € z rozpočtu rezortu a 19 557 502 € z iných zdrojov (vlastné zdroje, štrukturálne fondy, LIFE projekty, Environmentálny fond ...).  Výber zo vstupného  do chránených území by teda saturoval cca 22 % výdavkovej časti ročného rozpočtu ŠOP SR, ak by vôbec skončil v pokladni tejto organizácie.  

Rozdrobenosť majetkových pomerov v SR a existencia chránených území na pozemkoch súkromných vlastníkov (urbárov, komposesorátov ...), s minimálnym posunom v oblasti dohodnutia sa  (zonácia TANAPu  sa pripravuje už viac ako desať rokov), robí z témy vyberania vstupného do prírodne cenných území len tému filozofických úvah. V už spomínanom TANAPe celú myšlienku ešte viac komplikuje dvojvládie – nemajúce obdobu nikde vo svete – existencia dvoch subjektov uzurpujúcich si nárok na rozhodovanie: ŠOP SR – Správa TANAPuŠL TANAPu. 

„Kto bude predmetný poplatok vyberať? Na koho účte zinkasované  finančné prostriedky skončia? Ako transparentne sa tento príjem bude využívať? ...,“ sú otázky, ktoré by mali zaujímať každého návštevníka národného parku.              

Príklad z NP Slovenský raj, kde sa vstupné už dlhodobo vyberá formou „návštevného lístka“poplatkový bordel v počiatkoch tohto zámeru a deklaratívne konštatovanie na internetovej stránke ŠOP SR – Správy NP Slovenský raj „...  starostlivosť a údržba o uvedené technické zariadenia  je v kompetencii obcí, ktoré ich vlastnia a pri vstupe do územia vyberajú od návštevníkov poplatok za ich použitie  ...“, veľa svetla a optimizmu do problematiky nevnášajú.  Zúžiť ochranu prírody  na údržbu zariadení je - podľa môjho osobného názoru -  trochu mimo ekonomických úvah IEP o financovaní ochrany prírody a krajiny.  

Napriek enormnej návštevnosti roklín Slovenského raja nikde na internete nenájdete nielenže ekonomický odpočet príjmov a výdavkov (konkrétny a rozpočtovaný účel využitia) zo vstupného, ale nenájdete odpoveď na základnú otázku: aký podiel z tohto finančného balíka napokon skončí pri  štátnych ochranároch?  

Aj pri ideálnom výbere 6 mil. eur ročne zo vstupného v prospech ŠOP SR ostatne záhadným – aspoň pre túto chvíľu - mechanizmus jeho delenia. Netuším totiž, ako podrobne sú autori štúdie oboznámení s návštevnosťou (a tým aj potenciálnym výberom zo vstupného) v každom z deviatich národných parkov.  

Pri výbere systémom „čo zinkasuješ to ti ostane“, by sme mali nadštandardne bohatý TANAP , NP Slovenský raj a PIENAP, NAPANT by ako tak podojil oblasť Chopku zahŕňajúcu aj nástupne  doliny medzi Liptovským Jánom a Demänovskou dolinou plus Donovaly a okolie,  NP Malá Fatra by bol viac – menej odkázaný na príjmy z oblasti Terchovej a blízkeho vrcholového hrebeňa. V Malej Fatre by cvengali euráče predovšetkým na strane Turca (Blatnická dolina, vrcholy ako Tlstá, Ostrá ...). Aký príjem by však mali skoro ukrajinské Poloniny, návštevníkmi nedocenený Slovenský kras (turizmus zúžený na jaskyne a oblasť Zádielskej doliny) či prázdna a medveďmi obľúbená Muránska planina? Dotovali by ekonomický silnejšie národné parky tie menej solventné?                                  

Ak by sa podarilo nájsť odpovede na vyššie uvedené kľúčové otázky, ostalo by už len zopár maličkosti. Nájsť rovnováhu medzi priemerným ekonomickým príjmom obyvateľa Slovenska, najmä citlivých skupín ako rodiny s deťmi,  dôchodcovia, študenti, nízkopríjmoví občania   ... a výškou vstupného,  nájsť prijateľnú úmeru medzi jednodňovým turistom a turistickým fanatikom realizujúcim napr. deväťdesiat výletov ročne, a to v rôznych lokalitách - národných parkoch - SR, atď.      

A možno otvoriť Pandorinu skrinku úvah, ktoré sa okamžite stretnú s náležitým odporom: o spoplatnení automobilov, ktoré prejdú hranicou národného parku ignorujúc napr. trávou zarastajúce záchytne parkoviská (to bolo v minulosti slov ...)  v podhorí TANAPu  či zdanením (daň z ubytovania nie je daňou v prospech ochrany životného prostredia) podnikateľov pôsobiacich na území národných parkov a využívajúcich prírodné prostredie na ktorého vzniku sa nepodieľali, iba ho bezplatne exploatujú. 

 

P. S:

OZ TATRY sa snaží monitorovať  dianie v životnom prostredí, a to na lokálnej i celoštátnej úrovni.  Chceme, aby naša práca nebola závislá od nesystémových a často pre kritické mimovládne organizácie nedostupných grantových výziev. Každý občan či slušná firma, ktorá je stotožnená s našou víziou ochrany životného prostredia, nám môže pomôcť vybudovať finančnú nezávislosť formou mesačného finančného daru vo výške, 5, 10, 15 ... eur. Všetky informácie k zadaniu trvalého mesačného  príkazu nájdete tu. ĎAKUJEME.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.


Už ste čítali?