Uhlie nad ľudí, zdravie, kúpele ...

Autor: Rudolf Pado | 12.10.2017 o 15:45 | (upravené 20.10.2017 o 12:41) Karma článku: 6,51 | Prečítané:  659x

Sme nesmierne bohatá krajina. Nemáme síce na efektívne a na klienta orientované zdravotníctvo, kreatívne školstvo a dôstojnú starobu, ale politikom akosi neprekáža predražená výstavba III. a IV. bloku v Mochovciach, 

... kde sme z projektovaných 2,8 miliárd už za hranicou piatich či ekonomický, sociálny a environmentálny nezmysel v podobe podpory ťažby nekvalitného hnedého uhlia v Novákoch. To všetko predsa zaplatí občan – v dotáciách a v cenách energií.

Máloktorý obyvateľ Slovenska sleduje zápas bojnických kúpeľov s Hornonitrianskymi baňami Prievidza „o vodu“, rovnako ako nesledoval prevádzkový  pokus – na životnom prostredí a ľuďoch – v elektrárni Nováky. Preto ani netuší o prebiehajúcom pripomienkovaní zverejneného zámeru „Exploatácia uhlia v 12. ťažobnom poli DP Nováky I“ (publikované dňa 12.04.2016, proces pripomienkovania opätovne otvorený dňa 26.09.2017), ktorým sa    Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., pokúšajú x-tý krát vzkriesiť, s požehnaním premiéra, zdochýnajúce a neperspektívne slovenské hnedouhoľné baníctvo.     

Niekoľko faktov a poznámok k tomu čo čaká a neminie obyvateľov hornej Nitry, pokiaľ sa tento ušľachtilý zámer bude realizovať:

Navrhovateľ – Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., (ďalej len HBP) predpokladá ťažobné práce  v rokoch 2023 – 2034 (11 rokov), navrhnuté v troch variantoch, v rozsahu od 5 755 000 t až po 9 406 000 t (523 181 t /rok až 855 090 t /rok), ktoré sa budú realizovať cca na 3 056 ha a vyžiadajú si preložky významných líniových prvkov miestnej infraštruktúry (rieky Nitra, železničnej trate na úseku Nováky s jej napojením na železničnú vlečku VOP Nováky, vysokotlakového plynovodu, metalického kábla  ŽSR, optických káblov Orange a Slovak Telekomu, elektrického vedenia VNN).         

Rieka Nitra je súčasťou povodia Dunaja. Spadá preto pod Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja z roku 1994. Slovenská republika je tiež signatárom Dohovoru UNECE o vode z roku 1992. 

12. ťažobné pole je plánované na území ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach a Kúpele Bojnice majú k publikovanému zámeru zásadné výhrady. 

Ťažba a spaľovanie uhlia ohrozuje dosiahnutie klimatických cieľov EÚ a Parížskej dohody. Inštitút environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR a Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR konštatujú v revízii výdavkov na životné prostredie z júla 2017, že utlmenie ťažby hnedého uhlia a lignitu by znížilo emisie CO2 o 5 percent. 

Žiadny iný zdroj energie neprodukuje toľko skleníkových plynov ako uhlie. V roku 2013 malo celosvetovo na svedomí 15,5 miliárd ton emisií CO2. To zodpovedá približne 43 percentám všetkého vypusteného oxidu uhličitého a viac ako štvrtine všetkých emisií skleníkových plynov. Rozširovanie ďalšej ťažby ako je uvedené v zámere HBP od roku 2023 do roku 2034 preto výrazným spôsobom podkopáva snahy o dosiahnutie klimatických a energetických cieľov pre rok 2030.

Predkladaný zámer HBP neobsahuje údaje o dopadoch spaľovania vyťaženého lignitu na zdravotný stav obyvateľstva.

