reklama

Výzva na odstúpenie riaditeľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky

Systém Šopkizmu fungujúci na princípoch alibizmu, falošnej solidarity, vynútenej mlčanlivosti, akože ochrany prírody a krajiny, odmeňuje lojálnych a tvrdo trestá vybočujúcich z radu. Preto každý neanonymný hlas

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

- prenikajúci z útrob tohto neprehľadného a neefektívneho prostredia - má cenu zlata.

Bežná verejnosť ani netuší aký rozľahlý je Matrix jednotlivých inštitúcií štátu, ktorých zamestnanci majú ochranu a tvorbu životného prostredia - v daňovými poplatníkmi - zaplatenej náplni práce.

OÚ – odbory starostlivosti o životné prostredie, Slovenská agentúra životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Štátna ochrana prírody SR sú stovky zamestnancov a desiatky miliónov eur každoročne vynaložených (nielen) zo štátneho rozpočtu, ktorých výsledkom by mala byť krajina bez nelegálnych skládok odpadov, šíriacich sa inváznych druhov rastlín či s národnými parkami nepodobajúcimi sa na kôlňu s drevom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Namiesto toho tu registrujeme cirkus v Tatráchneefektívnu a predraženú environmentálnu výchovuštiepkovanie krajiny pod dohľadom úradov, zabíjanie riek malými vodnými elektrárňami, drancovanie lesov, patologické neplnenie si povinnosti v spojitosti napr. s nelegálnymi skládkami odpadov, účelové a nedôvodné rušenie maloplošných chránených území pod tlakom miestnych developerov ... 

Všetci rozhľadení občania uvedené registrujú, len inštitúcie za to zodpovedné ostávajú naďalej slepé a hluché. A iba raz za čas sa nájde niekto – kto z neprehľadného bludiska predstieranej ochrany životného prostredia vystrčí hlavu – a prehovorí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes zaznieva hlas Mgr. Andreja Kovarika, pracovníka Správy CHKO Dunajské luhy - pracovisko Bratislava, ktorý zverejnil Otvorený list zamestnanca a výzvu na odstúpenie generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR:“ 

Na základe už medializovaných pochybení Štátnej ochrany prírody, šikany zamestnancov zo strany vedenia organizácie ako aj ďalších v otvorenom liste popísaných pochybení, vyzývam týmto listom generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody, aby zo svojej funkcie odstúpil.

Na základe šikanóznych pokarhaní zo strany generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) za takzvané porušenia pracovnej disciplíny zasielam túto verejnú odpoveď na tieto krivé obvinenia. V prvom pokarhaní som mal porušiť pracovnú disciplínu účasťou na pracovnom stretnutí k Národnému parku Podunajsko na ministerstve životného prostredia. V druhom prípade som obdržal emailovú komunikáciu generálneho riaditeľa kde sa radí s advokátom, ako ma vyhodiť za prejavenie osobného názoru na sociálnej sieti a za diskusiu o fungovaní ŠOP SR. V poslednom pokarhaní dňa mi zamestnávateľ vyčíta, že som mal v pracovnom čase prednášku o Dunaji a ochrane prírody. ŠOP SR má okrem iného v pláne hlavných úloh pod kódom 05.02 aj environmentálne vzdelávanie, explicitne aj prednášky pre rôzne cieľové skupiny, ktoré sa týka všetkých organizačných útvarov ŠOP SR. Environmentálne vzdelávanie je mimochodom na území hlavného mesta zo strany ŠOP SR mimoriadne podcenené (počet pracovníkov na environmentálnu výchovu na pracovisku Správy CHKO Dunajské luhy je slovom nula). Za týchto okolností považujem tieto pokarhania za trápnu šikanu zo strany zamestnávateľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ŠOP SR pracuje veľké množstvo odborne zdatných ľudí, ktorí prácu vnímajú ako svoje poslanie a práca je pre nás zároveň hobby. So znepokojením sledujeme viaceré prípady pošliapania odborných a morálnych zásad v práci ŠOP SR. Za veľmi závažný problém považujeme klientelistické praktiky v prijímaní zamestnancov od úrovne strážcu prírody až po riaditeľa správy organizačnej jednotky. V prípade CHKO Dunajské luhy bola do pozície riaditeľky správy dosadená osoba bez relevantnej praxe a bez znalostí problematiky ochrany prírody územia, ktoré by mala riadiť. Máme dôvodné podozrenia, že výberové konanie na túto pozíciu bolo účelovo zmanipulované, inak by predsa museli uspieť uchádzači majúci základnú predstavu o problematike priestoru CHKO Dunajské luhy. Výberového konania na riaditeľa správy boli účastní aj odborne zdatnejší uchádzači s dokonalou znalosťou predmetného územia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek opakovaným upozorneniam o nevyhnutnosti potreby zabezpečenia stráže prírody nám boli na pozície strážcu dosadení už dvaja ľudia bez relevantného vzdelania a znalosti územia, či problematiky stráže prírody, ktorú by mal tento človek vykonávať. Jeden z týchto pracovníkov dosadený vedením organizácie strávil na pracovisku fyzicky len dva dni, po ktorých je na pracovisku trvale neprítomný a blokuje túto dôležitú pozíciu bez akéhokoľvek pozitívneho efektu pre zamestnávateľa, či ochranu prírody ako takú. Na túto skutočnosť generálny riaditeľ pri otázke ako je toto možné ani nereagoval. Stráž prírody je v Dunajských luhoch pre takúto politiku ŠOP SR doslova paralyzovaná. Pochybná zmluva s Komplexným záchranným systémom tejto situácii rozhodne nepomáha. Za týchto okolností, keď sú interné sily organizácie v oblasti stráže prírody v tomto priestore fatálne podhodnotené, považujem platenie externej spoločnosti za veľmi neefektívne a nesystémové vynakladanie finančných prostriedkov organizácie ako aj daňových poplatníkov.

