... by to mali konečne pochopiť.
Narodil som sa v Sečovciach. V meste, v ktorom som nikdy nežil. Lebo karanténa v michalovskej nemocnici nebrala ohľad na predpôrodné kontrakcie mojej mamy. So Sečovcami má preto spájajú tri dni ...
... a s Michalovcami detstvo. Úžasné detstvo. Detstvo z čiernobielych filmov, živelné a dobrodružné.
Bol to čas v ktorom deťom bolo dovolené kŕmiť sa pieskom či kúskami krajčírskej kriedy a nikto ich nenaháňal prevoňanými hygienickými utierkami, aby im vyutieral ručičky.
Bol to čas vyváženej stravy – čo sporák dal – fazuľová polievka s léčkami, hustá až v nej lyžica stála, lebo polievka je grunt. Makovníkov topiacich sa v maku, vtáčieho mlieka s ostrovčekmi nadýchanej peny, strúhanej mrkvy s citrónom, čerstvých oškvarok hltavo zajedaných kúskami domáceho chleba ... Jedli sme v pokluse, s neumytými rukami, lebo ulica, Kukučínová, dnes už neexistujúca, bola domovom a ihriskom zároveň. Tu sme si vyrábali oderky na lakťoch a nikdy sa nehojace chrasty na kolenách, tu sme pobehovali rovnako špinaví v pančuškách, tu sme počítali autá prechádzajúce ulicou a hrali hry, ktoré by dnes každého nad päť rokov unudili.
Liezli sme po ovocných stromoch, jedli neumytú zeleninu práve vytrhnutú zo záhona, pili vodu z pouličných mlák, so sopľom pod nosom hltali kofolu, kúpali sa v Laborci – wellnese východu ...
Zemplínska Šírava, preplnená turistami, voňala opaľovacím krémom neznámych faktorov, rybacinou a cukrovou vatou, pomedzi rozprestreté deky sa potuloval predavač vrecúškových malinoviek jedovatých farieb ...
... a akýsi premiér Fico povie, že na východe nič nie je.
Pre človeka s drahými hodinkami sú spomienky a domov tisícov ľudí len nepodstatnými malichernosťami. Pán premiér totiž ani netuší, že Východ ...
... sú v priestore rozťahané valale, s babkami sediacimi na zhobľovaných laviciach v kvetovaných zásterách, pozorujúc pulz ulice. Pošedzíme, uvidzíme.
... je medový mok tokajčiny, vína kráľov a kráľa vín, slnka a cibéb uväznených v tekutine tak sladkej ako pery dievčat východu.
... sú tatarčané pirohy, tie akoby ušpinené kúsky dobroty, z dvojakej múky, tmavé ako vyhliadky tohto kraja.
... sú haboše, týždňová dávka sacharidov v pár sústach, lepkavá rozkoš.
... je nákazlivá lenivosť Latorice, slepé ramena plné ťaživého dusna a komárov.
... je premoštrátsky kláštor v obci Leles, osemstoročná história mimo destinačného záujmu.
... je opál v podzemiach Libanky, kilometre chodieb hĺbených mozoľmi tohto národa.
... je tajomné oko strážiace – pod Sninským kameňom – tajomstva vulkánu Vihorlat.
... sú staré lesy a vlniace sa trávy Polonín.
... sú ikony drevených kostolíkov, insitná výpoveď o tom, že každá cesta má svoj koniec.
... je Becherovská tisina, chrám stáročných tisov, na Slovensko – poľskej hranici.
... sú vojnové artefakty v kukurici za Kapišovou, hroby neznámych bojovníkov a v lesoch stále číhajúca smrť.
... je stredoveký pokoj Bardejova.
... je folklór, ale i Katka Knechtová.
... sú malé svadby so stopäťdesiatimi hosťami a pohrebné žalospevy trhajúce srdcia.
... je Pozdišovská keramika.
... sú pramene Salvator pri obci Lipovce, rovnako ako travertínové žriedla Sivej Brady pri Spišskej kapitule.
... je Herlianský gejzír, erupčný nepokoj vody.
... sú rokliny Slovenského raja.
... je nespočet hradov, zámkov a kúrií.
... sú ...
Východ, pán premiér, dostal všetko čo potreboval. Od Boha.
Vy ste tomuto kraju mali dať len diaľnice a ďalšiu infraštruktúru cestovného ruchu. A aj to ste nezvládli. A nielen to. Jedinou vetou ste urazili spoločenstvo známe svojou vášňou a temperamentom.
Opľuli ste ľudí tohto kraja a ich odpoveďou by malo byť rovnaké gesto voči volebnému lístku s označením SMER - Sociálna demokracia.