Jasná. Zisky na úkor prírodných zdrojov?

Autor: Rudolf Pado | 15.2.2018 o 6:04 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  1199x

Nielen pretrvávajúce suchá, ale aj nedodržiavanie limitov pre odbery vody prevádzkovateľmi vlekov, rozpútalo v Českej republike diskusiu o spoplatnení vody pre snežné delá. 

V roku 2017 česká Inšpekcia životného prostredia zistila, že v tretine prípadov - z 50 kontrolovaných subjektov - neboli dodržané limity pre odbery vody na účely zasnežovania.

Prírodovedec z Krkonošského národného parku, Jiří Flousek, odhaduje ročný objem vysneženej vody v českých horách až na 42 miliónov kubíkov.  Jasné by to malo byť do 3 rokov. Od januára sa totiž v Krkonošiach realizuje projekt, ktorý na 14 miestach monitoruje skutočný odber vody. Asociácia lyžiarskych stredísk zatiaľ oponuje odberom vo výške  len 1,5 milióna m³ vody.

Umelé zasnežovanie zjazdoviek škodí. S týmto tvrdením prišiel Jozef Fuksa z Výskumného ústavu vodohospodárskeho T.G. Masaryka v Prahe.  „Vplyvy na krajinu spočívajú v predĺžení zimnej sezóny a zmene teplotných pomerov na povrchu prezimujúcich porastov, čo predstavuje v horských ekosystémoch významné ovplyvnenie zasiahnutých plôch, ktoré vedie k nedostatočnej regenerácii porastu alebo zmenám druhového zloženia ...,“ uvádza Fuksa v analýze „Umelé zasnežovanie – vplyv na vodné toky a ekosystémy.“  Podľa Fuksu sa dopady umelého zasnežovania na vodný režim tokov prejavujú pri vysokých odberoch vody a v hydrologickej bilancii veľkých riek. Ďalším problémom je podľa neho znečistenie pri výrobe umelého snehu a prevádzke tratí, ktoré sa na konci sezóny dostane do vodných tokov. Prevádzkovanie zjazdoviek má tiež dopad na zver, ktorá kvôli hudbe a nočnému lyžovaniu vplyvom silného svetla stráca pokoj.

A ako je to u nás?

Krkonoše, Špindelrův mlyn,  VN  Labská priehrada, 2015, viditeľný podstav vodnej hladiny (Foto: R. Pado)

Citujem zo zámeru zjazdovej trate Jasná – Otupné: „... Voda bude používaná na zasnežovanie lyžiarskych tratí. Rozhodnutie ŠVS - 2003/01350 – 005 Mk, ktorým povoľuje odber povrchovej vody pre zasnežovanie lyžiarskych tratí z toku Zadná voda v množstve 40 l/s, s podmienkou ponechania sanitárneho prietoku 20 l/s, vydal OBÚŽP Liptovský Mikuláš, 7.10.2003. Potreba a spotreba vody na zasnežovanie sú závislé od plochy zasnežovaných tratí a klimatických podmienok. Optimálnym množstvom vody potrebným na zasneženie tratí na začiatku sezóny je cca 150 000 m3 vody. V súčasnosti je zasnežovanie limitované objemom VN Biela Púť a hydrologickými podmienkami, ktoré určujú rýchlosť jej dopĺňania. Potreba a spotreba vody na zasnežovanie budú podrobnejšie riešené vo vyššom stupni projektovej dokumentácie spolu s výstavbou vonkajších rozvodov zasnežovania.“

VN Biela Púť, v rozpore s tvrdeniami spred  niekoľkých rokov,  zjavne nestačí  a plánuje sa výstavba – priamo v doline – ďalších záchytných nádrží.  

Ďalej, podľa slovenského zákona o vodách: Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia.“   Zákonom sú spoplatňované odbery  z povrchových tokov nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne.  Legislatívou je logický zvýhodnená poľnohospodárska činnosť – závlahy, kde sa platí za odbery až nad 50 000 m3 ročne, pričom ekologická poľnohospodárska výroba je od spoplatňovania oslobodená.   O vode pre snežné delá tu nenájdete žiadnu zmienku.   

Mala by byť príroda – generujúca niekomu zisk  –  zadarmo? (Foto: R. Pado) 

Developeri, nielen v Demänovskej doline – Jasnej, umiestňujú svoje podnikateľské aktivity do prírodného prostredia, mnohokrát s III. a vyšším stupňom ochrany. Na prírodných scenériách a prírodných zdrojoch  nemajú žiadnu osobnú zásluhu. Práve naopak. Mnohokrát ich aktivity lokálne prírodné zdroje odčerpávajú a scenérie sú narúšané rôznymi nevhodnými zásahmi.

Daň z ubytovania v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady je príjmom obce a nie je príjmom za využívanie prírodného prostredia. Jej výber nie je viazaný na aktivity spojené s regeneráciou prírodného prostredia a aktivity spojené s ochranou  prírody a krajiny.           

Výber vstupného napr. do roklín Slovenského raja je spoplatnením návštevníka, nie developera, je ojedinelým a nie systémovým riešením aplikovaným na celé územie SR. Vyúčtovanie ročného výberu zo vstupného napr. v už spomínanom Slovenskom raji, nikde na internete nenájdete.      

Odpoveďou Tatry mountain resorts (TMR) na otázku: „Akú pridanú hodnotu developer vracia do územia, do miestnej komunity?,“ by bola pravdepodobne argumentácia Tatranským okrášľovacím spolkom (TOS) či Bratislavským okrášľovacím spolkom (BOS), za ktorými stojí uvedená spoločnosť. TOS či BOS však nie sú žiadne nezávislé autority, ktoré by napr. monitorovali a kontrolovali aktivity TMR, vytvárali opozíciu v názorovom spektre, a to prostredníctvom finančných zdrojov TMR posunutých do miestnej komunity, ale len typické nástroje greenwashingu.             

Kto z čitateľov Sme vie odpoveď na otázky: „Aká je bilancia odpadov v Demänovskej doline? Aká je miera ich triedenia? Ako podnikatelia napĺňajú záväznú hierarchiu odpadového hospodárstva? Aká je spotreba vody na jedno prenocovanie?  ...  Ak sa nám totiž ťažko hľadajú odpovede v slovenskej  tzv. voľnej krajine, tak aspoň v prísne chránených územiach by sme sa o trvalo udržateľný prístup mali aspoň pokúšať.      

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Je leto, v koalícii si nevedia prísť na meno

Ako sa vyvíjali vzťahy medzi SNS a Most-Híd.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj Rusi boli okupovaní, už si to len priznať

Patrili k najväčším obetiam boľševickej diktatúry.


Už ste čítali?