Jedným z problémov ochrany prírody na Slovensku je komunikácia ochrany prírody a činností s ňou súvisiacich smerom na verejnosť. Na základe tejto vedomosti sme ako zamestnanci pracoviska Bratislava iniciatívne a dobrovoľne pred niekoľkými rokmi vytvorili profil pracoviska na sociálnej sieti Facebook. V nedávnej minulosti (leto 2017) nám bola od generálneho riaditeľa tlmočená požiadavka na okamžité stiahnutie niektorých našich príspevkov (inak povedané ich cenzurovanie). V týchto príspevkoch sa vzhľadom najmä na dlhodobé neriešenie kritickej situácie s výkonom pohotovosti na našom pracovisku snažíme verejnosti vysvetliť okolnosti, za ktorých vykonávame túto prácu a prečo nie sme schopní v reálnom čase vyhovieť všetkým volaniam o pomoc. V liste zaslanom generálnym riaditeľom riaditeľke správy CHKO Dunajské luhy nás krivo obviňuje z klamstva a zavádzania verejnosti. Toto má byť zástupný dôvod na stiahnutie týchto príspevkov. Trváme na tom, že sme na tejto stránke uverejnili iba pravdivé faktické informácie a myslíme si, že by vedenie organizácie malo svoju energiu venovať riešeniu tejto kritickej situácie a nie snahe o cenzurovanie informácií o týchto zásadných nedostatkoch.

Na bratislavskom pracovisku, ktoré je vo výkone tzv. pohotovosti suverénne najvyťaženejšie spomedzi všetkých pracovísk ŠOP SR, tak pretrváva kritická situácia, ktorú my zamestnanci zvládame len s vypätím všetkých síl. Bratislavské pracovisko a teda ani hlavné mesto Bratislava nemá do dnešného dňa k dispozícii žiadnu rehabilitačnú stanicu a tak sme nútení chránené živočíchy (najmä vtáky) prevážať na dennej báze mimo mesta do okolitých rehabilitačných staníc, ktoré veľkým počtom zvierat často zahltíme. Dostávame sa tak opakovane do neriešiteľnej situácie, keď sme nútení si zvieratá brať aj domov. Vykonávame činnosť, pri ktorej sme osobami prvého kontaktu s verejnosťou a o to dôležitejšie je, aby táto služba, ktorú sa ŠOP SR zaviazala plniť, fungovala a budovala tak dobré meno organizácie. Práve dobré meno organizácie je neriešením jej zásadných problémov ohrozené.

