Vodné dielo Gabčíkovo netreba (len) oslavovať

Autor: Rudolf Pado | 3.11.2017 o 6:02 | Karma článku: 4,26 | Prečítané:  939x

Mimo záujmu mainstreamových médií ostalo stanovisko Slovenského ochranárskeho snemu (SOS) s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia? 

67 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou. Ako povedal zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba: „Opakujú sa tvrdenia o obrovskom prínose diela pre našu ekonomiku, energetiku, protipovodňovú ochranu, vodnú dopravu, rekreáciu, ba dokonca aj pre ochranu prírody. Aj rozhodnutie haagskeho súdneho dvora v medzištátnom spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD G-N) sa označuje za jednoznačný úspech Slovenskej republiky. Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) sa ospevuje ako naše rodinné striebro. Áno, mohlo to dopadnúť aj horšie. Napokon aj zásluhou vedcov a ochranárov sa niektoré veci oproti pôvodnému projektu SVD G-N zmenili k lepšiemu. Je však naozaj všetko také ružové, ako sa interpretuje a nie je riziko jednostrannej propagandy, utajovania poznatkov, bagatelizovania strát a hrozieb i odmietania diskusie na túto tému priveľké?“

Signatári a signatárky stanoviska pripomínajú desiatky kilometrov štvorcových mimoriadne úrodných pôd, ktoré skončili pod hladinou VDG. Výstavbou a prevádzkou VDG sa narušila infiltračná i samočistiaca schopnosť vôd. Zredukovala sa biodiverzita zničených či zmenených ekosystémov. Za obeť vodnému dielu padla aj jedna z najznámejších prírodných rezervácií: Ostrov kormoránov. Negatívne sa zasiahlo do života rýb i ďalších druhov živočíchov. Fenomenálne prírodné hodnoty i produkčné schopnosti dunajskej krajiny zabezpečovali unikátne a človekom nenapodobiteľné prírodné mechanizmy, ktoré výstavba i prevádzka VDG v nemalej miere narušila, ochromila či obmedzila. Ale spôsob, akým sa vodné dielo propagovalo a násilne presadzovalo, nemal negatívny vplyv iba na prírodu, ale aj na ľudí i celú spoločnosť (od nerešpektovania názorov a zistení vedcov, cez násilie voči ochranárom, skomplikovanie života rybárom, vodákom, ale i miestnym obyvateľom až po „znásilnenie práva“).

Ďalej sa pýtajú: „Ak naozaj VD Gabčíkovo prestavuje taký ekonomický prínos, prečo sa z neho nefinancovali vyvolané investície typu sanácie skládky nebezpečných chemických odpadov vo Vrakuni, ktoré začali akútne ohrozovať podzemné vody práve v dôsledku uvedenia VDG do prevádzky? Ako je možné, že došlo k akumulácii takého množstva sedimentov v zdrži a prečo sa tento problém už dávno účinne nerieši? Prečo sa priebežne neinvestuje do rekonštrukcie samotného vodného diela? Ako je možné, že na území dotknutom VDG panuje anarchia vo výstavbe a prevádzke rôznych nepovolených objektov a zariadení? Ako je to tu s nelegálnym ukladaním odpadov a ich (ne)postihom? Kto a prečo povoľuje hromadný vstup súkromných motorových vozidiel a iné zdroje ohrozenia vôd a prírody v tomto citlivom území?“

Pripomínajú, že ani prevádzku gabčíkovskej hydroelektrárne nemožno považovať za optimálnu či efektívnu. A už vôbec jej zásluhou nedošlo k nahradeniu výroby elektriny z uhlia či jadra, ako to sľubovali protagonisti VDG pred 25 rokmi. V úseku nad zdržou existencia VDG riziko povodní neznížila, ale zvýšila tým, že z titulu sedimentácie po prehradení Dunaja sa zvyšuje úroveň dna rieky. Čo sa týka potenciálnej ochrany pred povodňami pod vodným dielom, aj táto spôsobilosť VD Gabčíkovo z roka na rok klesá: priamo úmerne zanášaniu, a teda znižovaniu retenčnej schopnosti zdrže.

