je prírodná kulisa druhým domovom.
Tridsaťšesť hodín pred bežeckými pretekmi Turiec trail (trať Tlstá – Ostrá) cinkol e-mail: „Priatelia Tlstej a Ostrej. Verte, že aj pre nás je veľmi nepríjemné oznámiť Vám, že trasa behu Tlstá Ostrá trail 2018 bola zrušená rozhodnutím Štátnej ochrany prírody a Správy NP Veľká Fatra. Áno, spravili sme chybu, že sme sa spoľahli, že nám povolenie prejde ako predchádzajúce dva roky, no žiadosť o povolenie sme mali na ŠOP SR už od jari 2018. Kvantum práce a snahy teraz plávajú dolu Turcom. Ak ste niekedy niečo organizovali viete, o čom je reč. Máte právo na kritiku, no nie je nutná. Sú k dispozícii dve riešenia ...“ A tak sa bežala náhradná trasa.
Podobne dopadol, pred niekoľkými mesiacmi, Beh na Sinú – vrchol týčiaci sa na okraji zdevastovanej Demänovskej doliny. Beh bol zrušený.
Pohľad zo Sinej (NAPANT)
O slovenských horách, aktivitách bežných smrteľníkov, čoraz viac rozhodujú politickí nominanti - premeniac tento spoločenský segment na celoživotný súkromný biznis - zužujúci reálnu ochranu prírody na zber čučoriedok, pohyb turistov mimo vyznačených chodníkov, sčítavanie populácie druhov (monitoring za monitoringom platený z európskych fondov) a prípravu nikdy nerealizovaných programov starostlivosti (nakoľko následne nie sú peniaze).
Armáda dobrovoľných strážcov prírody, ktorým pre získanie odznaku stačí v teste správne zaškrtnúť počet národných parkov v SR a z ktorých mnohým ide len o získanie odznaku dôležitosti, majúca na starosti aj tzv. voľnú krajinu, nevidí nelegálne skládky odpadov, krádeže dreva z brehových porastov, kontamináciu lokálnych vodných recipientov napr. únikmi močovky, behanie mulčovača vo vysokohorskom prostredí masívu Veľkého Boku (opäť pranie dotácií?) či rozmáhajúce sa MVE v biotopoch vydry ... To za nich riešia bezodznakoví občianski aktivisti.
Biotop vydry na hornom Váhu počas výstavby MVE nad Podturňou. Kde boli štátni ochranári, ak sa v regióne pošuškáva, že za týmto projektom je údajne dobre ukrytý jeden z ministrov?
V prostredí politických zadaní a nulovej slobody rádových zamestnancov štátni ochranári nevidia či nesmú vidieť brvná a preto riešia triesky a íverka. Obeťou ich nezmyselného šikanovania sa stávajú turisti, cyklisti či bežci, z ktorých mnohí majú nadštandardný až mysticko-meditačný vzťah k prostrediu v ktorom sa pohybujú. A imidž štátnej ochrany prírody každý deň preráža nové dno.
P.S:
... a každý občan by mal povinne opísať vlastné skúseností s ochranou prírody v slovenských horách. Nech spoločne vyskladáme mozaiku ochranárskej reality.