ŠOP SR vynaložila obrovské finančné prostriedky na tzv. komplexný informačný a monitorovací systém, ktorý napriek obrovským nákladom, ktoré naň boli vynaložené nespĺňa funkčnosť, ktorú naň odborní pracovníci kladú. Jedným z konkrétnych príkladov neefektívneho vynaloženia finančných prostriedkov bol napríklad aj nákup nálepiek so štátnym znakom na označenie chránených území. Tieto nálepky pôsobením slnečného žiarenia vyblednú už po dvoch – troch mesiacoch a teda nie len že neplnia svoj účel, ale sú aj hanbou pre organizáciu a krajinu ako takú.

Za jedno z najzávažnejších pochybení na úrovni riadenia organizácie, sú požiadavky na "úpravu stanovísk" na základe požiadaviek "zhora". Jedným z konkrétnych príkladov z pracoviska Správy CHKO Dunajské luhy Bratislava, je zmena stanoviska o vplyvoch hausbótov na životné prostredie. Napriek tomu, že sme opakovane žiadali o komplexné a kumulatívne posúdenie vplyvu týchto stavieb a s nimi súvisiacich činností na životné prostredie, bola táto naša požiadavka vedením organizácie preformulovaná na konštatovanie, že vplyv na predmet ochrany územia nie je dostatočne veľký na takéto posúdenie a teda povoľovanie môže veselo pokračovať ďalej.

Som hlboko presvedčený, že takéto riadenie tejto štátnej organizácie nie je v súlade s verejným záujmom. Domnievam sa, že zvýšená aktivita a záujem o prácu, by nemala v tejto krajine byť dôvodom na zbavovanie sa takýchto ľudí výpoveďou a ich zastrašovanie vykonštruovanými pokarhaniami. Nemyslím si že je v poriadku, aby sa po rozprúdení diskusie medzi zamestnancami rušili mailové konferencie v ktorých sa diskutuje, a aby sa zamestnancovi, čo takúto diskusiu začne, rušila dovolenka.

Vyzývam preto týmto generálneho riaditeľa ŠOP SR – pána Milana Boroša, aby odstúpil z funkcie a prestal takto podkopávať prácu v ochrane prírody. Prosím zamestnancov ŠOP SR, aby odkryli ďalšie pochybenia na ostatných správach chránených krajinných oblastí a národných parkov o ktorých existencii som bol informovaný. 

Doplnené dňa 22.11.2017

Spolu s prírodou musíme chrániť aj jej ochrancov

Tlačová správa

20. 11. 2017 - Slovenský ochranársky snem (S-O-S) reagoval v týchto dňoch na neudržateľnú situáciu v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Bezprostredným impulzom k napísaniu Výzvy S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR, Mgr. Andreja Kovarika, riaditeľovi tejto inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Tento návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Ale dôvodov na znepokojenie nad stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je oveľa viac. Niektoré sú externej, iné internej povahy.

Ak chceme, aby na Slovensku i naďalej jestvovala skutočná príroda, aby sa posledné pralesy nepremenili na rúbaniská, prírodné časti riek na vybetónované stoky a národné parky na lunaparky, nesmieme mlčať. To, či obdivovaná príroda nášho detstva prežije, alebo skončí v celulózke, v cementárni, na dne priehrady, za plotom “papalášskej” obory alebo pod hrubou vrstvou asfaltu, závisí v nemalej miere aj od fungovania inštitúcií, ktoré sú za ochranu prírody oficiálne zodpovedné a platené. A tie zasa v rozhodujúcej miere závisia od ľudí, ktorí v nich pracujú: od vedúcich pracovníkov až po strážcov prírody. Keďže štátna ochrana prírody spadá pod rezort životného prostredia, hlavným adresátom výzvy S-O-S je minister životného prostredia László Sólymos.

