Skrývanie sa za bezpečnosť

Autor: Rudolf Pado | 9.1.2018 o 6:00 | Karma článku: 11,06 | Prečítané:  3679x

Chceme mať bezpečné cesty, bezproblémové vodné toky, udržiavanú elektrifikačnú, plynofikačnú a vodárenskú infraštruktúru, a to za cenu straty rozumu, krajinného rázu a genius loci toho-ktorého miesta.  

Hneď z kraja roka verejnosť pobúril masívny výrub stromov okolo cestného telesa medzi obcami Sady nad Torysou a Olšovany. Ako inak, ústrednou mantrou sa stala bezpečnosť.       

V štáte, v ktorom si na výrub porastov krovín či jednotlivých stromov musí každý občan zaobstarať úradnú bumážku, uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu alebo vyplatiť finančnú náhradu, sme vytvorili okruh privilegovaných inštitúcií, ktorých jedinou povinnosťou je kastráciu krajiny včas oznámiť.

V štáte, ktorý tak rád podpisuje medzinárodne dohovory a memoranda napr. Európsky dohovor o krajine, straší verejnosť klimatickými zmenami ..., ide ochrana krajiny míľovými krokmi proti toku času.   

Kým v západných krajinách sa masívne – po spáchaní neuveriteľného množstva historických chýb - obnovujú riečne koridory a mokrade, v našej východoeurópskej gubernii sa pod rúškom sprietočňovania riečneho profilu a odstraňovania prekážok v toku  devastujú kilometre horských a podhorských tokov. A štiepkárska lobby tomuto prístupu nadšene tlieska!  

Kým v krajinách ako SRN, Rakúsko, nikto – nieto ešte policajné orgány a súdy –  netolerujú  vodičský idiotizmus, tak u nás sa našiel zástupný vinník – stromy okolo ciest. Tie predsa nútia ľudí chľastať, frajerovať pred neplnoletou kočandou či v snahe ušetriť päť minút prísť o život. V pohone na stromy samozrejme nikto nerieši plynové prípojky, elektrické stĺpy, múriky, mostné  piliere ...  do ktorých sa títo adepti Darwinovej ceny tiež s obľubou triafajú.

Vrcholom pohonu na stromy a kroviny sú však priatelia ochranných pásiem. Elektrifikátori, plynofikátori a ďalší skupinovo organizovaní barbari. Desiatky vysúťažených sročiek za pár minút zdevastujú 100-ročný sad, areál školy, miestnu alej ... Rešpekt k súkromnému či verejnému vlastníctvo na úrovni roku 1953.  Mechanická devastácia záhrad, koloritu miest a krajiny, genius loci v ... , bez reálne verifikovaného nebezpečenstva, bez miery a rozumu. Stovky hektárov líniovo odlesnených  plôch štverajúcich sa najstrmšími zrazmi vysokých hôr napr. Malej či Veľkej Fatry, priam ukážková fragmentácia biotopov, erózia a zvýšený povrchový odtok ... Iba My sme les si ich akosi nevšíma.

Sadenie stromov  –  mimo lesa – sa v súčasnosti zmenilo na čistý nihilizmus a masochizmus. Za zvuku motorových píl – v súlade so zákonom – je zasadenie jediného stromu, iba výkrikom do stále hustejšej environmentálnej tmy, farizejstva a väčšinovej neschopnosti porozumieť súvislostiam.

A bezpečnosť sa stala iba skratkou k ospravedlňovaniu neospravedlniteľného.

 

       

         

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.


Už ste čítali?