Ochrana prírody je o spoločenskej dohode

Autor: Rudolf Pado | 27.11.2017 o 12:03 | (upravené 27.11.2017 o 15:02) Karma článku: 10,31 | Prečítané:  471x

My sme les je len časťou verejnosti prejavený odpor voči uplatňovaniu akejsi špecifickej slovenskej cesty  vo všetkých oblastiach spoločenského života. Vo vede, v kultúre, v školstve ... , ako aj v ochrane prírody a krajiny. 

Nie je potrebné rozpamätať sa na tatranské pobehovanie splnomocnenca vlády pre obnovu Tatier Ivana Štefanca, dnes presídleného do Bruselu, na jeho neúprimné posolstvo  „... tam kde bol les, bude znova  les ...“ Povíchricová realita spláchla do dejín závažnejšie sľuby a štiepkovanie kosodreviny sa stalo spoločenským štandardom.      

Nie je potrebné intenzívne vnímať nekonečné zúfalstvo prijímania zonácie národných parkov, majúce charakter vzájomného vypaľovania sa, trvajúce skoro dve desaťročia a skoro obdobný počet ministrov životného prostredia, a pridať sa k oslavnej óde  lokálneho úspechu v národnom parku Slovenský raj.

Nie je potrebné poznať detaily salámovej metódy uplatňovanej v horskom stredisku Demänovská Dolina – Jasná, v ktorej preukázateľne zlyhal rozum a presadili sa len záujmy úzkej skupiny elitných podnikateľov.

Nie je potrebné navštíviť  Poloniny – v ktorých počty návštevníkov neprekračujú súčet lokálnych pašerákov, migrantov a ostrých chlapcov z hraničnej ostrahy,  prázdny Slovenský  kras so zarastajúcimi planinami, pre pochopenie toho, že nedostatok infraštruktúry či  naopak prebytok konzervačnej ochrany prírody môžu predstavovať zásadný problém, ktorý nevyriešia ani marketingové značky UNESCO či biosférickej rezervácie.

Nie je potrebné hrabať sa v minulosti, v prekáračkách preukazovať pôvodnosť či nepôvodnosť jednotlivých lesných porastov, skúmať kedy a koľko ukradla, či jazykom korektnosti prerozdelila, lesnícka či ochranárska obec,  zaraďovať do zoznamu európskej sústavy chránených území NATURA 2000 nové a nové lokality – lebo Brusel.     

Ochrana prírody, ako aj životného prostredia ako celku, je len a len vecou spoločenskej dohody. Táto dohoda reflektuje stav kultúrnosti národa, jeho hodnotový rebríček, spoločenskú vôľu akceptovať zákonmi dané povinností a obmedzenia. Žiadna slovenská či tretia cesta neexistuje.

Ak je raz národný parkrozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne ekosystémami  podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti“, alebo podľa IUCN: „Rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia, určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spol s množstvom druhov a ekosystémov charakteristických pre dané územie, ktoré zároveň dávajú možnosť pre uplatnenie duchovných, vedeckých, vzdelávacích, rekreačných zámerov, či pre návštevnosť, ktoré sú zlučiteľné s cieľmi ochrany prírody“ a má byť zónovaný t. j. podstatnú časť územia má tvoriť bezzásahová A zóna, tak spoločenská diskusia má byť smerovaná k tomu, či chceme alebo nechceme národné parky.               

Ak je pre väčšinu spoločnosti predstava národného parku spojená s motokárami, lanovkami a diskotékou v najprísnejšom stupni ochrany, s Tatranským ľadovým domom  či inými atrakciami konceptu „chleba a hier,“  tak ich jednoducho zrušme.

Nehrajme však pred svetom falošnú hru na ochranu životného prostredia, rovnako ako ju hráme na motívy efektívneho zdravotníctvo či kreatívneho školstva, bez akejkoľvek schopnosti niesť zodpovednosť a spoločenské náklady.         

Minimálne Európa za už zmierila s našou nízkou mierou triedenia odpadov, obsahom žúmp v potokoch a riekach, nelegálnymi skládkami skoro za každou dedinou, verte mi, prežije aj prípadný národnoparkový škandál. Pre mnohých na západ od Holíča sme len prešpekulovanou krajinou nastrčených dlaní.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.


Už ste čítali?