Ako sa o. i. uvádza vo výzve S-O-S: “...Je verejným tajomstvom, že ŠOP SR chýba rozvojová stratégia, ktorá by sa zamerala okrem nevyhnutného zlepšenia súčasného stavu aj na rozvoj. A to nielen rozvoj ústredia Štátnej ochrany prírody SR, ale aj jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí, ako aj sektoru ochrany prírody a krajiny ako celku. Táto celospoločensky mimoriadne dôležitá činnosť (pozri napr. význam, autorita i obľuba strážcov národných parkov v USA) si vyžaduje okrem iného kvalitnú strešnú profesionálnu inštitúciu so zamestnancami disponujúcimi nielen odbornými znalosťami, ale aj odhodlaním, obetavosťou, odvahou, citlivosťou, morálnym kreditom i stavovskou cťou, spôsobilými rozhodovať kompetentne a operatívne, ale zároveň i nadčasovo a s nadhľadom.”

Ako veľká hrozba sa spomína častý tlak na úpravu stanovísk zo strany nadriadených orgánov v prípade, keď odborné stanoviská štátnych ochrancov prírody obhajujú prírodu a nevychádzajú v ústrety silným a vplyvným záujmovým skupinám. To už protirečí aj elementárnym zásadám fungovania demokratického štátu. Vyvstáva teda otázka, komu v tejto sfére slúžia politici a ich nominanti? Svojim voličom, alebo oligarchom, mafiánskym “podnikateľom”, “miestnym vládcom”, prípadne ich pomocníkom v podobe skorumpovaných úradníkov?

Štátna ochrana prírody na Slovensku je dlhodobo kriticky podfinancovaná, ale akoby zázrakom sa neraz nájdu financie na to, aby sa namiesto existenčne nevyhnutných činností financovali zo štátnych zdrojov nezmysly.

Neraz sme svedkami toho, že výberové konania na vedúce posty nevyhrávajú tí najvhodnejší uchádzači/uchádzačky, a preferujú sa záhadné výberové “kritériá”, zaváňajúce klientelizmom.

Platové a iné pracovné či existenčné podmienky radových zamestnancov ŠOP SR sú zlé. Mnohí boli – najmä počas prvej vlády Roberta Fica, keď bol rezort v rukách nominantov Slovenskej národnej strany – zo svojich postov odvolaní a práce v ŠOP SR zbavení. Len preto, lebo si svoje povinnosti plnili v súlade so zákonom, odbornosťou a občianskym presvedčením.

“Keďže štátna ochrana prírody sa neraz vníma ako “brzda pokroku” už len preto, lebo má vo svojej náplni ochranu prírody a logicky sa dostáva do stretov s tými, ktorí chcú prírodu drancovať, sú aj jej zložky a zamestnanci/zamestnankyne vystavení a vystavené rôznym tlakom, atakom a zlomyseľným kampaniam. O to je dôležitejšie, aby si nadriadení odvážnych profesionálnych ochrancov prírody vážili a strážili si ich “ako oko v hlave”. Ak je to naopak, ak riaditeľ, sekčný šéf či minister dávajú najavo, že si viac cenia ľudí pasívnych, rezignovaných a poslušných, ako ochranárov aktívnych, odhodlaných a angažovaných, potom výsledkom môže byť iba katastrofa. A inak ako slovom katastrofa stav našej prírody a jej štátnej ochrany pomaly ani označiť nemožno,” uvádza jeden z iniciátorov výzvy, profesor Mikuláš Huba, zakladajúci člen S-O-S.

Preto je mimoriadne dôležité verejne sa zastať ľudí, ako je Andrej Kovarik, upozorniť na žalostný stav štátnej ochrany prírody a dôrazne žiadať nápravu. Ako sa konštatuje v závere výzvy, symbolicky datovanej 17. 11. 2017: “Je to dvojnásobne aktuálne v čase, keď si pripomíname 30. výročie vydania kultovej ochranárskej publikácie Bratislava/nahlas, tvorcovia ktorej urobili niečo podobné, ako teraz on a o dva roky neskôr to spolu s drvivou väčšinou spoločnosti zopakovali na novembrových námestiach.”