Ani s vodným režimom, infiltráciou či kvalitou podzemných vôd v oblasti ovplyvnenej VDG to nevyzerá dobre a situácia sa neustále zhoršuje. Organické látky, prítomné v sedimente, nadmerne spotrebúvajú kyslík, čo spôsobuje ohrozovanie zdrojov pitnej vody pre bratislavský región. Vodné dielo malo a má prevažne negatívny dosah aj na vodné živočíšstvo vo všeobecnosti. Nielenže sa tu rozšírili invázne druhy rýb, ale pôvodné dunajské druhy sa dokážu neresiť iba v minimálnej miere. Ich populáciu nahradili ryby z chovných rybníkov. Produkčná schopnosť celého ekosystému bola viac-menej zničená a súčasný umelý vodný režim je len udržiavací. Veľká časť pôvodných lesov je nahradená monokultúrami šľachtených topoľov. Vtákov síce pribudlo, najmä zástupcov niektorých druhov, ale zabúda sa na to, že sa sem len premiestnili zo svojich pôvodných dunajských biotopov.

Štatistiky nepotvrdzujú ani to, že by sa objem nákladnej lodnej dopravy na našom úseku Dunaja počas jestvovania VDG zvýšil.

Rekreácia v dotknutom priestore má často charakter anarchie: pozri napr. stovky nelegálnych tzv. hausbótov na dunajských ramenách či chaty v záplavovom území, sťažujúce priechod povodňových vĺn. Skomplikovala sa aj vodná turistika v dunajských ramenách i starom koryte Dunaja.

Súdny spor v tejto kauze pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu nevyhralo Slovensko, ani Maďarsko. Naopak, obe strany sporu boli „uznané za vinné“, lebo porušili medzinárodné právo.

Životnosť podobných vodných elektrární je cca 40 – 50 rokov pri dodržiavaní štandardných zásad prevádzky a údržby. V súvislosti s VDG sa už po 25 rokoch hovorí o vážnom poškodení objektu i zariadení a nevyhnutnosti generálnej – veľmi nákladnej – rekonštrukcie.

Čas, kedy bude potrebné celé VDG odstaviť (lebo bude úplne zanesené a už nebude rentabilné bagrovať, transportovať a ukladať obrovské množstvá sedimentov), sa blíži. Potom snáď aj naše ministerstvo životného prostredia dá za pravdu autorom viac ako tridsať rokov jestvujúceho návrhu na vyhlásenie Národného parku Podunajsko.

Dovtedy je však potrebné dôsledne zabezpečovať monitoring vplyvov VDG na dotknutú krajinu (vrátane biomonitoringu) a jeho výsledky priebežne sprístupňovať na internete, pro-aktívne poskytovať verejnosti pravdivé a komplexné informácie o situácii, vytvoriť podmienky pre reálnu odbornú diskusiu na základe dostupných faktov, prestať jednostranne (dez)informovať o VDG a zamlčovať problémy, ktoré spôsobilo a spôsobuje. Ale hlavne, kompetentne a zodpovedne pristúpiť k jestvujúcim výzvam (od zanášania zdrže, cez procesy odprírodňovania až po ohrozenie podzemných vôd toxickými odpadmi – pozri skládka vo Vrakuni, vyradenie niektorých studní a pod.!) a predstaviť odbornej i laickej verejnosti návrhy riešení jestvujúcich a hroziacich problémov.

Ako v závere svojho stanoviska upozorňujú signatári a signatárky, VDG nie je problémom iba samo osebe, ale je zároveň precedensom. Oslavná kampaň, ktorá sa okolo neho v týchto dňoch a týždňoch spustila, chce o. i. urobiť priechodnejšími iné, dosiaľ nerealizované projekty ďalších veľkých vodných diel na Slovensku. Ako členská krajina EÚ máme pritom povinnosť vychádzať zo záverov Rady EÚ Udržateľné hospodárenie s vodami z októbra 2016. Tie hovoria o potrebe úspor vody, jej zadržania v povodiach, preferovaní udržateľných a prírode blízkych zelených riešení. Rezortní vodohospodári však dlhodobo odmietajú zakladať hospodárenie s vodou v krajine a boj proti suchu na takýchto prírode blízkych riešeniach. Akútne hrozí, že napriek všetkým poznatkom o problémoch s priehradami na Slovensku sa celý sektor ide znovu upäť na neudržateľné riešenia, o ktorých sa vie, že prinášajú viac negatív, ako pozitív: najmä vo vzťahu k prírode a budúcim generáciám.

 

 

Kompletný text stanoviská:

 Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali

a ako to dodnes tvrdia?

