Každoročne tisíce kusov zveri skonajú pod hlavňami lovcov a stovky kusov sa stávajú obeťou automobilizmu. História je plná krutých hladových zím, extrémnych spaľujúcich horúčav, veľkých povodní či pádov lavín, ktoré sa taktiež so zverou nemaznali. Nielen kamzík bol stáročia súčasťou pytliackeho koloritu, nakoľko bezoár, kožušina a aj mäso lákali. Želaná či neželaná selekcia bola a je súčasťou tohto sveta, ľudských záujmov či nevyspytateľných prírodných procesov.
V mediálnom kvílení nad smrťou jedenástich kusov kamzíka vrchovského tatranského sa žiadny novinár nezamyslel nad legitímnosťou zberu kadáverov v národnom parku a ich cieľovou stanicou. Žiadna veda totiž – v čase biopsie – nepotrebuje celého jedinca a aj premena prirodzenej potravy predátorov na muzeálne zaprášené exponáty nie je celkom košér.
Ak sa v ekosystéme prevažne nenarušenom ľudskou činnosťou, čo je v SR čiastočná a teoretická definícia národného parku, zakazuje zbierať lesné plody, vyžaduje od lesníckej obce bezzásahovosť, tak táto by mala byť vzťahovaná aj ku kolobehu života a smrti. Medvede, vlkov či rysov totiž nezaujímajú kamzíky v múzeách či na pitevných stoloch vedy. A hlad je hlad ...