Kontaktné osoby výzvy:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. - 0904 007 782, mikulas.huba2@gmail.com

doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD. - (02) 6029 6478, tomas.derka@gmail.com

RNDr. Marcel Uhrin, PhD. – (055) 234 1207, 0911 563 107, marcel.uhrin@gmail.com

Výzva S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody

a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia

Mgr. Andrej Kovarik, zamestnanec Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), vyzval na odstúpenie generálneho riaditeľa ŠOP SR. Vo svojom otvorenom liste poukazuje na vážne problémy v štátnej ochrane prírody, jej smerovaní, inštitucionálnom zabezpečení a materiálno-technickom vybavení. Keď sa pozrieme po okolitých krajinách ‒ Rakúsku, Poľsku, Česku a Maďarsku, musíme konštatovať veľký rozdiel medzi úrovňou ochrany prírody u nich a na Slovensku (pozri Príloha 1). Bez snahy idealizovať situáciu u našich najbližších susedov musíme s poľutovaním konštatovať, že tam si viac ako u nás kompetentní uvedomujú, že ochrana prírody je veľmi dôležitá ako základný fundament existencie života na Zemi, ale aj ako predpoklad rozvoja regiónov. Bez zdravých a dobre fungujúcich ekosystémov nie je možné ani udržanie kvality nášho života.

Obyvatelia Slovenska stále ešte stotožňujú svoju identitu najmä s jedinečnou slovenskou prírodou. Aj preto ochrana prírody musí ísť ruka v ruke s citlivým rozvojom, vrátane udržateľného cestovného ruchu, ktorý vytvára zmysluplné a diverzifikované pracovné príležitosti pre ľudí aj v iných, ako iba vo výrobných a logistických sektoroch. Bez dôslednej ochrany prírody a krajiny nebude v budúcnosti možné poskytovať obyvateľom a návštevníkom autentické zážitky z kontaktu s nenarušenou prírodou a krajinou. A bez výchovy a vzdelávania k láske k prírode a poznávaniu zmyslu jej ochrany ostanú ľudia necitliví, nevzdelaní a nekultúrni, čo bude Slovensko vyraďovať zo spoločenstva civilizovaných krajín.

Hlas za odvolanie topmanažéra ŠOP SR nie je žiadnym zlomyseľným osobným útokom, len apelom na nevyhnutnú personálnu zmenu vedúceho pracovníka spoluzodpovedného za stav štátnej ochrany prírody na Slovensku. Návrh na odvolanie riaditeľa teda nechápeme ako prejav osobnej antipatie či nevraživosti, ale ako protest proti spôsobu riadenia a fungovania organizácie, ktorý pripomína časy spred novembra 1989, vrátane pohŕdania zdravým rozumom, profesionálnym prístupom či stavovskou cťou.

Generálny riaditeľ ŠOP SR očividne robí chybu , keď karhá svojho zamestnanca za pravdivý a otvorený popis niektorých javov v ním riadenej organizácii namiesto toho, aby bol rád, že takýchto zamestnancov má, aby sa ich zastával a aby spoločne s nimi hľadal optimálne riešenia. Autor otvoreného listu poukázal na vážne morálne, odborné a manažérske pochybenia pri riadení štátnej ochrany prírody na Slovensku. Takéto „riadenie“ vyhovuje zákulisným mocenským silám, ktoré poťahujú nitkami a usmerňujú procesy v ochrane prírody (ale nielen tam) vo svoj prospech.

Je verejným tajomstvom, že ŠOP SR chýba rozvojová stratégia, ktorá by sa zamerala okrem podstatného zlepšovania súčasného neúnosného stavu aj na rozvoj. A to nielen rozvoj ústredia Štátnej ochrany prírody SR, ale aj jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí a sektoru ochrany prírody a krajiny ako celku. Táto celospoločensky mimoriadne dôležitá činnosť (pozri napr. autorita i obľuba strážcov národných parkov v USA) si vyžaduje okrem iného kvalitnú strešnú profesionálnu inštitúciu so zamestnancami a zamestnankyňami disponujúcimi nielen odbornými znalosťami, ale aj odhodlaním, obetavosťou, odvahou, citlivosťou, morálnym kreditom i stavovskou cťou, spôsobilými rozhodovať kompetentne a operatívne, ale zároveň i nadčasovo a s nadhľadom. Veľmi závažné je upozornenie na častú požiadavku úpravy stanovísk zo strany nadriadených orgánov v prípade, keď odborné stanoviská štátnych ochrancov prírody obhajujú prírodu a nevychádzajú v ústrety silným a vplyvným záujmovým skupinám. To už protirečí aj elementárnym zásadám fungovania demokratického štátu. Vyvstáva teda otázka, komu v tejto sfére slúžia politici a ich nominanti? Svojim voličom, alebo oligarchom, mafiánskym „podnikateľom“, „miestnym vládcom“, prípadne ich pomocníkom v podobe skorumpovaných úradníkov?