 

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja

a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

 

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Počúvame o obrovskom prínose diela pre našu ekonomiku, energetiku, protipovodňovú ochranu, vodnú dopravu, rekreáciu, ba dokonca aj pre ochranu prírody. Aj rozhodnutie Haagskeho súdneho dvora v medzištátnom spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD G-N) sa označuje za jednoznačný úspech Slovenskej republiky. Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) sa ospevuje ako naše rodinné striebro a právnici, ktorí ho vláde Roberta Fica pomohli "vytrhnúť z rúk" talianskej energetickej firmy Enel, dostanú pravdepodobne najvyššiu odmenu, akú kedy právnická firma od slovenskej vlády získala. Nechceme VDG za každú cenu démonizovať. Napokon aj zásluhou vedcov a ochranárov sa niektoré veci oproti pôvodnému projektu SVD G-N zmenili k lepšiemu. Ale naozaj je všetko také ružové, ako sa interpretuje? Nie je najvyšší čas pozrieť sa na celý projekt kriticky? Nie je riziko jednostrannej propagandy, utajovania poznatkov, bagatelizovania omylov, strát či hrozieb a odmietania diskusie priveľké?

V prvom rade sa musíme vrátiť do čias, keď sa vodné dielo ešte len pripravovalo a budovalo a pripomenúť desiatky kilometrov štvorcových úrodných pôd, ktoré skončili pod jeho hladinou. Pritom to neboli pôdy hocijaké. Poľnohospodárske plodiny tu dosahovali najvyššie hektárové výnosy v celom bývalom Československu a produktivita tunajších lužných lesov bola niekoľkonásobne vyššia, ako je celoslovenský priemer.

Výstavbou a prevádzkou VDG sa narušila infiltračná i samočistiaca schopnosť vôd. Zredukovala sa biodiverzita zničených či zmenených ekosystémov, ktorá dosahovala obdivuhodnú hodnotu. Za obeť vodnému dielu padla aj jedna z najznámejších prírodných rezervácií: Ostrov kormoránov. Negatívne sa zasiahlo do života rýb i ďalších druhov fauny.

Za fenomenálnymi prírodnými hodnotami i produkčnými schopnosťami dunajskej prírody a krajiny boli unikátne a človekom nenapodobiteľné prírodné mechanizmy, ktoré výstavba i prevádzka VDG v nemalej miere narušila, ochromila či obmedzila.

Ale spôsob, akým sa vodné dielo jednostranne propagovalo a násilne presadzovalo nemal negatívny vplyv iba na dunajskú a podunajskú prírodu, ale aj na ľudí i celú spoločnosť (od nerešpektovania názorov a zistení početnej komunity vedcov a expertov, cez násilie voči ochranárom, skomplikovanie života rybárom, vodákom, ale i obyvateľom tunajších obcí.

A preto sa je aj 25 rokov po... potrebné pýtať, varovať a žiadať:

1. Ak naozaj VD Gabčíkovo prestavuje taký ekonomický prínos, o akom sa hovorí, prečo sa z neho nefinancovali vyvolané investície typu sanácie skládky nebezpečných chemických odpadov vo Vrakuni, ktoré začali akútne ohrozovať podzemné vody práve po zvýšení hladiny v dôsledku VDG? Ako je možné, že došlo k akumulácii takého enormného množstva sedimentov v zdrži a prečo sa tento problém už dávno účinne nerieši? Prečo sa priebežne neinvestovalo do rekonštrukcie samotného vodného diela, ktoré rekonštrukciu potrebuje? Ako je možné, že na území dotknutom VDG prebieha anarchia vo výstavbe a prevádzke rôznych nepovolených objektov a zariadení? Ako je to s nelegálnym ukladaním odpadov v tomto území a ich (ne)postihom? Kto povoľuje častý vjazd súkromných motorových vozidiel a iné zdroje ohrozenia vôd a prírody v tomto citlivom území? (A to sme uviedli iba zopár vybraných problémov a otvorených otázok).

2. Ako je známe, prevádzku gabčíkovskej hydroelektrárne nemožno považovať za optimálnu či efektívnu, ani čo sa týka samotnej výroby elektrickej energie... A už vôbec vďaka nej nedošlo v uplynulom štvrťstoročí k nahradeniu výroby elektriny z uhlia či jadra, ako to sľubovali protagonisti VDG pred jeho spustením do prevádzky.

