Dobrovoľníctvo ako suplovanie štátu

Autor: Rudolf Pado | 8.6.2018 o 14:25 | (upravené 8.6.2018 o 15:39) Karma článku: 10,13 | Prečítané:  11257x

V krajine nemalých podielových a miestnych daní, stoviek prežívajúcich obecných podnikov hrdiacich sa v názve verejnoprospešnosťou a s efektivitou práce ukotvenou kdesi v roku 1973 sa dobrovoľníctvo zvrhlo na suplovanie 

... základného fungovania štátu.

Na vlne korporatívnej filantropie a spoločenskej zodpovednosti firiem, vo farebnej záplave imidžových tričiek a vysmiatych facebookových statusov, vo svete metiel, farieb, štetcov, sadeníc stromov, roztomilého nadšenia a entuziazmu, ktorý nie je autorovi cudzí, si veľmi málo ľudí uvedomuje zastieranú skutočnosť: dobrovoľníctvo čoraz viac, najmä v oblasti zveľaďovania a udržiavania verejného priestoru, v zdravotníckych a sociálnych službách, saturuje systémové zlyhávanie štátu a logistickú či finančnú neefektivitu samospráv.

Kým na úrovni jednoduchého občana – jednotlivca – štát či samospráva vyžadujú striktne a neodkladné platenie daní a plnenie si iných povinností voči štátu či verejnej správe, na úrovni samotného štátu a jeho samosprávnych jednotiek dochádza od roku 1989 k jednostrannej interpretácií platných zákonov SR.

Vytvoril sa tu mýtus, že právne normy ako zákon o odpadoch, zákon o vodách, zákon o ochrane prírody a krajiny ... sa netýkajú obcí a ani štátom zriaďovaných inštitúcií. „Nemáme na to peniaze!,“  je najčastejší výkrik starostov, ktorým niekto prišiel na to, že akosi fungujú mimo platnej legislatívy. Tie iste samosprávy však bez akýchkoľvek morálnych výčitiek rozhadzujú batohy eur na rôzne obecné športové kluby či ich umorujú v predražených zákazkách. Apropo, skúste ako občan rovnako argumentovať pri platení miestnych daní a poplatkov.  

Verejný priestor schátral lebo sa niekto rozhodol ignorovať povinností – na úrovni individuálnej či kolektívnej   –  v prostredí poloslepých a formálnych kontrol, úzkeho rodinného prepojenia medzi miestnou samosprávou a nadradenou štátnou správou. Svet bratrancov, sesterníc, spolužiakov, susedov z ulice ... , len sa nikoho nedotknúť, nepohnevať, nájsť rovnováhu medzi ešte verejnosťou akceptovaným ničnerobením a opätovnou zvoliteľnosťou či nekonečnou okupáciou kresla prednostu.

Dediny plné s metlami v rukách sa potulujúcich entít za ktorými - po pár hodinách - ostáva niekoľko metrov očisteného chodníka a dopitá pollitrovka borovičky, obecné podniky ako anarchistické kluby,    znudené pohľady z terás krčiem na prišelcov, ktorí z nepochopiteľných dôvodov, na úkor vlastného voľného času a zadarmo sa pokúšajú vytvoriť krásno.

Dobrovoľníctvo má vytvárať pridanú hodnotu, nemá riešiť rozpadajúci sa štát a zanedbané obce, nemá prekrývať nečinnosť neefektívnych podnikov verejnoprospešných služieb v podobe rozpadajúcich sa schodov, hrdzavých zábradlí a plotov, vyschnutých záhonov a stromov.

Dnes tisíce dobrovoľníkov, v rámci akcie Naše mesto, bojuje s entropiou a za to im patrí moje uznanie, ale v atmosfére nadšenia by ani jeden z nich nemal zabudnúť na to, že ich dnešná práca je už zaplatenou zodpovednosťou niekoho iného.  

 

 

   

 

      

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Penta, Rusko alebo Technopol. Kočner využíva zmenky často, v minulosti to riešila aj SIS

Kočner chcel podľa SIS získať aj zmenky, ktoré takmer položili Dzurindovu vládu.

EKONOMIKA

Pre eseročky chystajú nové pravidlá. Odborníci hovoria o šikane

Richter ich chce viac kontrolovať.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto už neprejde ani Kočnerovi

Kočner nie je nič iné ako historická anomália, relikt mafiánskych deväťdesiatych rokov.


Už ste čítali?