Andrej Kovarik vo svojom otvorenom liste spomína aj viaceré konkrétne prípady zlyhania ŠOP SR v posledných rokoch, ako aj stále väčšie deficity vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania, čo je aktivita, bez ktorej ochrana prírody z dlhodobého hľadiska nemá šancu na úspech (pozri Príloha 1). Prípady, ktoré uvádza vo svojom otvorenom liste, poukazujú aj na širší problém neefektívneho prerozdeľovania verejných zdrojov. Zo štátneho rozpočtu a z eurofondov miznú peniaze nás všetkých (ba i ostatných daňových poplatníkov v EÚ) na financovanie rôznych pochybných projektov. Rezort a jeho inštitúcie nie sú momentálne schopné pripraviť kvalitné programové dokumenty, ale ani zabezpečiť transparentné schvaľovacie a kontrolné mechanizmy, zabezpečované morálne vyspelými a odborne zdatnými ľuďmi tak, aby peniaze nekončili tam, kde nie sú potrebné, a naopak tam, kde sú potrebné, sa nedostanú. Potom je len logické, že ani kvalitných ľudí vo svojich radoch nedokáže (či skôr nechce?) štát adekvátne finančne ohodnotiť a namiesto vďaky a uznania ich ešte šikanuje. Autor listu tiež spomína klientelistické praktiky v prijímaní zamestnancov, vrátane výberového konania na riaditeľa/riaditeľku Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, cez ktoré „zázračne“ prešla – v kruhoch ochrancov prírody úplne neznáma – uchádzačka a renomovaní, odborne zdatní dlhoroční profesionálni ochrancovia prírody z Podunajska akýmsi „riadením osudu“ neuspeli. Tento prípad však, žiaľ, nie je ojedinelý.

Otvorený list Andreja Kovarika naznačuje veľkú nespokojnosť aj mnohých ďalších zamestnancov a zamestnankýň Štátnej ochrany prírody SR, ako aj dobrovoľných ochranárov a ochranárok so žalostným stavom, aký v oblasti štátnej ochrany prírody na Slovensku dlhodobo pretrváva (minimálne od čias prvej vlády Roberta Fica, kedy počas panovania SNS nad rezortom životného prostredia prebehli v ŠOP SR bezprecedentné čistky) (pozri Príloha 2). Veľká väčšina z nich preto mlčí z pochopiteľného strachu z represálií, ale vnútorne sa stotožňuje s tvrdeniami obsiahnutými v otvorenom liste. Tieto poukazujú aj na nekalé praktiky čudesne fungujúcej politickej moci na Slovensku. Pritom samotná štátna ochrana prírody je udržiavaná trvalo finančne podvyživená a kompetenčne slabá, aby neohrozovala mocenské pozície a ekonomické záujmy vplyvných jednotlivcov a skupín v tomto štáte. To všetko je priamo či nepriamo obsiahnuté v otvorenom liste Andreja Kovarika, ktorý vyzýva nielen na odvolanie jedného z ohniviek tejto reťaze, ale aj k systémovej zmene v spravovaní celej štátnej ochrany prírody, rezortu životného prostredia, ba celého štátu.

Je to dvojnásobne aktuálne v čase, keď si pripomíname 30. výročie vydania kultovej ochranárskej publikácie Bratislava/nahlas, tvorcovia ktorej urobili niečo podobné, ako teraz Andrej Kovarik a o dva roky neskôr to spolu s drvivou väčšinou spoločnosti zopakovali na novembrových námestiach.

Ďakujeme, Andrej. Neboj sa, nie si sám!

17. 11. 2017

Signatári a signatárky:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba)

Ing. Erik Baláž

Ing. Martina Barancová Paulíková

Sabina Barborjak-Galeková

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.

