Pred niekoľkými rokmi mi už neviem ktorý minister životného prostredia – pri kritike štátnej správy životného prostredia – oznámil, že táto nedisponuje dostatočným materiálno – technickým vybavením pre prácu v teréne. Medzitým sa minulo veľa eur na informatizáciu a ... nezmenilo sa nič. Z okresných úradov nám opäť prichádzajú e-maily dokumentujúce informačný pravek štátnej správy. To, čo dnes vlastnia bežní ľudia, často vo veku – násť ročných, je pre štát zásadným problémom.
Nemáme GPS ...
A tak snívam.
Snívam o štátnej správe životného prostredia v ktorej bude minimálne jeden pracovník neustále v teréne venujúc sa tomu – čo dnes za štát realizujú aktívni občania a MVO – prierezovému monitoringu negatívnych javov spojených s ochranou a tvorbou životného prostredia (nelegálne skládky odpadov, výskyt inváznych druhov rastlín, porušovanie zákona o vodách, nelegálne výruby ...). Priamo v teréne vyplní unifikovaný formulár, vloží fotografie a polohu z kataster portálu a zistenia ad hoc odošle do sídla úradu, kde danú vec administratívne dotiahne na stoličke sediaci kolega. Nakoľko viem, že niekto, kto nemá v občianskom preukaze titul lemra, dokáže za 40 pracovných hodín zmonitorovať jedno katastrálne územie, za rok by išlo o 30 – 40 k. ú. v ktorých by sa aktualizoval stav, a to na úrovní jedného okresu.
A snívam ďalej.
Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR nebudú chodiť do terénu len ako botanici, geológovia, zoológovia ..., ale predovšetkým ako ľudia, ktorí majú záujem na prierezovej ochrane životného prostredia. Žiadna skládka neostane nepovšimnutá, od žiadneho výpustu do miestneho potoka nebude odvrátený zrak. Záujem zvíťazí nad alibizmom a nad prístupom „ ... nebudeme vyrábať okresnému úradu prácu, nakoľko s ním máme korektné vzťahy ...“ (áno, aj toto už v minulosti zaznelo na jednom pracovisku ŠOP SR).
Vodná stráž začne naozaj strážiť vodu a nie záujmy Janka, Jurka, Miška ..., lesná stráž bude schopná nevidieť len les, dobrovoľná stráž ochrany prírody a krajiny sa nebude potulovať len po chránených územiach a monitoring zužovať len na výklad zákona o ochrane prírody a krajiny (čo mi máme s odpadmi?). Prestanú sa ako na bežiacom páse vydávať preukazy stráže, ktoré sú mnohých prípadoch len prostriedkom posilňovania ega záujemcov o „službu“ a predmetom chválenkárstva v miestnej komunite, bez reálnej a verifikovanej činnosti.
V mojich snoch Slovenská inšpekcia životného prostredia neoznamuje svoj príchod týždne dopredu, aby bolo možné upratať, ale vstupuje ad hoc všade tam – aj za prítomnosti polície, kde v aktuálnom čase niekto internalizuje zisky a extenalizuje spoločenské náklady životného prostredia.
Ak by poslanie ministra znamenalo službu, nie vládnutie, tak väčšina týchto opatrení – v rezorte ministerstva vnútra a ministerstva životného prostredia – má ľahko vykonateľný organizačný a riadiaci charakter, má podobu kozmetických úprav v zákonoch a minimálneho investičného vkladu vzhľadom k už rozkradnutým finančným zdrojom domáceho a európskeho pôvodu.
A ak niekto úmyselne bráni zvyšovaniu efektivity a vytváraniu synergií – vlastným nekonaním či hraním sa na nechápavého, treba sa ho otvorene pýtať, koho záujmy vlastne sleduje. Žiadny slušný minister totiž nebude napr. propagovať TrashOut a zároveň viesť úrady k nekonaniu.
Nemáme povinnosť registrovať sa do systému TrashOut ...
Systém prihlasovania k TrashOut nefunguje ...