3. Minimálne v úseku nad vodným dielom jeho existencia/prevádzka riziko povodní zvýšila tým, že z titulu zvýšenej sedimentácie po prehradení Dunaja sa zvýšila úroveň dna rieky, čo má logicky za následok, že pri rovnakom prietoku dosahuje hladina rieky v zúženom medzihrádzovom bratislavskom profile vyššiu hodnotu, ako predtým. Čo sa týka potenciálnej ochrany pred povodňami pod vodným dielom aj táto spôsobilosť VD Gabčíkovo z roka na rok klesá priamo úmerne zanášaniu, a teda znižovaniu retenčnej schopnosti Hrušovskej zdrže.

4. Podľa viacerých informácií to ani s vodným režimom, infiltráciou, ale ani s kvalitou podzemných vôd v oblasti ovplyvnenej VDG nevyzerá dobre a situácia sa neustále zhoršuje (a to najmä v súvislosti s pokračujúcim ukladaním sa sedimentov v Hrušovskej zdrži). To spôsobuje okrem iného znižovanie výdatnosti studní, keďže vrstva sedimentov pôsobí ako fyzikálna bariéra brániaca infiltrácii. Zároveň však tento sediment pôsobí aj ako geochemická bariéra. Organické látky prítomné v sedimente nadmerne spotrebúvajú kyslík, čo spôsobuje znižovanie tzv. oxidačno-redukčného potenciálu a ohrozovanie zdrojov pitnej vody pre bratislavský región.

5. Vodné dielo malo a má prevažne negatívny dosah aj na ichtyofaunu a na vodné živočíšstvo vo všeobecnosti. Nielenže sa tu rozšírili invázne druhy rýb, ale autochtónne dunajské druhy sa dokážu neresiť iba v minimálnej miere a ak aj k tomu dôjde, invázne druhy likvidujú ich ikry a rybiu mlaď. Populáciu autochtónnych rýb nahradili ryby z chovných rybníkov, vysádzané Slovenským rybárskym zväzom. Produkčná schopnosť celého ekosystému bola viac-menej zničená a súčasný umelý vodný režim je len udržiavací. Vytvára aké-také podmienky pre človekom manažované lesné hospodárstvo, ale nie pre adekvátne fungovanie ekosystémov lužných lesov. V dôsledku toho je už veľká väčšina z nich nahradená monokultúrami šľachtených topoľov, čo je samo osebe veľký zločin spáchaný a naďalej páchaný na dunajskej prírode.

6. Na druhej strane evidentne pribudlo vtákov, najmä reprezentantov niektorých druhov. Ale zabúda sa na to, že tieto vtáky sa sem len premiestnili z pôvodných dunajských biotopov, skoncentrovali sa na hladine zdrže a neustále sa snažia prispôsobiť novo vznikajúcim podmienkam. Mnohé druhy menia svoje správanie, zvyšujú svoju toleranciu voči neprirodzeným podmienkam a vyhľadávajú náhradné sekundárne biotopy, čo je tiež prejavom odprírodňovania krajiny, poznačenej VDG.

7. Napriek oficiálnej propagande o obrovskom význame VDG pre vodnú dopravu štatistiky nepotvrdzujú, že by sa objem nákladnej lodnej dopravy na našom úseku Dunaja za 25 rokov od spustenia VDG do prevádzky v porovnaní so štvrťstoročím pred VDG zvýšil (aj keď to nie je chyba iba vodného diela). Navyše (aj) v dôsledku nedostatočnej údržby zdrže sa zvyšuje riziko uviaznutia lodí, ako aj možných nehôd a havárií.

8. Sľuboval sa aj rozvoj rekreácie. Čiastočne k nemu došlo, avšak často má charakter anarchie: pozri napr. stovky tzv. hausbótov na dunajských ramenách (vybudovaných a prevádzkovaných bez povolenia a v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny i so zákonom o vodách) a tiež rekreačných chát v záplavovom území, zhoršujúcich podmienky pre bezpečný odtok povodňových prietokov. Prakticky neregulovaný je vjazd motorových vozidiel do tohto citlivého územia. Skomplikovala sa aj vodná turistika v dunajských ramenách i v starom koryte Dunaja.

9. Súdny spor v tejto kauze pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu nevyhralo Slovensko, ani Maďarsko. Naopak, obe strany sporu boli "uznané za vinné", lebo porušili medzinárodné právo. Maďari tým, že odstúpili od medzištátnej zmluvy z roku 1977, Slováci tým, že jednostranne odviedli väčšinu "medzinárodných" dunajských vôd na svoju stranu.

