Kampaňovitá ochrana životného prostredia - v rétorickom opare boja - nikdy nikam neviedla. Riešenia spočívajú vždy v kombinácii dlhodobého používania rozumu, akceptovania platných zákonov a v pokore.
Pred viac ako desiatimi rokmi sa z budovy vraj elitného liptovskomikulášskeho gymnázia M. M. Hodžu strhávalo vegetačné opláštenie rozvíjajúce sa desaťročia. Súčasníkom začal vadiť dotieravý hmyz, vtáctvo a vlhkosť.
Každá terénna depresia, mokraď, pozostatok bývalého ramena zregulovaného potoka či rieky – za mestom či dedinou – sa časom mení, v lepšom prípade, na stavebnú parcelu, početnejšie však na nelegálnu skládku dedinského odpadu.
Brehové a sprievodné porasty riek miznú v pažerákoch štiepkovačov a nad nimi veje budovateľská zástava eurofondami zaplateného boja s povodňami, v prostredí znásilneného a účelovo vykladaného zákona o vodách. Svet oporných múrov, betónu, kamenej rovnaniny, polovegetačných tvárnic, ukradnutá rieka v Bardejove a jej pripravovaná krádež v Banskej Bystrici.
Moderné traktory, výkonnosti malého tanku, rozrývajú slovenskú zem v mene výnosov. Prekážkou nie je sklon parcely, pedologické pomery, náchylnosť dielca na veternú či vodnú eróziu ... Odchádza humus, strácajú sa nielen dážďovky, ale celá komplexnosť pôdneho edafónu a s nimi celý systém kapilár a fyzikálno –chemických vlastností pôdy.
Máme tu skrytú privatizáciu riek - pod rúškom diverzifikácie energetických zdrojov - a s ňou množstvo vyvolaných externalít ovplyvňujúcich vodné prostredie.
Lesy stenajú v hukote motorových píl, kolesá LKT-ečiek drvia priestor drobných vodných tokov a pramenné oblasti. Každým dňom pribúdajú opäť eurofondami zaplatené lesné cesty, zvážnice či protipožiarne cesty, ktorých účel je úplne iný.
Malebné námestia obcí – s lipami, zurčiacim potôčkom a raritne aj s obecnou studňou – sa menia na asfaltovo – zámkové pustatiny s atrapami stromov, mnohokrát nevhodného druhu, a pár lavičkami. Tento hyenizmus sa v slovenských podmienkach nazýva revitalizácia.
Brusel pokrytecký, v hlušine slov eurospek-u, financuje z jedného vrecka daňového poplatníka ničenie krajiny a krajinných vzorov, znásilňovanie miest a riek, aby z iného financoval renaturalizácie a boj s klimatickými zmenami.
Kým Česká republika obnovila či nanovo vysadila desiatky kilometrov remízok, vytvorila nespočet rybníkov a mokradí, zasadili sa tu státisíce stromov a ľuďom rozdali desiatky miliónov českých korún na zachytávanie vody, Slovensko práve spúšťa kampaň proti suchu.
Ministerstvo životného prostredia SR - neschopné zladiť jednotlivé rezortné politiky do systému reálnych a vynucovaných opatrení - prostredníctvom PR agentúry objavuje dažďové záhrady, vegetačné steny, podzemné nádrže ... , opatrenia známe – v jednoduchších sedliackych formách - desaťročia.
Vyšperkovaná internetová stránka kampane a mediálne vyhlásenia neživotné Sucho nepoložia na lopatky, rovnako ako veľkohubé vyhlásenia a bezzubá aplikácia neporazili nelegálne skládky odpadov.
Boj je potrebné nahradiť pokorou a kampane rešpektom k zákonom. Sucho síce neporazíme (rovnako ako klimatické zmeny), iba mu so cťou odoláme.
