Podhorskou ulicou v Poltári sa šíri neznesiteľný fekálny zápach. Splašky tečú do miestneho potoka. Studne sú kontaminované koliformnými baktériami, enterokokmi a baktériami Escherischia coli. Roky. A samospráva a štát – v personálnom zastúpení otca a syna – sa tvária, že problém neexistuje.
Na Podhorskej ulici v Poltári nie je vybudovaná kanalizácia na odvedenie splaškových vôd. Cca tridsať domov ma „akože“ vybudované žumpy, ktoré nikto nikdy nevidel vyvážať. Nečudo, zaústenie ľudských exkrementov je prevedené do starej dažďovej kanalizácie, ktorá je vyústená do miestneho potoka (poznámka: aktuálne vraj v panike starú dažďovú kanalizáciu prepájajú do novej kanalizácie). Problém je vyriešený ... , len nesmie zapršať. Počas dažďa sa smradľavé svedectvo komunálneho alibizmu valí ulicou a nateká do protiľahlých dvorov. Roky. A samospráva a štát – v personálnom zastúpení otca a syna – sa tvária, že problém neexistuje.
Podľa § 36 zákona o vodách:„Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu, pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.“ To upravuje – mimochodom – v Poltári VZN č. 5/2013 v čl. 5.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, obec – okrem iného – pri výkone obecnej samosprávy: „utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport ...“
Podľa § 303 ods. 1 Trestného zákona:„Kto koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu vôd a ovzdušia a spôsobí zhoršenie kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo ovzdušia tak, že a) vydá iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo spôsobí nebezpečenstvo vzniku značnej škody, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ Podľa § 327 ods. 1 citovaného zákona: „Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Rozbor vody z roku 2015
Rozbor vody z roku 2017
Pokojné vody v okrese Poltár, v ktorom – v ostatných parlamentných voľbách – získala strana SMER – SD 40,4%, ĽS Naše Slovensko 13,7% a SNS 13,2%, rozvíril až podnet Občianskeho združenia TATRY zaslaný SIŽP – IŽP Banská Bystrica, ktorý bol následne odstúpený na OÚ v Poltári. Otec a syn – zatupujúci samosprávu a štátnu správu – boli vrátení do hry.
A rodinné spoločenstvo, ktoré roky odmietalo registrovať a zásadne riešiť problémy na Podhorskej ulici, sa odrazu začalo hrať na zákony.
Malou ukážkou tohto prístupu je list obyvateľom Podhorskej ulice iniciovaný údajne niektorými poslancami MsZ v Poltári a obyvateľmi predmetnej ulice, ktorý bol zaslaný 49 adresátom, s potenciálom rozoštvania a malej občianskej vojny v danej mestskej časti, a ktorého text je len citáciami dlhodobo známych právnych noriem, ktoré roky v lokalite neboli rešpektované a nieto ešte kontrolované.
Roky opozdená „výzva na predloženie dokladov“
Je pritom vo všeobecnosti známe, že mesto Poltár je odkanalizované na cca 85% a preto nemá nárok na rôzne dotácie, vrátane eurofondových. Podhorská ulica už mohla byť dávno riešená prostredníctvom malých domových ČOV zafinancovaných mestom, ktoré by obyvatelia mestu splácali na základe zmluvy. Tento win-win prístup – úprimne a včas uplatnený – by nielenže riešil ekologický problém, ale mnoho by prezrádzal o záujme samosprávy o vlastných obyvateľov.
Nielen príbeh z Poltára ukazuje – aj súvislosti s blížiacimi sa komunálnymi voľbami, že občania by namiesto voľby všeobecných a do sľubov zabalených krajších zajtrajškov, mali voliť ľudí činov a nie slov, a veriť len tomu, čo vidia pred vlastným domom. A niekedy sú to – žiaľ – sračky.
Doplnené dňa 07.02.2018
