Náhradná výsadba náhradnej výsadby?

Autor: Rudolf Pado | 16.2.2018 o 6:05 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  718x

Územné plánovanie v slovenskej  samospráve sa vymklo kontrole ako vyplašený kôň cválajúci krajinou. Hlavným cieľom sa stalo čerpať lacné európske peniaze a domáce dotácie, nie dlhodobo a strategický myslieť. 

Každý, kto sadil a staral sa o stromy – na lesnej rúbani  či v civilizačnej džungli mesta, vie, aký kus cesty je potrebné zdolať k vypestovaniu  dospelého stromu. V lese je proti mladému stromčeku burina, zver, klimatické činitele, v meste všetci – vandali, deti, psy či prírodu nenávidiaci neurotici.

Vyrúbové konanie za vyrúbovým konaním sa valí,  náhradné výsadby pripomínajú mnohokrát frašku v zhmotnení pätnásť centimetrového smriečka, ktorého perspektíva prežitia v meste konverguje k nule, dlhodobá starostlivosť o drevinu sa orgánom ochrany prírody (mestom, obcou) nekontroluje.    

V presušenej krajine je udržanie novej výsadby niekedy veľmi problematické, ako sa ukazuje napr. na úseku štátnej cesty Piešťany – Drahovce.  Je preto nepochopiteľným, ak sa pri územnom plánovaní nerešpektujú  danosti miesta, krajina ... a projekty sa kreslia akoby spoza stola.    

Ostatným príkladom je plán rúbania 86 ks stromov z dôvodu budovania cyklotrasy z Martina do Vrútok, pričom ide o náhradnú výsadbu v minulosti vyrúbaných stromov. Zákon o ochrane prírody a krajiny dokonca ani nepozná situáciu náhradnej výsadby za náhradnú výsadbu. Zarážajúce je aj to s akou ľahkosťou sa rozhoduje o výrube, že nikto ani nezafilozofoval  o možnom vykopaní týchto stromov, aj so zemným balom, a ich premiestnení do inej lokality.

Územným plánovaním, ktoré nerešpektuje danosti miesta,  je Slovensko bohato posiate:  výrub krásnych borovíc v Spišskej Novej Vsi taktiež z dôvodu budovania cyklotrasy, výruby pri rekonštrukcii námestia v Pribyline, atď. 

V súčasnosti sa vo veľkom rozdeľujú milióny eur z Integrovaného regionálneho operačného programu na projekty „zlepšovania environmentálnych aspektov v mestách.“  Za európske peniaze sa ide bojovať s dopadom  klimatických zmien na urbanizované prostredie, pričom v mnohých prípadoch bolo predmetné územie premenené na betónovú, asfaltovú či zámkovú púšť práve z európskych peňazí . A Brusel sa len prizerá ...      

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nedali výplaty, konatelia agentúry sú vo väzbe

Stovkám ľudí - Srbom, Ukrajincom aj Slovákom z okolia Trnavy – nevyplatili zárobok.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico sa chce vrátiť, preto útočí na médiá

Predseda Smeru chce opäť sprísniť tlačový zákon.

Komentár Zuzany Kepplovej

Marrákeš nekončí, Marrákeš trvá

Na nevyplatených Srboch by nám malo záležať.


Už ste čítali?