Aké ľahké je tu zomrieť ...

Autor: Rudolf Pado | 5.3.2018 o 6:07 | Karma článku: 7,27 | Prečítané:  1029x

Každý deň tu zomierajú angažovaní ľudia formou spoločenskej izolácie, definitívneho pochovania vlastnej kariéry, znemožnenia práce v štátnych či iných verejných funkciách, a to len preto, že odmietajú robiť kulisy kradnutiu, 

... rodinkárstvu, klientelizmu ... pre akúkoľvek stranu, modrú  či červenú. Odbornosť sa zamieňa – v divokých karpatských demokraciách  – za poslušné vazalské pritakávanie.

Do telefónu bľačí – už asi desať minúť – nepríčetný starosta:  „... vy ste nás udaaaaaaaaal ... , čo sa staráte do mojeeeej obceee ... neprajem si, aby ste sa potulovali po mojom katastri ... prečo ste sa neprišli porozprávať ...“  Jeho obec, jeho kataster, jeho rodinný podnik, jeho žena ako riaditeľka materskej škôlky a syn developer obecných zákaziek. „Budem písať  na ministerstvo, aby vás vymazali, takéto škodlivé organizácie nemajú právo existovať ...,  udávať vie každý ...,“  dodáva entita, ktorá možno skutočného udavača – z päťdesiatych rokov – oslovuje otec.  Volebný systém umožňujúci  uchádzať sa o volenú funkciu každému bez ohľadu na rasu, náboženstvo a vzdelanie, založený na vyprázdnených sľuboch, guľášoch, párkoch a pive, hlasoch ľudí s nedokončenou školou, hlasoch miestnych opilcoch a povaľačoch s metlami v rukách, generuje insitnú správu veci verejných v podobe Kocúrkova.

Vyšetrovateľ  na obvodnom oddelení v meste XY má pred sebou  podanie – za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Hermingway: „V k. ú. obce ... z GPS súradnicami ... sa nachádza cca 20 m3 odpadu  uloženého na ploche cca 3 x 5 m2 ... ide o komunálny odpad so stopami eternitovej krytiny ...“  Zjavne znudený policajt, listujúc nedbalo v trestnom zákone, ktorý na škole kdesi v Košiciach sníval o kariére Jamasa Bonda,  sa pýta: „A kde sa ten odpad nachádza? A o aký odpad ide? ...“  S orgánom sa však nepolemizuje o čitateľskej gramotnosti, lebo on je orgán a vy ste nula, v postavení občana.  Formálne predvolávanie  oznamovateľa pod hrozbou drakonickej sankcie, formálne  úkony v spise ... A výsledok? „Vec nie je trestným činom ... vec je trestným činom, ale sa nepodarilo stotožniť páchateľa ... vec je trestným činom, páchateľ je identifikovaný, ale vec je premlčaná ...“  Slepá spravodlivosť.  Kdesi v Bardejove – pravdepodobne aj dnes – prebieha  vyšetrovanie niečoho, čo by v normálnej krajine bolo ukončené do troch mesiacov a verejní činitelia by už pobehovali v teplákoch po nádvorí. Toto je však malá veľká krajina, podľa  destinačného sloganu. Veľká najmä v obštrukciách spravodlivosti.   

Do Oravy tečie arzén. Ministerstvo životného  prostredia ďalej obkecáva. V hotely Kultúra v Ružomberku alebo v obdobnom zariadení v Dolnom Kubíne sa pravidelne stretávajú privatizační a samosprávni bossovia Oravy, občas medzi nich zavítajú slovutní parlamentní poslanci s koreňmi v tomto regióne. Tu sa inštruujú biele kone – internetoví trollovia, akým spôsobom  majú dissovať  aktivistov, vymierajúci to druh. Judášske groše sú rozdelené.  Za niektorými nickmi sa skrývajú identifikovateľné postavy, ale trestné oznámenia – pri prekročení pomyselnej hranice –  sú zametané pod stôl ... Arogancia sa škerí na chodbách.  Kým neležíte v zazipsovanom  čiernom vreci, tak skutok sa nedeje.   

Poltárom tečú sračky, v Lozorne sa dávajú občanom návody ako sa zbaviť odpadu,  v Liptove sa – v súlade so zákonom – zabíja živá rieka a dominantná dolina, nad Liptovským Mikulášom  devastuje okolie pietneho miesta, v Marcelovej sa ...  Slepý národ s vidiacimi aktivistami (kde odtiekli peniaze z BMG a Horizontu?). Krívajúca polícia. Stalinistická prokuratúra. Slušnosť ako spoločenská stigma.

Pri dverách zvoní poštárka:  „Dobrý deň ...“  Kôpka doporučených listov mi zabezpečuje náplň dňa. V obklopení desiatok kíl rozhodnutí, uznesení, sťažností -  naládovaných v banánových škatuliach - čítam rannú spŕšku elektronickej pošty. „Pomôžteeeeeeeeeeeeee ....!!!,“  kričí z každej piatej správy, v štáte, ktorý sa kodifikuje ako právny a ohuruje, už roky,  akýmsi štátno-zamestnaneckým esom (E- efektívna , S – spoľahlivé, O – otvorená štátna správa).    

Fyzicky ešte žijem, aj keď – v čase zlých prebudení – nachádzam v sebe mŕtve plochy. Dvadsať ročný kontakt so Zlom vás kontaminuje.  Tie frázy z úradných listín, plač ľudí v telefóne – a mnohým z titulu vlastného postavenia, nedokážem pomôcť, tá hlbočina nespravodlivosti, ktorú musíte spracovať, pravidelne vyhrážky, tak pramálo solidarity – morálnej či finančnej zo strany „slušných“, zamknutých vo vlastných životoch ... , prenikli cez bunkové steny až k jadru človečenstva.         

Žiť sa však musí ... Deň po dni.

       

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Penta, Rusko alebo Technopol. Kočner využíva zmenky často, v minulosti to riešila aj SIS

Kočner chcel podľa SIS získať aj zmenky, ktoré takmer položili Dzurindovu vládu.

EKONOMIKA

Pre eseročky chystajú nové pravidlá. Odborníci hovoria o šikane

Richter ich chce viac kontrolovať.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto už neprejde ani Kočnerovi

Kočner nie je nič iné ako historická anomália, relikt mafiánskych deväťdesiatych rokov.


Už ste čítali?