Kým zatneme do živého ...

Autor: Rudolf Pado | 15.1.2018 o 6:11 | Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1744x

Zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Teoretický. V praktickom výkone je nemysliteľné, aby zopár celoslovenský agilných jedincov odsledovalo procesnú zákonnosť správnych konaní vo vyše 

... 2 900 obciach. Všetko tak ostáva na miestnych ľuďoch – ich občianskej vyspelosti a záujme o životné prostredie.

Proces „výrubu drevín“ môže mať niekoľko podôb, do ktorých môže občan alebo občianske združenie zasiahnuť.  

Oznámenie výrubu drevín podávajú fyzické alebo právnické osoby – orgánu ochrany prírody (obec) jedným z nasledovných spôsobov:

- Predbežné oznámenie – napr. energetické spoločnosti, správcovia iných líniových stavieb a správcovia vodných tokov,  majú povinnosť oznámiť 15 pracovných dní vopred zámer výrubu drevín. Obec k oznámeniu vydáva stanovisko, výrub môže usmerniť alebo obmedziť. 

- Následné oznámenie – po výrube drevín bezprostredne ohrozujúcich život alebo zdravie, resp. majetok. V takomto prípade je potrebné nafotiť a priložiť fotodokumentáciu a do 5 dní od výrubu zaslať oznámenie orgánu ochrany prírody.  

Iným prípadom je žiadosť na vydanie súhlasu na výrub drevín. 

Žiadateľ predkladá žiadosť na vydanie súhlasu na výrub dreviny/drevín spolu s požadovanými prílohami a uhradí príslušný správny poplatok. Ak je v rámci posúdenia žiadosti zistený nedostatok (žiadosť nie je úplná), správne konanie sa preruší a žiadateľ je vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania.

Súčasťou papierovej žiadosti na vydanie súhlasu na výrub drevín sú prílohy:

- kópia katastrálnej mapy s vyznačením polohy dreviny/drevín, resp. iný doklad umožňujúci identifikáciu dreviny v teréne,

- súhlas vlastníka, správcu, prípade nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom),

- doklad potvrdzujúci vlastníctvo.

V prípade, že pri podaní žiadosti sú náležitosti podania úplné, nasleduje zákonný postup:

- obec zverejní (je to jej povinnosť) informáciu o začatí správneho konania na svojom webovom sídle do 3 pracovných dní od začatia konania, pričom na portáli zostáva zverejnená min. 5 pracovných dní od jej zverejnenia,

- žiadateľovi a účastníkom konania je doručené oznámenie o začatí konania, prípadne sa nariadi ústne pojednávania spojené s miestnou ohliadkou,

- pri ohliadke sa vypracuje prezenčná listina a zápisnica z konania, v ktorej sa uvedú stanoviská účastníkov konania,

- súčasťou spracovania je aj riešenie náhradnej výsadby, resp. povinnosť uhradiť finančnú náhradu za výrub,

- prijme sa záver konania, určí sa dohodnutý postup a vypracuje sa rozhodnutie o výrube drevín.

Dreviny je možné rúbať iba na základe objektívnych skutočností uvedených v zákone o ochrane  prírody a krajiny, nie na základe, že si niekto niečo myslí. Zákon upravuje aj situácie pri ktorých nie je nutné žiadať o výrub drevín orgán ochrany prírody.    

Na vybavenie žiadosti má orgán ochrany prírody 30 dní (s možnosťou prerušenia) a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia nastáva – v prípade, že sa neodvolá žiadny účastník konania, 15 dní po doručení rozhodnutia.

Dreviny je možné rúbať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia a ich nezameniteľnom vyznačení na mieste výrubu.   

Účastníkom konania sa môže stať aj občianske združenie, ak splní niekoľko podmienok:  Musí byť registrovanou mimovládnou organizáciou existujúcou min. 12 mesiacov                   s predmetom činnosti „ochrana prírody a krajiny.“ Musí sa prihlásiť ako účastník konania zaslaním „predbežnej žiadosti o účastníctvo“ a  kópie stanov, a to príslušnému orgánu ochrany prírody (obci). Tento akt sa vykonáva pre každú obec iba raz. Na základe oznamov na úradnej tabuli musí zaslať príslušnému orgánu ochrany prírody (obci) – stačí elektronickou formou – „potvrdenie záujmu byť účastníkom konania“ v tom - ktorom  začatom vyrúbovom (správnom) konaní.