Inštitút environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR a Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR konštatujú v revízii výdavkov na životné prostredie z júla 2017, že postupné utlmenie výroby elektriny z uhlia prinesie zdravotné úžitky vo výške 500 mil. eur ročne a nižšie výdavky pre odberateľov elektriny o 100 mil. eur ročne.  Z monitorovaných priemyselných firiem ENO spaľujúce domáce hnedé uhlie produkuje až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc.

Štúdia v prestížnom lekárskom časopise The Lancet konštatuje, že výroba 1 584 GWh elektriny z lignitu, teda toľko ako sa ročne vyprodukuje v ENO, má vo všeobecnosti za následok približne 51 úmrtí, 472 závažných ochorení a 27 998 ľahkých ochorení.  Môžeme preto približne odhadnúť všeobecné následky zo znečistenia ovzdušia výrobou elektrickej energie z vyťaženého lignitu. Schválenie:

- Variantu 1 by viedlo k 254 úmrtiam, 2 357 závažným ochoreniam a 139 841 ľahkým ochoreniam;

- Variantu 2 by viedlo k 199 úmrtiam, 1 849 závažným ochoreniam a 109 720 ľahkým ochoreniam;

- Variantu 3 by viedlo k 155 úmrtiam, 1 442 závažným ochoreniam a 85 561  ľahkým ochoreniam.

Ďalší problém predstavuje rádioaktivita – hnedé uhlie obsahuje urán, thorium a rádioaktívne izotopy draslíka. Rádioaktívne látky sa dostávajú do ľudského organizmu už pri ťažbe uhlia a v koncentrovanej forme sú prítomné v emisiách po jeho spaľovaní, čím ľudí vystavujú dlhodobému pôsobeniu a riziku vážnych ochorení. V okrese Prievidza bol v roku 2010 vyšší počet ochorení na zhubné nádory o 21% u mužov a 20% u žien v porovnaní s priemerom SR.

Ťažba uhlia a lignitu v SR mala najvyšší počet novopriznaných chorôb z povolania zo všetkých ekonomických činností za posledné 3 roky (2014 - 2016) spolu ako aj za jednotlivé roky 2015 (37 prípadov) a 2016 (38 prípadov).  V priemere ide o 39 novopriznaných chorôb z povolania ročne.

HBP uvádza v predloženom zámere staré čísla nezamestnanosti v okrese Prievidza (13,9 % z roku 2013), namiesto súčasnej úrovne 9,09 % (2016), ďalej uvádza, že „Priamo zamestnávajú približne 4 000 zamestnancov,“ pričom vo finančnej správe z roku 2015 je uvedené, že v priemere HBP zamestnávalo 3 486 osôb vrátane 92 kvalifikovaných rumunských baníkov.  

Vzhľadom na zastaralosť elektrárne Nováky, ktorej bloky ENO B 1 a 2 z roku 1964 v roku 2016 nedokázali vyprodukovať zadaný objem elektrickej energie v súlade s emisnými kritériami EÚ kvôli poruchám.  Samotný  navrhovateľ v zámere uviedol: „Veľký podiel na pomerne vysokej úrovni znečistenia v tejto oblasti má nízka kvalita palivovo-energetických zdrojov. Využívané uhlie, obsahuje okrem síry najmä arzén. Ovzdušie v okrese Prievidza patrí medzi najznečistenejšie v celom trenčianskom kraji. Celá oblasť Hornej Nitry bola v zaradená vyhláškou MŽP SR č. 112/1993 Z.z. medzi oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia (v súčasnosti je cit. vyhláška zrušená a nahradená zákonom č. 478/2002 Z.z. o ovzduší). Hornonitrianska oblasť je zaťažená imisiami SO2 a arzénom zo spaľovania hnedého uhlia (novácke hnedé uhlie obsahuje 0,04 % As).“

