Deň po prevrate ...

Autor: Rudolf Pado | 13.3.2018 o 6:05 | Karma článku: 8,81 | Prečítané:  2637x

Liptovský Mikuláš. Piatok. Stál som tam ako obarený zlými slohovými prácami rečníkov z radov učiteľov a študentov na tému sloboda, demokracia, občianska angažovanosť . A okrem nadšenia a naivity tam okolo mňa postávali – bez hanby

... a bázne  – alibizmus a farizejstvo.

Už som to raz zažil ...

Bratislava. 16. november 1989. Hviezdoslav plače voskové slzy. Deň na to na Národní třídě v Prahe obušky vysvetľujú  pokojnému davu mantinely demokracie. Boli sme antisocialistické živly, závadová mládež  ...  

Nastáva exodus. Stovky študentov opúšťajú  bratislavské internáty pod ťarchou telefonického  apelu rodičov: „Do ničoho sa nezapleť, poď domov  ...“  Zrno sa oddelilo od pliev.  Nočné naháňačky s príslušníkmi Ľudových milícii po areáloch bratislavských fabrík. Ruky špinavé od farieb či černe cyklostylu. Štetce, kartón, prieklepový  papier, písací stroj ... , žiadny internet, Facebook, Twitter, Instagram. Dohodnúť sa znamenalo stretnúť sa. Bol to úžasný týždeň. Asi najúžasnejší v mojom živote.  

A potom sa to zlomilo. A v uliciach boli zrazu všetci. Videl som zbabelcov štrngať zväzkami kľúčov a ŠTBákov  tlieskať slovám o demokracii. Niekto vtedy prestal kachličkovať  a rozohral Veľkú rošádu.  Z brlohov vyliezlo najtemnejšie Zlo a časť z neho mala tvár Vladimíra Mečiara. Vtedy som to pochopil:  väčšina si vždy počká na to, ako to napokon dopadne,  a pridá sa k víťazovi.               

Skutočný boj nastáva až po zbúraní hradieb.

Liptovský Mikuláš. V Diere do sveta sa stretáva partička, opozičná. Ľudia bez výrazných osobných príbehov.  Kariéristka, bývalý školský despota ... , figúrky na šachovnici neznámej hry za ktorými sú len facebookove statusy, tliachanie v predvolebných letákoch a ich - „pre občana“ - demaskuje prehľad hlasovanie v mestskom zastupiteľstve. Hranica medzi opozíciou a koalíciou sa už dávno stratila, ostali už len záujmy.  Viac ako pol roka pred komunálnymi voľbami – bez pokory – delia, v tichu liptovskomikulášskeho podniku,  funkcie:  „Podporíme ťa za primátora, ale P. J. bude prednosta ...“  

Liptovský Mikuláš. Hotel Klar. Anna Zemanová, tieňová ministerka životného prostredia SaS. Diskusia.  Cca 5 občanov a 10 asistentov a predstaviteľov regionálnych štruktúr. Miestnosť naplnená frázami a bezradnosťou. V hlave mi víri: „To je tá zmena ...?“     

Liptovský Mikuláš. Piatok. Stál som tam ako obarený zlými slohovými prácami rečníkov z radov učiteľov a študentov na tému sloboda, demokracia, občianska angažovanosť . A okrem nadšenia a  naivity tam okolo mňa postávali – bez hanby a bázne  – alibizmus a farizejstvo. A bolo mi nevoľno ...

Pretŕčali sa tam ľudia neukojených politických ambícií za ktorými nie je jediný výrazný občiansky počin, šéf participačného rozpočtu mesta, ktorý si kdesi niečo o participácii prečítal a teraz osedláva správneho to politického tátoša, človek, ktorý manažerským riadením prispel k zruinovaniu detskej zotavovne Železnô ...  a všetci tlieskali. Rečníkom? Sebe? Vlastným záujmom?

Študentka školy, ktorej školský poriadok má rozsah románu na pokračovanie, čítala z papiera o demokracii, slobode a občianskom aktivizme.  Doteraz som si naivne myslel, že slová o slobode plynú spontánne z hlbín srdca ...

Iná frustrovaná učiteľka školila dav na tému občianstva.  Povrchne. Vraj investigatívneho novinára Kuciaka  formovali jeho pedagógovia. Ufff ... Citujem z jeho blogu (2012):  „Nevenoval som tomu veľkú pozornosť až dodnes, kedy som si uvedomil, že to bola pravda. Dnes stojím pred bakalárskymi štátnicami. Mám za sebou tri roky, kedy ma skúšky ani raz (!) nedonútili poriadne sa učiť. Kedy som nestretol jedného pedagóga, ktorý by ma inšpiroval, zmenil moje myslenie, či nazeranie na svet. Kedy som nedostal takmer žiadny praktický základ profesijnej činnosti, morálky a etiky. Kedy som nedostal žiadny podnet pracovať na sebe, kedy sa všetko vtlačilo do niekoľkostranového „výcucu" s názvom Prejdi a uteč a kedy som snáď miliónkrát s podobnými zúfalcami riešil, ako na tom vlastne sme.“  Zdieľam obdobnú skúsenosť  - v živote som stretol pár dobrých učiteľov a masu bezcharakterných, ustráchaných, despotických, podlizovačných, farizejských, alibistických ... entít. Občiansku výchovu učia ľudia bez verejných občianskych postojov, etickú výchovu ľudia bez etiky a environmentálnu výchovu znudený telocvikár v rámci doplnenia  úväzku.     

Už som to raz zažil ...

Občianstvo nepotrebuje revolúcie, nevynára sa z davu, je to permanentný  stav myslenia.

Kde boli liptovskomikulášsky rečníci v momente, keď sa devastoval Háj – Nicovô, keď sa v mestskom zastupiteľstve hlasovalo o predražených a zbytočných zákazkách, keď prokurátor prijímal prokurátorske opatrenia voči VZN, ktoré boli v rozpore so zákonom ...???

 Kde boli pri otravovaní Váhu, ničení mestskej zelene, nekritickom financovaní  mestského športu ...???  

Čo bránilo a bráni ľuďom tohto mesta byť občanmi? Permanentne, za Slafkovského či Blcháča, v školách, nemocniciach, na ulici, uprostred vlastných životov, okrem strachu, farizejstva, alibizmu a pohodlnosti?

Skutočný boj nastáva až po zbúraní hradieb.

Fico s. r. o. padne! A čo bude ďalej, čo bude ďalej ...? Iba ďalšia Veľká rošáda?

Ďakujem, naozaj už neprosím.

Liptovský Mikuláš, 10.03.2018: Aj občan, ktorý vytvoril predmetné  dielo,  stojí na námestí a volá po „Slušnejšom Slovensku“ ...?

Liptovský Ján, okolie Stanišovskej jaskyne, 10.03.2018:  Týka sa občianstvo len vysokej politiky alebo aj života okolo nás? Koľko ľudí ohlási nelegálnu skládku, zbiera exkrementy po vlastných psoch, triedi odpad, oznámi úplatok či kradnúceho šéfa ...???     

 

 

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V pozadí detvianskej kauzy sa objavuje Kotleba a spravodajcovia

Firma z Bránikovho blogu robila čistky.

DOMOV

Zomrela populárna speváčka Jana Kocianová

Jana Kocianová zomrela vo veku 72 rokov po ťažkej chorobe.


Už ste čítali?