Zákon o ochrane prírody a krajiny predpokladá – po uskutočnení výrubu – realizáciu náhradnej výsadby predovšetkým pôvodných a tradičných druhov (čo sa v mnohých prípadoch nerešpektuje), a to až do výšky vypočítanej spoločenskej hodnoty vrúbaných drevín resp. v prípade nemožnosti sadiť uloženie finančnej náhrady, ktorá je príjmom obce. Táto by mala byť prioritne využívaná  na činností spojené s údržbou zelene. 

Výpočet orientačnej spoločenskej hodnoty drevín, si pre predstavu koľko stojí strom, môže urobiť každý pomocou jednoduchej kalkulačky.   

Žiadateľ o výrub je povinný sa o náhradnú výsadbu starať, a to po dobu max. 3 rokov t. j. ak mu sadenica 3-krát vyschne, tak ju musí vždy nahradiť novou výsadbou v kvalite určenej v rozhodnutí orgánu ochrany prírody.   

Ďalej, obec je povinná viesť evidenciu pozemkov určených pre účely náhradnej výsadby.

Rúbanie okolo vodného toku iným subjektom (osobou) než správcom toku resp. ním poverenou osobou je nezákonné. Podľa § 23 zákona o vodách  povolenie orgánu štátnej vodnej  správy je potrebné – okrem iného – aj na vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach. Obdobie aj pri iných líniových infraštruktúrach nemôže robiť ktokoľvek čokoľvek.

V praxi sa čoraz častejšie  objavujú prípady pri ktorých nedochádza k výrubu stromov, ale k ich dekapitácii – rezom vykonanom v rozpore so STN pre ošetrovanie drevín, a to odborne nespôsobilou osobou (nie každý majiteľ motorovej píly je zároveň odborne spôsobilá osoba pre orezy stromov, tejto činnosti sa majú venovať predovšetkým arboristi). Mnohokrát ide o zjavný úmysel zbaviť sa stromu pri ktorom je jeho výrub „nepriechodný.“ 

Výsledkom dekapitácia je stresová vymladkovosť, chradnutie dreviny a jej následný výrub. Žiadna sankcia napr. zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia nevyváži nezvratnú stratu napr. 80-ročnej dreviny. Udelené sankcie mnohokrát nedosiahnu ani výšku zobchodovaného dreva, najmä ak ide o rezbársky žiadané dlhoveké druhy.  

Žiaľ, ani policajné orgány nie sú schopné pri dekapitácii vidieť zjavný a vopred kalkulovaný úmysel, a trestné oznámenia zamietajú. Povzbudzujú tým k dekapitácii ďalších jednotlivcov a obce.   

V SR sa podľa môjho skromného – a veľmi optimistického –  odhadu realizujú stovky výrubov drevín, ktoré sú procesne a tým aj zákonne protiprávne, akurát ich nikto neodhalil (neohlásil) a  mali by byť pritom riešené priestupkovo a desiatky prípadov trestnoprávnej zodpovednosti: prečin porušovania ochrany stromov a krovín podľa § 306 Trestného zákona, kde už v prvom odseku horí páchateľovi trest odňatia slobody až na tri roky.        

Každý pritom môže oznámiť podozrivé konanie OÚ – odboru starostlivosti o životné prostredie, Slovenskej inšpekcii životného prostredia, prokuratúre či polícii.    

Nielen v SR však platí, že tam kde niet svedkov – niet ani páchateľov. A značná časť Slovákov miluje prírodu len platonický – hlavne nech to nebolí, nič nestojí a nenarúša môj osobný komfort.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bugár: Vyzerám ako nejaká troska? Strane mám čo ponúknuť aj po ďalších voľbách

Až také jednoduché to nebude, hovorí o Ficovej prípadnej kandidatúre na ústavného sudcu.

PLUS

Sardínsky šéfkuchár o Slovákoch: Netušia, čo si objednali

Prišiel na týždeň, no žije tu 16 rokov.


Už ste čítali?