Povolenie ďalšej ťažby hnedého uhlia a lignitu len zhorší súčasný stav a môže viesť k takým problémom s jeho spaľovaním, aké nastali v zime 2016-2017.  HBP začalo od 7. Novembra 2016 kvôli poruchovosti elektrárne ENO spaľovať uhlie v rámci tzv. „prevádzkového pokusu“ v odstavenom treťom bloku, ktorý nespĺňa emisné normy EÚ. V januári 2017 SE požiadali HBP o bezodkladné zastavenie prevádzkového testovania v treťom bloku kvôli zhoršenej kvalite ovzdušia. HBP ho ukončili 28. februára 2017. Aj napriek tomu, že HBP takto spálili približne 200 000 ton hnedého uhlia, v roku 2016 sa SE a HBP nepodarilo vyprodukovať množstvo elektrickej energie zadané nariadením od MH SR. Minister životného prostredia listom informoval primátora Partizánskeho, že dosiahnutá úroveň emisií oxidu siričitého počas „prevádzkového pokusu“ prekračovala úroveň emisného limitu desaťnásobne.

Navyše podľa ministra hospodárstva Petra Žigu „útlm baníctva je na Slovensku neodvrátiteľný“  a je pripravený diskutovať aj o tom, že by sa uhlie prestalo dotovať cez ceny elektriny prípadne skôr než v roku 2030, napríklad v roku 2025.  Žiga podmieňuje takéto úvahy tým, že treba mať "jasnú cestovnú mapu, aby sme vedeli povedať, že ak áno, tak akým spôsobom a kedy" takúto zmenu uskutočniť. „Môžeme povedať: Hornonitrianske bane... keď to zavriete do roku 2025 alebo 2021, môžete čerpať také peniaze, také fondy, také granty, tu zamestnať ľudí. Je tam viacero možností, nehovorím, že nejaké konkrétne, ale už sa tým zaoberáme...“

Inštitút environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR a Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR konštatujú v revízii výdavkov na životné prostredie z júla 2017, že postupné utlmenie výroby elektriny z uhlia prinesie zdravotné úžitky vo výške 500 mil. eur ročne a nižšie výdavky pre odberateľov elektriny o 100 mil. eur ročne. 

Existuje predpoklad, že ďalšie rozširovanie ťažby po roku 2023 by vyžadovalo investície v desiatkach až stovkách miliónov eur do obnovy alebo výstavby novej tepelnej elektrárne na (spolu)spaľovanie fosílnych palív, čo je v ostrom rozpore s klimatickými, energetickými a recyklačnými cieľmi EÚ a napĺňaním záväzkov Parížskej dohody.

Útlm hnedouhoľného programu z ekonomických, klimatických, sociálnych aj strategicko-politických dôvodov nie je preto otázkou možností ale času.

(blog je redukovanou časťou stanoviska Priateľov Zeme – CEPA a ďalších mimovládnych organizácii, ktoré predkladáme k zámeru, občania môžu pripomienky k zámeru zasielať na adresu: Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Odbor environmentálneho posudzovania, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava)

 

 

P. S:

OZ TATRY sa snaží monitorovať  dianie v životnom prostredí, a to na lokálnej i celoštátnej úrovni.  Chceme, aby naša práca nebola závislá od nesystémových a často pre kritické mimovládne organizácie nedostupných grantových výziev. Každý občan či slušná firma, ktorá je stotožnená s našou víziou ochrany životného prostredia, nám môže pomôcť vybudovať finančnú nezávislosť formou pravidelného mesačného finančného daru vo výške, 5, 10, 15 ... eur. Všetky informácie k zadaniu trvalého mesačného  príkazu nájdete tu. ĎAKUJEME.   

OZ TATRY bolo taktiež zaregistrované ako prijímateľ asignácie dane za rok 2017  (daňové priznania a ročné zúčtovania v roku 2018) na Notárskom úrade v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája č. 54, dňa 10.10.2017, a to notárkou JUDr. Milenou Geškovou.

 

Doplnené dňa 20.10.2017:

-O rozšírení ťažby uhlia sa rozhodne do 4 mesiacov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.

AUTO

Na vjazde do Bratislavy sa tvoria kolóny

Zdržanie je na viacerých miestach vyše polhodinové.


Už ste čítali?