­­­Celkovo možno konštatovať, že existenciu hodnôt, ktoré zničilo alebo negatívne ovplyvnilo VDG, podmieňovali prirodzené hydrodynamické, geomorfologické a ekologické procesy, ktoré tu pôsobili po tisícročia. V súčasnosti – ale iba dočasne a veľmi nedokonalo a neadekvátne – tu máme namiesto nich hate, prehrádzky, stavidlá, kanály... Čoraz viac si to uvedomujú aj technici a vodohospodári, ktorí čelia pribúdajúcim problémom, spomedzi ktorých spomenieme len niektoré:

- Hrušovská zdrž sa veľmi rýchlo zanáša sedimentmi. Ich objem sa odhaduje na 1,5 mil. m3 ročne. Negatívne to ovplyvňuje aj plavebnú dráhu, ktorá sa udržiava iba neustálym bagrovaním. Objem zdrže sa zmenšil takmer o polovicu. Akútne je potrebné vybagrovať, premiestniť a uložiť niekoľko miliónov m3 sedimentov. Ak sa tak nestane, bude to predstavovať akútnu povodňovú hrozbu pre Bratislavu. Pri povodniach, aké boli v roku 2010 a 2013, sa pritom v zdrži jednorazovo ukladá až 1,5 mil. m3 sedimentov.

- Ďalším veľkým problémom, spomenutým už vyššie, je tzv. kolmatácia dna (zníženie až eliminácia jeho priepustnosti), ktorá spôsobila minimalizáciu infiltrácie vody s negatívnym dosahom na prirodzené dopĺňanie zásob podzemných vôd Žitného ostrova a ich samočistenie. Jestvujú plány na vyťaženie a uloženie týchto sedimentov, avšak je to technologicky i ekologicky veľmi diskutabilné, ale najmä extrémne nákladné riešenie. Pritom sa nesmie zabúdať na prítomnosť toxických látok v dotknutom prostredí.


Nejasná budúcnosť

Životnosť podobných vodných elektrární je cca 40 – 50 rokov pri dodržiavaní štandardných zásad prevádzky a údržby. S súvislosti s VDG sa už po 25 rokoch (provizórnej) prevádzky hovorí o vážnom poškodení telesa vodného diela, ako aj o nedokonalosti plavebných komôr (problémy tu boli prakticky od začiatku).

Čas, kedy bude potrebné celé VDG odstaviť (okrem iného preto, lebo bude úplne zanesené riečnymi sedimentmi a už nebude rentabilné bagrovať, transportovať a ukladať ich obrovské množstvá), sa blíži. Prirodzenou nevyhnutnosťou sa tak raz stane obnova divočiacej rieky so sústavou bočných ramien a lužných ekosystémov. Potom snáď aj naše ministerstvo životného prostredia dá za pravdu autorom viac ako tridsať rokov jestvujúceho návrhu na vyhlásenie Národného parku Podunajsko.

 

Dovtedy je však potrebné:

Dôsledne zabezpečovať monitoring vplyvov VDG na dotknutú okolitú krajinu, vrátane biomonitoringu a jeho výsledky priebežne sprístupňovať verejnosti na internete.

Pro-aktívne poskytnúť verejnosti pravdivé, aktuálne a komplexné informácie o situácii tak, ako to napokon kompetentným ukladá Ústava SR.

Vytvoriť podmienky pre reálnu odbornú diskusiu, pričom kompetentní najskôr sprístupnia všetky relevantné informácie a zistenia, generované z verejných zdrojov.
Prestať informovať o VDG a problémoch, ktoré spôsobilo a spôsobuje, jednostranne.

Ale hlavne, kompetentne a zodpovedne pristúpiť k jestvujúcim problémom (od zanášania zdrže, cez procesy odprírodňovania až po ohrozenie podzemných vôd toxickými odpadmi – pozri skládka vo Vrakuni!).

Preventívne čeliť hrozbám, súvisiacim s existenciou a prevádzkou VDG.

Urýchlene pristúpiť k spracovaniu integrujúcej a nadčasovej koncepcie využívania územia, načrtnutej v návrhu Národného parku Podunajsko.