Ing. Ladislav Bíro

Mgr. Zuzana Čaputová

Mgr. Michal Deraj

doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.

Mgr. Ján Dobšovič

Mgr. Zuzana Dovalová

Mgr. art. Viera Dubačová

RNDr. Elena Fatulová

Ing. Karol Fröhlich, DrSc.

doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc.

Ing. František Guldan

RNDr. Ján Hanušin, CSc.

Mgr. Juraj Hipš

Mgr. Martin Hojsík (nečlen S-O-S)

Mgr. Zuzana Homolová

Mgr. Kristína Hudeková

Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

Mgr. Tomáš Hulík

Ing. Ľubica Kolková

Mgr. Eva Kováčechová

prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.

RNDr. Ľubica Krištofová

doc. Zuzana Kronerová

doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.

doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.

doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.

Mgr. Richard Medal

Ing. Klaudia Medalová

Juraj Melichár (nečlen S-O-S)

MUDr. Juraj Mesík

Mgr. Vladimír Mokráň

prof. Juraj Nvota

MVDr. Samuel Pačenovský

Soňa Párnická

Daniel Pastirčák

Mgr. Tomáš Peciar

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Mgr. Vladimír Pirošík

Mgr. Andrej Popovič

Ing. arch. Ľudmila Priehodová

Ing. Koloman Prónay

Juraj Rizman

Mgr. Samuel Smetana

Ing. Drahomír D. Stano

RNDr. Eva Stanková, PhD.

Ing. Štefan Szabó, PhD.

RNDr. Silvia Szabóová

Mgr. RNDr. Ján Szöllös, CSc.

RNDr. Jozef Šibík, PhD.

RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.

Ing. Katarína Šimončičová

Mgr. Natália Šovkoplias

prom. biol. Pavel Šremer

Ing. arch. Lucia Štasselová

Eulalia Štefanová

Ing. Ľubica Trubíniová

RNDr. Marcel Uhrin, PhD.

Ing. Alexander Vágner

Mgr. Imrich Vozár

Mgr. Katarína Začková

Mgr. Marcel Zajac

Juraj Zamkovský

Príloha 1

1. K vzťahu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety k ochrane prírody

V Česku pôsobí 120 environmentálnych vzdelávacích centier, štátnych, krajských, obecných i

mimovládnych. V Maďarsku nedávno schválili projekt za viac ako štyri milióny eur na výstavbu v poradí už ôsmeho informačného a vzdelávacieho centra Národného parku Dunaj-Ipeľ v obci Dömös neďaleko slovenských hraníc. Bol to „dar od vlády“ k 20. výročiu založenia národného parku Duna-Ipoly. Len tak mimochodom, v roku 2018 si budeme pripomínať 20. výročie založenia Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Len na rozdiel od spomínaného susedného maďarského národného parku a Rakúšanov, ktorí minulý rok oslavovali 20. výročie založenia susedného národného parku Donau-Auen, na Slovensku nebude čo oslavovať. U nás sa rozhoduje úplne inak. Peniaze sa dohadzujú (rozhadzujú): napr. takmer milión eur tzv. Komplexnej záchrannej službe v Gabčíkove na údajnú pomoc strážcom prírody Štátnej ochrany prírody SR a pod. V susednom Maďarsku investujú koncepčne a premyslene (odhliadnuc od toho, že nejaké tie provízie jestvujú aj tam), aby aj cez ochranu prírody zvýšili kvalitu krajiny a povedomie jej obyvateľov. Napríklad Národný park Dunaj-Ipeľ má výmeru niečo vyše 60 000 hektárov a spravuje 6,7 % územia národného parku vo vlastníctve štátu.

2. K problematike výnimiek

Štátna ochrana prírody sa v očiach odbornej i laickej verejnosti dlhodobo kompromituje benevolentným prístupom k udeľovaniu výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Tieto výnimky následne umožňujú činnosti, ktoré sú v absolútnom rozpore so znením i duchom zákona.

