ČHMÚ zverejnil výsledky štúdie realizovanej v rokoch 2013 až 2016 a zdvihol varovný prst: Podzemné vody v ČR sú znečistené nebezpečnými pesticídmi, na niektorých miestach v stonásobných prekročeniach limitných hodnôt, a náprava môže stáť miliardy.
Na zverejnené výsledky štúdie reagovalo aj Sdružení oboru vodovodů a kanalizací ČR (SOVAK).
Dotačná politika EÚ, verejný záujem zúžený len na ekonomický profit a minimálny ohľad poľnohospodárskych subjektov na vplyv vlastnej činnosti na krajinu, biodiverzitu a ľudské zdravie, spôsobili, že ČR sa stala európskou veľmocou v pestovaní tejto žltej plodiny. Podľa dostupných zdrojov sa repka v ČR pestovala skoro na 20 % výmery ornej pôdy (v ostatných rokoch mierny pokles), v SR na 8,81 % (cca 120 000 ha, 9. miesto v EÚ, časť produkcie v biokvalite), pri priemere v rámci EÚ 4,60 % osevnej plochy.
Pestovanie repky olejnej má vplyv na eróziu a povrchový odtok, extrémne vyčerpáva pôdu (pestovanie na tých istých parcelách sa neodporúča vo frekvencii nižšej než raz za 4 roky), je agrotechnický náročne z hľadiska hnojenia (na výnos 3,5 až 4 t / ha je potrebné dodať 150 – 180 kg / dusíka, 40 – 50 kg horčíka, 2 – 4 kg bóru) a intenzívneho chemického ošetrovania porastov.
Tieto agrochemikálie a prípravky na ochranu rastlín sa splachmi, presakovaním a veterným rozptylom dostávajú do vodných zdrojov a do okolitej bioty.
Postreky repky olejnej majú preukázaný vplyv na včelstvá. Napr. pri výskumnej aplikácii prípravku na ochranu porastu proti blyskáčikovi v dávke 48 g/ha a predpokladanej kontaminácií peľu 1/10 aplikovaného množstva, pri donáške 1 kg peľu do úľa, sa zistilo, citujem: „Prvé negatívne prejavy sme pozorovali po 5 dňoch, kedy včely už mali nekoordinované pohyby, triasli sa na pláste, neskôr padali do podmetu na podložku na chrbtovú časť, nožičky mali hore a triasli nimi. Okrem negatívneho dopadu na dospelé včely, konzumácia kontaminovaného peľu a prenos do kŕmnej kašičky, ktorá potom tvorila výživu lariev , sa prejavila aj na plode. Imága, ktoré sa vyliahli, zo zaviečkovaného plodu na začiatku pokusu, boli bez viditeľného poškodenia, ich správanie bolo v norme. Ale neskôr, keď konzumovali aj kontaminovaný peľ, postupne sa začali aj u nich prejavovať negatívne účinky -strata koordinácie a postupná paralýza nožiček, výpadok na podložku. Z otvoreného plodu, ktorý bol už kŕmený kašičkou aj s kontaminovaným peľom, sa liahli imága poškodené – prehrýzli viečko bunky, ale nemohli sa dostať vonku, mali poškodené nožičky, mnohé aj celé bruško.“
Iné štúdie poukazujú na hynutie hospodárskych zvierat, vplyv na zmenu správania sa voľne žijúcich živočíchov či možný účinok niektorých pesticídov na vývoj mozgu a zvyšovanie rizika autizmu.
Semeno repky olejnej obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá je nenasýtenou mastnou kyselinou, a ktorá má rôzne negatívne účinky na živočíšny organizmus. U pokusných zvierat, ktoré boli kŕmené stravou bohatou na kyselinu erukovú bolo dokázané riziko poškodenia myokardu, pečene, narušenie oxidatívnej fosforylácie a negatívne pôsobenie na rast mláďat. Pre potravinárske účely sa preto pestujú odrody repky olejnej bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov v semene, tzv. dvojnulové odrody.
Nezanedbateľný a neskúmaný je aj vplyv extrémnej rozlohy porastov repky a s ňou spojený intenzívny prenos peľu, často kontaminované postrekmi, na vznik alergii.
Neobviňujme však repku, kukuricu ...
Za všetkých rozumných ľudí to azda najlepšie vystihol Radek Holomčík z Juhomoravského kraja, ktorý reagoval na zistenia ČHMÚ: „Ani repka, ani kukurica vodu neotrávili. Otrávil ju bezprecedentný stret záujmov, ktorý postavil poľnohospodársku politiku na hlavu a umožňuje, aby sa prehliadala devastácia pôdy a krajiny.“