Predstaviť odbornej i laickej verejnosti návrhy riešení jestvujúcich a hroziacich problémov a umožniť informovanú diskusiu o nich. Verejnosť má právo na informácie i na uplatnenie svojho názoru (pozri napr. Ústavu SR a Aarhuský dohovor, záväzný pre Slovenskú republiku).

Vodné dielo Gabčíkovo je príkladom viacerých pochybení a je pravdepodobné, že budúce generácie ho nebudú hodnotiť pozitívne, ale skôr negatívne. Stále platí, že VDG je dedičstvom industriálnej éry druhej polovice 20. storočia, v ktorej sa glorifikovala ťažká technika, oceľ a betón (tzv. sivá infraštruktúra) na úkor názorov prírodovedcov a tzv. zelenej infraštruktúry, ktorá sa v rozvinutom svete preferuje (pozri aj príslušné dokumenty Európskej komisie, záväzné pre Slovensko).

 

Vodné dielo Gabčíkovo ako precedens

Ale VDG nie je problémom iba samo osebe, ale je zároveň precedensom. Oslavná kampaň, ktorá sa okolo neho v týchto týždňoch opätovne spustila, chce okrem iného urobiť priechodnejšími iné, dosiaľ nerealizované projekty ďalších veľkých vodných diel na Slovensku.

Práve v tomto čase citeľne zosilneli snahy "oprášiť" staré vodohospodársko-betonárske zámery: veľké priehrady Slatinka, Tichý Potok, Garajky atď. pod zámienkou nového účelu – údajného zmierňovania vplyvom klimatických zmien, konkrétne boja proti suchu. V skutočnosti ide najmä o snahu získať eurofondy na ďalšie priehrady. Ako členská krajina EÚ máme pritom povinnosť vychádzať zo záverov Rady Európskej únie Udržateľné hospodárenie s vodami z októbra 2016. Tie hovoria o opačnom trende: o potrebe úspor vody, zadržiavania vody v povodiach, preferovaní udržateľných a prírode blízkych zelených riešení. Rezortní vodohospodári však dlhodobo odmietajú zakladať hospodárenie s vodou v krajine a boj proti suchu na takýchto prírode blízkych a decentralizovaných riešeniach v celých povodiach a žiadajú do relevantných strategických dokumentov opätovne zaradiť všetky doteraz plánované veľké priehrady: teda koncepčne dávno prekonanú a zo strany EÚ odmietanú tzv. sivú infraštruktúru.

Akútne hrozí, že napriek všetkým známym informáciám o problémoch s existujúcimi priehradami na Slovensku sa opäť ide celý sektor upäť na neudržateľné riešenia, o ktorých sa vie, že prinášajú viac negatív, ako pozitív: najmä vo vzťahu k prírode a budúcim generáciám. A to napriek opätovne deklarovaným upozorneniam a návrhom odborníkov i aktivistov, podporeným dvadsaťtisícovou petíciou.

 

Otvorene, kriticky, informovane. konštruktívne a v prospech budúcnosti

V týchto dňoch si zhodou okolností pripomíname aj iné významné okrúhle výročie: 30 rokov od vydania kultovej ochranárskej publikácie Bratislava/nahlas, ktorá otvorene pomenovala environmentálne a spoločenské problémy vtedajšej Bratislavy i celého Československa. Aj dnes musíme hovoriť kriticky a nahlas o tom, čo sa deje v Bratislave, ale aj okolo Dunaja. Nie pre kritiku samotnú, ale v záujme budúcnosti. Budúcnosti tunajšej prírody, ako aj našich detí a vnúčat.

Na základe odborných podkladov od členov a členiek S-O-S spracoval Mikuláš Huba.

Bratislava, 24. 10. 2017

 

Pozn. 1: k ohrozeniu vodných zdrojov

Zároveň sa zhoršujú predpoklady pre odbúravanie organických polutantov. Rozklad organickej hmoty produkuje CO2, vďaka čomu sa znižuje pH. Nízky oxidačno-redukčný potenciál a nízka hodnota pH vytvárajú podmienky napomáhajúce migrácii ťažkých a iných toxických kovov.

Pozn. 2: k ornitológii

Fakt je, že dnes na Hrušovskej zdrži (a to nielen v tej hornej časti) sú najvýznamnejšie zimoviská/migračné zhromaždiská chochlačiek, hlaholiek (husí, čajok malých a i.) svojím významom ďaleko presahujúce hranice Slovenska. V prípade chochlačiek takéto významné lokality na danom úseku Dunaja pred výstavbou VDG neboli. Na zdrži vznikli aj najvýznamnejšie hniezdiská čajky čiernohlavej v strednej Európe. Preto tieto zhromaždiská treba chrániť. A umožniť riečnym procesom, aby obnovili lužné prostredie tak, ako to vidíme napr. na zdržiach na rieke Inn.

Ale fakt je aj to, že od výstavby VDG poklesla početnosť zimujúcich vodných vtákov na ostatných úsekoch Dunaja v SR a dokonca aj v Rakúsku. V prípade hlaholiek sa zimujúce vtáky stiahli z vyše 200 km dlhého úseku na relatívne malú Hrušovskú zdrž (je tam lepšia dostupnosť potravy – t. j. lastúrnikov). Vo výsledku tak vtákov nepribudlo, len sa skoncentrovali na jednu malú plochu a sú tu zraniteľnejšie (možná havária tankera a pod.). V prípade hniezdisk zanikli štrkové riečne ostrovy na Dunaji, kde vtáky boli predtým. Dnes sú na umelých ostrovoch.

Ak to zhrnieme: Na Hrušovskej zdrži sú medzinárodne významné zimoviská a hniezdiská vodného vtáctva, ktoré však vznikli tak, že sa vtáky presunuli z iných lokalít Dunaja, kde boli predtým a na tých lokalitách dnes chýbajú. Vtáky sú tak skoncentrované na malej ploche, sú zraniteľnejšie náhodným vplyvom a ich hniezdenie je závislé od každoročného manažmentu.

 

Signatári a signatárky stanoviska S-O-S k VDG+25:

Ing. Erik Baláž

Ing. Martina Barancová Paulíková

Sabína Barborjak-Galeková

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.

Ing. Ladislav Bíro

Mgr. Zuzana Čaputová

Mgr. Michal Deraj

doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.

Mgr. art. Viera Dubačová

RNDr. Elena Fatulová

Ing. Karol Fröhlich, DrSc.

doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc.

Ing. František Guldan

RNDr. Ján Hanušin, CSc.

Ing. Ladislav Hegyi

Mgr. Juraj Hipš

Ing. arch. Boris Hochel

Mgr. Dionýz Hochel

Mgr. Zuzana Homolová

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc.

Mgr. Kristína Hudeková

Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

Mgr. Tomáš Hulík

prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc.

RNDr. Ján Kadlečík

Ing. Ľubica Kolková

prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.

RNDr. Ľubica Krištofová

doc. Zuzana Kronerová

doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.

doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.

Ing. Milan Lichý

doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.

Mgr. Richard Medal

Juraj Melichár (nečlen S-O-S)

MUDr. Juraj Mesík

Ing. Ján Mičovský

Mgr. Vladimír Mokráň

prof. Juraj Nvota

MVDr. Samuel Pačenovský

Soňa Párnická

Daniel Pastirčák

Ing. Jana Pavlíková

Mgr. Tomáš Peciar

doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Mgr. Andrej Popovič

Mgr. Jozef Ridzoň (nečlen S-O-S)

Mgr. Samo Smetana

Ing. Drahomír D. Stano

RNDr. Peter Straka, PhD.

Ing. Štefan Szabó, PhD.

Mgr. RNDr. Ján Szöllös, CSc.

RNDr. Jozef Šibík, PhD.

RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.

Ing. Katarína Šimončičová

Mgr. Natália Šovkoplias

prom. biol. Pavel Šremer

Ing. arch. Lucia Štasselová

Eulália Štefanová

MUDr. Peter Tatár, CSc.

Ing. Ján Topercer, CSc.

Ing. Ľubica Trubíniová

RNDr. Marcel Uhrin, PhD.

Ing. Alexander Vágner

Mgr. Imrich Vozár

Mgr. Katarína Začková

Mgr. Marcel Zajac

RNDr. Anna Zemanová

Pavol Ziman

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ak sa bude chcieť pacient objednať, vyšetrenie nech si zaplatí sám

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce zmeniť spôsob objednávania pacientov.

DOMOV

Dobré ráno: Fico má strach? Zase sa pustil do prezidenta

Prečo Fico zaútočil na Kisku? A čo sa deje v Smere?

KOMENTÁRE

Akékoľvek súkromné peniaze do zdravotníctva sú vítané

Ľudia si za doplnkové ordinačné hodiny priplatia.


Už ste čítali?