3. K problematike klesajúcej autority ŠOP SR

Celý súbor faktorov, ktorý popisuje Mgr. Kovarik vo svojom otvorenom liste a o ktorých sa stručne zmieňujeme aj v tejto našej výzve, znižuje autoritu ŠOP SR v očiach iných subjektov i verejnosti, demoralizuje, demotivuje a zastrašuje pracovníkov a pracovníčky ŠOP SR a má fatálny negatívny dopad na stav a vývoj ochrany prírody a krajiny na Slovensku.

Príloha 2

Článok uverejnený 10.05.2007 na www.changenet.sk: 

Kto sú hrdinovia týchto dní?

alebo

Necháme padnúť ochranu prírody na kolená?

Ktosi povedal, že len nenormálna doba potrebuje hrdinov. Ak dáme za pravdu autorovi tohto výroku, tak naša doba opäť začína byť nenormálna. A kto sú tí hrdinovia týchto dní? Z môjho pohľadu sú to najmä tí pracovníci štátnej ochrany prírody, ktorí sa vzbúrili voči svojmu vedeniu a tí pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa zachovali nezávisle a rozhodli, že odstraňovanie dreva a devastáciu biotopov v tatranských Národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina je treba okamžite zastaviť. V čom spočíva ich hrdinstvo, veď si len plnia svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z ústavy, zákona a podpísanej pracovnej náplne? V nenormálnej dobe je, žiaľ, hrdinstvom všetko, čo nie je nenormálne. A ešte väčším hrdinstvom je to, čo nenormálnosti vzdoruje.

Veci sa dostali tak ďaleko, že teraz sa už nemôžu skončiť obľúbeným slovenským kompromisom. Už sa nedá povedať, že pravda je niekde medzi dvoma krajnými názormi. Treba sa postaviť na jednu, alebo druhú stranu. V hre je veľa. Nielen tak trochu abstraktne znejúce pojmy, ako je elementárna spravodlivosť či vyšší princíp mravný, ale aj celkom konkrétna príroda a celkom konkrétni ľudia. V týchto dňoch sa rozhoduje nielen o pár sto kubíkoch dreva v málo navštevovaných tatranských dolinách, či o pár desiatkach zdanlivo nahraditeľných odborných pracovníkoch, ale o budúcnosti celého tatranského i ďalších národných parkov a chránených území na Slovensku. Rozhoduje sa aj o našich záväzkoch voči budúcim generáciám, Európe a svetu. Rozhoduje sa o tom, či sa biele nevyhlási za čierne a naopak. Rozhoduje sa aj o konkrétnych a v danej chvíli nenahraditeľných ľuďoch, ktorí práve v týchto dňoch dokazujú, že sú im nadosobné hodnoty bližšie nielen ako osobný prospech, ale aj ako vlastná bezpečnosť a zdravie. Nie je to žiadny akademický spor, ale spor o krehké hodnoty, ktoré sa po zničení zväčša nebudú dať obnoviť. Reč je ako o prírode, tak aj o jej statočných, obetavých a navyše odborne zdatných ochrancoch, proti ktorým momentálne stoja záujmy moci politickej i ekonomickej. Ak nechceme, aby príroda a jej ochrancovia prehrali, musíme ich tu a teraz účinne podporiť. A nemusíme to brať len ako prejav prirodzenej solidarity, či pomoci druhým. Povedané s Hemingwayom, tie zvony zvonia aj nám. Tak ako dnes ide o prírodu a ochranárov, zajtra môže ísť (a takmer určite aj pôjde) o niečo iné, pričom zajtra už môže byť neskoro. Zmeny z nenormálneho na normálne a z mŕtveho na živé sa robia vždy ťažšie, ako tie opačné.

Ďakujem Vám, chlapci a dievčatá, odborní pracovníci ŠOP, strážcovia, bývalí i niektorí súčasní riaditelia národných parkov a chránených krajinných oblastí, statoční „úradníci“ z odborov ochrany prírody, inšpektori... Viem, že to znie pateticky, ale som presvedčený, že pomáhate písať nové dejiny Slovenska. Slovenska, za ktoré sa nebudeme musieť hanbiť.

Rozhodnutie je v prvom rade v rukách každého a každej z Vás. Ja môžem len dúfať, že vydržíte. Držať Vám palce a v rámci možností pomáhať. Ešte nikdy som nebol na Vás taký hrdý, ako dnes.

Mikuláš Huba 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu