Ak by som bol Brusel ...

Autor: Rudolf Pado | 2.3.2018 o 6:04 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  8282x

Nebo je vysoko, Boh a Brusel sú ďaleko, dalo by sa pospevovať o tejto gubernii.  A pritom iba tam sa skrýva  riešenie slovenského marazmu. 

Rybičky, ktoré nekŕmite, zdochnú. Nepolievaný kvietok zvädne. A rovnako je to so slovenskou oligarchiou. Iba eurofondový smäd a hlad ju môžu vykoreniť. Iba nedostupnosť  zúčtovateľnej potravy môže podstatne znížiť  počet  parazitujúcich jedincov  v slovenskom žraločom akváriu.  Populácia – počet jedincov daného  druhu žijúceho na príslušnom území – je totiž vždy determinovaná dostupnosťou potravy. Platí to aj pre svine.

Tu už nestačí  znepokojenie, apely na nápravu stavu, dôslednosť  vyšetrovania ... , tu je potrebné – v čase európskeho kvasenia a rozhodovania „kam, prečo a vlastne s kým,“  – do jadra či kde to (?)  –  zahodiť do Senny politickú korektnosť, pomenovať  rétorickú schizofréniu slovenského premiéra a hodnotový svet krajiny, na ktorej čele sa dlhodobo pretŕča.

Eurofondy sú tu ako lepidlo. Spájajú nespojiteľné a všetci naokolo sú od nich umazaní.  Stali sa cieľom, nie prostriedkom. Mrhá sa nimi po priehrštiach a odtoky z nich putujú v igelitkach a alobaloch po celej krajine k rodinám Našich alebo rovno k mafiánom.  Áno, ľuďom dali pár kilometrov diaľnic a zrekonštruovaných železníc, pár stoviek zateplených fasád škôl,  čistejšie rieky  a niekoľko stromov na zrekonštruovaných námestiach,  ale zoznám rodín, ktorým pomohli zabezpečiť sa na generácie dopredu – neuveriteľné pomohli – by zabral len niekoľko listov papiera.

Za Mečiara, tu v menej závažných prípadoch, putoval jeden demarš za druhým. To sme boli out.  Pred dverami.  A zdalo sa, že tam aj zostaneme. To in nám však uškodilo.     

Nech bruselskí páni a dámy otvoria prižmúrené oči. Slovensko nie je právny štát a existujú indície, že je skôr štátom mafiánskym. Máme tu súdy bez súdnosti, stalinistický organizovanú  prokuratúru, bezzubú políciu, slepú spravodajskú službu  ... a bezpečnostné previerky, ktoré – zdá sa – nikdy nič nepreverili.

Slovensko nie je štát.  Je to vyše dvadsaťročný  projekt  kradnutia, ktorý má štátne symboly a Ústavu, ktorou si môžete podložiť  kývajúci sa stôl. Zneuctenú ako nemecké ženy pri oslobodzovaní.  

Ak by som bol Brusel a chcel Slovensku naozaj pomôcť,  okamžite by som mu pozastavil eurofondy. Možno natrvalo. Sú štáty (a ľudia), ktoré musia – žiaľ – prejsť vlastnou katarziou, uvedomiť si, že nič nie je zadarmo. A nestačí iba blafovať a nedostatok činov nahrádzať hlušinou slov či sľubov.  Stačilo!  

 

P.S:

Dňa 28.02.2018 som na e- mailové adresy info@europa.sk a comm-rep-sk@ec.europa.eu zaslal osobný list Európskej komisii.   

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Bol utiahnutý, na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.


Už ste čítali?